VIDEO: Štefanovi Nosáľovi, legende Lúčnice, chystajú v Hriňovej múzeum
Na svojho rodáka Štefana Nosáľa sú Hriňovčania nesmierne hrdí. Takmer dva roky po smrti choreografa a šéfa umeleckého súboru Lúčnica chcú na jeho poctu otvoriť pamätnú izbu, ktorá ho pripomenie verejnosti. Dreveničku, kde má múzeum vzniknúť, chcú sprístupniť najneskôr v auguste. O pláne Hriňovčanov sa viac dozviete aj vo videu.
Video
Rodný dom profesora Nosáľa v hriňovskej časti Raticov Vrch už neexistuje. Mesto sa rozhodlo zriadiť jeho pamätnú izbu v dreveničke po Paulíne a Matúšovi Hukeľovcoch. Domček z povojnových čias obývala domáca pani do roku 1992. Potom zostal prázdny a nevyužitý. Príbuzní ho aj so 7-árovým pozemkom predali samospráve pred tromi rokmi za 24-tisíc eur.
Krátko nato začalo mesto kolibu rekonštruovať. Vymenili strešnú škridlu, elektrinu, zhnité podlahy, urobili nové omietky, okná, trámy na strope a odstránili plot. Postavili tiež dobovú pec, opravili komín a ešte vybudujú toalety. Na zariadenie drevenice získali z Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja 21 500 eur. Z týchto peňazí zadovážia aj nábytok či zabezpečovací systém proti vlámaniam a požiaru.
Opravená drevenica má kuchyňu a dve izby: tá väčšia bude venovaná pamiatke legendárneho lúčničiara. Chýbať by v nej nemali ani jeho osobné veci, ktoré chce samospráva Hriňovej získať od rodiny. Ľudia na mieste nájdu informácie o jeho celoživotnej tvorbe, pôsobení v súbore aj niečo zo súkromného života. „Kde a ako vyrastal, kto boli jeho rodičia, súrodenci. Na pozadí, pre atmosféru, tu chceme púšťať staré archívne nahrávky či už samotného profesora Nosáľa, alebo ešte jeho otca Jána, známeho píšťalkára a fujaristu,“ povedal projektový manažér mesta Michal Machava. Ďalšiu miestnosť poskytnú remeselným dielňam, rôznym združeniam a regionálnej výchove žiakov základných škôl.
Išli sme sa pozrieť aj na Raticov Vrch. Folkloristova rodná drevenička so slamenou strechou už síce nestojí, ale vlani tam vzniklo pamätné miesto s lavičkou a fujarou. „Fujara pripomína profesorov vzťah k folklóru, tancu a vlastne všetkému, čím žil. Zároveň symbolizuje aj Hriňovú, ktorá ju má vo svojom erbe,“ vysvetlil Machava.
Miesto, kde stála pôvodná Nosáľova drevenička, nám ukázal Jozef Ďurica. „Hneď vedľa si neskôr jeho rodičia postavili nový dom. V súčasnosti je z neho veľká chata, na ktorú ho premenili neskorší majitelia,“ hovorí. S legendárnym lúčničiarom boli aj príbuzní. „Jeho sestra sa vydala za môjho strýka,“ podotkol Ďurica. „Ako malý chlapec, keď som sa tu neďaleko hrával s kamarátmi, som vídal jeho príchody zo štúdií z Bratislavy domov. Jeho otec s veľkými vykrútenými fúzmi ho vonku zvykol čakať, hrajúc na fujare. Bolo to pred letnými prázdninami, keď Štefan prichádzal pešo od Kriváňa,“ opísal scénu Hriňovčan, ktorý sa so slávnym rodákom a príbuzným stretával aj v neskoršom veku.
Lúčničiar Štefan Nosáľ
Narodil sa 20. januára 1927 v rodine výpomocného horára Jána a Paulíny Nosáľovcov. Otec sa rozhodol dať syna do škôl, čo bolo na tú dobu výnimočné a odvážne. Chcel mať z neho lekára, mama zase kňaza. Keďže po vojne bolo treba budovať, Štefan sa po maturite zapísal na Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Počas štúdia, v roku 1949, sa stal tanečníkom Lúčnice v skupine Odzemkárov. O dva roky nato začal súboru šéfovať, pričom ho úspešne viedol a formoval viac ako 60 rokov. Medzitým vyštudoval choreografiu na Vysokej škole múzických umení a neskôr tam viedol dve desaťročia katedru tanca. Známy bol aj ako spevák a hráč na fujare, vystupoval v početných filmoch a televíznych inscenáciách. Štefan Nosáľ vychoval viac ako 30 choreografov a s Lúčnicou zviditeľnil Slovensko vo vyše 60 štátoch všetkých kontinentov. Nezabúdal na svoje korene a často spomínal obdobie strávené na Hriňovských lazoch. Zomrel 22. júla 2017 vo veku 90 rokov.
Súvisiace články
Galéria | pred 7 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.