Bárány: Ide o neochotu prezidenta plniť si ústavnú povinnosť
Ústavný právnik a poradca premiéra Eduard Bárány hovorí, že prezident Andrej Kiska musí po verdikte Ústavného súdu vymenovať za ústavných sudcov z tých kandidátov, ktorých už parlament zvolil. Podľa Báránya niet dôvod, ktorý by oprávňoval prezidenta k inému postupu.
Eduard Bárány
Je nespochybniteľné, že prezident Andrej Kiska musí teraz vymenovať troch ústavných sudcov z kandidátov zvolených parlamentom?
Je to nespochybniteľné a podľa môjho názoru to bolo nespochybniteľné už dávno. V tomto smere nový nález Ústavného súdu tak veľa neprináša, potvrdzuje doterajšiu líniu rozhodnutí Ústavného súdu a stanoviska Benátskej komisie. Možno jeho formulácie sú ešte jednoznačnejšie. Ale aj predchádzajúce formulácie Ústavného súdu boli úplne jasné.
Niet teda dôvodu, ktorý by oprávňoval hlavu štátu k inému postupu?
Niet a už dávno ani nebolo.
Čo nastane, ak prezident zotrvá na svojom stanovisku a sudcov nevymenuje?
Jediný spôsob, ako „prinútiť“ prezidenta, je návrh parlamentu schválený trojpätinovou väčšinou na odvolanie hlavy štátu o úmyselnom porušení Ústavy SR. Rozhoduje o tom práve Ústavný súd kvalifikovanou väčšinou. Ústavný súd tým, že je udržiavaný v nekompletnom stave pánom prezidentom, by na 99 percent nebol schopný vo veci prijať meritórne rozhodnutie. Pán prezident takýmto spôsobom blokuje aj cestu k zjednaniu nápravy.
V tomto prípade by neprichádzalo do úvahy odvolanie prezidenta v ľudovom hlasovaní?
To je možné, ale to prichádza do úvahy vždy bez ohľadu na to, aký dôvod k tomu vedie parlament. Tam nemusí byť právne kvalifikovaný dôvod, ide o to, že parlament sa tak rozhodol. Nemusí ísť o porušenie práva, stačí, že z politických dôvodov pokladá takýto krok za potrebný.
Aj bývalý prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorého zvolil parlament. Prečo by sa súčasný prezident nemohol opierať o podobnú situáciu v prípade kandidátov na ústavných sudcov?
Ústavný súd povedal, že na rozhodovanie prezidenta o vymenovaní sudcov Ústavného súdu sa nevzťahuje výklad ústavy podaný Ústavným súdom v kauze Čentéš. Na generálneho prokurátora dostáva hlava štátu jediný návrh na jedinú funkciu. Ak prezident nemá byť len notárom, musí mať možnosť za určitých kvalifikovaných podmienok kandidáta odmietnuť.
Vôbec nejde o spor medzi parlamentom a prezidentom, ale ide o neochotu hlavy štátu plniť si základnú ústavnú povinnosť.
V druhom prípade vymenovania sudcov Ústavného súdu už ústavodarca zvolil inú formuláciu. Stanovil hranice možného uváženia prezidenta tým, že vyberá z dvoch kandidátov a pri tomto výbere nie je ničím viazaný. Prezident nemusí zdôvodniť, prečo sa rozhodol pre kandidáta A a nie pre kandidáta B. Prezidenti nikdy doteraz nevydávali negatívne rozhodnutia o tom, že som menoval kandidáta A a nemenoval B. O nemenovaní B neexistujú rozhodnutia.
Ústavný súd v je v súčasnosti nekompletný, chýbajú mu traja sudcovia. Vo februári 2019 by mali prísť deviati noví sudcovia. Ak by pokračoval spor medzi parlamentom a prezidentom, je podľa vás pravdepodobné, že v roku 2019 by mohol zostať Ústavný súd úplne ochromený?
Je to veľmi pravdepodobné. Veľmi ťažko však počúvam formuláciu o spore medzi parlamentom a prezidentom. Vôbec nejde o spor medzi parlamentom a prezidentom, ale ide o neochotu hlavy štátu plniť si základnú ústavnú povinnosť. Ak by takto postupoval ktorýkoľvek iný ústavný činiteľ, už by mal na krku trestné stíhanie podľa paragrafu 350 Trestného zákona – nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu. Prezidenta tu chráni len trestnoprávna imunita, nič iné.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.