Petícia žiada odchod ministerky kultúry Laššákovej
Rozhodnutie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej nepodporiť dotáciou žiadny z podaných projektov, ktoré sa zaoberajú problematikou LGBTI menšiny, vyvolalo na internete vlnu nevôle a podnietilo petíciu na odchod ministerky z funkcie. "Štát a jeho politika sa pozná podľa vzťahu k menšinám," píše v texte petície skladateľ Martin Burlas.
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková.
V piatok do 22. h mala vyše vyše 3 400 podpisov. Okrem iných ju podpísali napríklad režisér Marián Amsler, výtvarníčka Jana Farmanová, vydavateľ Koloman Kertész Bagala a mnohí ďalší. Poukazujú na Laššákovej nekompetentnosť či na to, že ministri by nemali vstupovať do práce odborníkov. Narážajú tak na Laššákovej postup, keď jej odborná komisia odporučila schváliť šesť z ôsmich podaných LGBTI projektov, medzi nimi aj akcie ako Filmový festival inakosti či Dúhový PRIDE v Bratislave. Od komisie získali najvyšší možný počet bodov vo svojej kategórii. Ministerstvo ich však nepodporilo. Keďže Laššáková má v schvaľovacom procese posledné slovo, vidia za tým jej osobné rozhodnutie.
Ministerstvo reagovalo s tým, že neúspešní uchádzači sa môžu prihlásiť do druhého kola výzvy. "Vzhľadom na citlivosť tejto témy sa ministerka kultúry osobne zúčastní na rokovaní poradnej komisie, aby sa podrobne oboznámila s kvalitami všetkých predkladaných projektov,“ reagovala hovorkyňa ministerstva Barbora Palovičová. Iniciatíva Inakosť, ktorá spolu s organizátormi akcie Dúhový PRIDE Bratislava a divadlom Nomantinels projekty podávala, však upozornila, že nové podmienky im neumožnia sa o podporu uchádzať. Ministerstvo uvádza napríklad, že podporiť nemožno filmové festivaly.
Medzitým kultúrne vody rozvírila správa o tom, že ministerstvo v rozpočtovom opatrení na takzvané prioritné projekty pridelilo viacerým organizáciám oveľa menej peňazí, ako žiadali. Dozvedeli sa to navyše až teraz, hoci zvyčajným termínom je koniec januára. Ide o peniaze nad rámec bežnej prevádzky na výstavy a ďalšie programové aktivity. Informoval o tom Denník N, podľa ktorého tak napríklad Slovenskej národnej galérii schválili namiesto požadovaných 376-tisíc eur iba 114-tisíc.
„Momentálne sme urobili prvé opatrenia a zastavili realizáciu plánovanej druhej fázy Földváriho knižnice, opravu podlahy v átriu, katalógy k výstavám, publikáciu venovanú súkromným listom Fullu a Galandu, realizáciu archívu Júliusa Kollera, redukciu programov vo Zvolene a Pezinku,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa SNG Bohdana Hromádková.
„Požiadali sme o dofinancovanie priorít, pretože ten rozdiel je veľmi veľký a pre mnohé projekty smrteľný. Dozvedeli sme sa o ňom neskoro a prišiel tak nečakane, že mnohé projekty sú rozbehnuté a ich zastavenie nie je možné bez reputačného, ale aj finančného rizika. Ak nedôjde k dofinancovaniu priorít, budeme musieť program do konca roka zrušiť a fungovať v iba v udržiavacom chode,“ dodala. Galéria verí, že ministerka pristúpi k prehodnoteniu výšky dotácie pozitívne. „Táto situácia nás veľmi mrzí, keďže nechceme, aby tieto zmeny pocítil návštevník v našej inštitúcii.“
Ministerstvo krátenie rozpočtu odmieta
Ministerstvo tvrdenia o krátení rozpočtu kategoricky odmieta. „Zákon o štátnom rozpočte pre roky 2019 až 2021 bol v parlamente schválený v decembri minulého roka a ten sa nemenil,“ reagovala hovorkyňa ministerstva s tým, že každá organizácia ročne predkladá niekoľko prioritných projektov nad rámec bežného rozpočtu.
„Prostredníctvom týchto financií je realizovaná široká škála aktivít od výstav, expozícií, riešenia havarijných stavov, obnov a rekonštrukcií. Ministerstvo kultúry prostredníctvom týchto finančných prostriedkov napĺňa aj svoje ciele a najmä programové vyhlásenie vlády, ako aj pokrytie významných výročí, zmeny v legislatíve a aktuálne potreby,“ uviedla hovorkyňa. „Tieto finančné prostriedky dostávajú podriadené organizácie na základe vypracovania projektov, ktoré následne MK SR podporí alebo nepodporí, zvyčajne podľa svojich finančných možností a stanoviska gestorskej sekcie,“ dodalo ďalej ministerstvo s tým, že pridelenie finančných prostriedkov pre podriadené organizácie sa posudzuje a navrhuje v niekoľkých etapách a podľa potrieb.
„Prioritné projekty sú nenárokovateľné a sú doplnkom ku klasickému rozpočtu organizácie. Žiadny rozpočet sa nikomu nekrátil, naopak, ten sa ešte navyšoval o sumu na prioritné projekty. Financovanie prioritných projektov nenahrádza bežnú činnosť jednotlivých podriadených organizácií, nemohlo teda dôjsť ku kráteniu rozpočtu,“ uviedlo ministerstvo.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.