Pellegrini: Bez súhlasu vlády na Slovensko neprídu migranti
Členské krajiny Európskej únie budú musieť dospieť ku konsenzu pri reforme spoločnej azylovej politiky. Už sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. Na margo záverov dvojdňového summitu EÚ to v piatok v Bruseli uviedol predseda vlády SR Peter Pellegrini.
Na snímke predseda vlády SR Peter Pellegrini počas tlačovej konferencie k výsledkom rokovania na dvojdňovom summite EÚ v sídle budovy Europa v Bruseli 29. júna 2018.
Reforma Dublinského nariadenia (Dublin III) mala byť jedným z hlavných bodov júnového zasadnutia Európskej rady, členské krajiny sa však pod taktovkou bulharského predsedníctva v Rade EÚ nedokázali dohodnúť na kompromise, ktorý by hlavy štátov a vlád na summite odobrili. Rokovania s cieľom dospieť k zhode medzi členskými štátmi na túto tému prevezme od 1. júla rakúske predsedníctvo.
Pellegrini v tejto súvislosti upozornil, že pri reforme spoločnej azylovej politiky sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. „Tak, ako sa to už raz stalo,“ uviedol. Bolo to v septembri 2015 na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti, keď sa prijal dočasný mechanizmus kvót na prerozdeľovanie utečencov z územia Grécka a Talianska.
„Povedal som to otvorene niektorým z lídrov, že by aj z našej strany tá nedôvera v niektoré dokumenty nebola taká veľká, ak by sme už raz neboli obídení a pri povinných kvótach bolo použité hlasovanie väčšiny. To vnieslo určitú nedôveru a preto my musíme opatrne čítať a sledovať každú jednu vetu a vyjadrenia, aby tam neboli nejaké zadné dvierka,“ konštatoval Pellegrini.
V záveroch Európskej rady sa k tomuto bodu uvádza: „Musíme dosiahnuť konsenzus o Dublinskom nariadení, aby sme ho zreformovali na základe rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou“. Dokument neposkytuje časový harmonogram na dokončenie reformy azylovej politiky.
Pellegrini priznal, že Európskej únii v súvislosti s Afrikou sčasti ušiel vlak. Svoje projekty v Afrike už dávno rozbehla Čína. „Európska únia sa mohla zaujímať o africký kontinent skôr. Afrika má obrovský potenciál. Myslím si, že v horizonte niekoľkých desiatok rokov môžu niektoré krajiny predbehnúť aj vyspelé krajiny, pretože tie projekty tam začínajú od nuly a preto v nich budú implementované najnovšie, najmodernejšie technológie a riešenia,“ povedal s tým, že ak chce byť Únia globálnym hráčom, nemôže sa zaoberať len sama sebou.
Premiéri a prezident EÚ dali Komisii právomoc, aby začala rokovať s africkými krajinami o vyloďovacích platformách. To by boli centrá na území Afriky, kde sa posúdi, či ide o utečencov alebo migrantov. Africké krajiny, napríklad Tunisko či Líbya, takého centrá zatiaľ odmietajú. „To riziko, že to nemusí fungovať tak, ako je napísané v záveroch, tu je. Musíme počítať s tým, že africké krajiny nemusia pristúpiť na dohodu s Európskou komisiou,“ dodal premiér. Takéto centrá však môžu vzniknúť aj na európskej pôde, hovorilo sa najmä o krajinách, ktoré sú v prvej línii. Centrá by boli financované z rozpočtu EÚ, nie tej-ktorej krajiny. „V noci som na niektorých premiéroch videl, že sa boja, že ak by v ich krajine takéto centrum vybudovali, začali by k nim prúdiť lode,“ prezradil Pellegrini. Tieto centrá by boli ale lepšie kontrolované ako súčasné hotspoty. „Nemôže to fungovať, že prídete, vezmú vám odtlačky, a odídete. Keď o niekom rozhodnú, že nemá nárok na azyl, okamžite bude musieť byť vrátený,“ dodal Pellegrini. Časový rámec vybudovania takýchto centier ešte nie je známy.
Súvisiace články
Aktuality | pred 8 rokmi | 15
Summit EÚ podporil kroky komisie v obchodnom spore s USA
Aktuality
|
pred 8 rokmi
|
4
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.