Je rok po voľbách. Novú mapu však voliči nekreslia
Od volieb, ktoré predurčili dnešnú podobu Národnej rady, uplynul presne rok. Parlamentné strany a hnutia za ten čas na svojej popularite nič zásadné nezískali, ale ani nestratili, aj keď sa niektoré nevyhli istým výkyvom v priazni voličov.
Vláda koaličných strán Smer, SNS, Most-Híd a Sieť v marci 2016.
Jedine strana Sieť zažila pád, ten však nastal už v samotných voľbách, keď iba veľmi tesne prekročila prah Národnej rady.
Voliči pred rokom poslali do parlamentu osem politických subjektov. Tri z nich – Sieť, Sme rodina, ĽS NS – sa presadili úplne prvýkrát. SNS sa vrátila do parlamentných lavíc po štyroch rokoch.
Napriek analýzam, ktoré hovoria o turbulentnom straníckom vývine na Slovensku, politická scéna sa zdá byť zamrznutá, myslí si politológ Michal Horský. „Podiel víťazov zostavovateľov vlády a porazených opozičných strán je zdanlivo preferenčne vyrovnaný, dôležité preto je, čo sa deje pod povrchom týchto dvoch politických táborov,“ zhodnotil Horský. Vládna koalícia troch subjektov Smeru, SNS a Mostu-Híd, s výnimkou štvrtej pôvodnej koaličnej strany Sieť, sa podľa neho ukazuje ako pevná, či už v otázke podpory v parlamente, alebo podpory voličov.
O opozícii Horský uviedol, že nie je v stave postaviť alternatívu vládnej koalícii. „V priebehu roka degenerovali opozičné strany na pozorovateľov prešľapov vládnej koalície a škandalizácie až do absurdna, a to bez toho, aby mali pevné ideové jadro nevyhnutné pre konštruktívnu politiku,“ zhodnotil politológ.
Sociológ Pavel Haulík by pri hodnotení uplynulého roka oddelil obdobie po voľbách, keď došlo k posunom pri rozpade strany Sieť. V ďalšom období sa podľa Haulíka ukázalo, že hoci bola nová vládna koalícia silno spochybňovaná, opozícia si nedokázala výraznejšie získať podporu tak, aby sa narysovala iná alternatíva. Navyše, počas polročného slovenského predsedníctva v Európskej únii išiel stranícky súboj trochu do úzadia, mieni Haulík.
Smer v prieskumoch klesol
Najsilnejšia vládna strana Smer zaznamenala vlani v decembri úbytok na 23 percent oproti volebnému výsledku 28,3 percenta. Vo februári sa už pohybovala na úrovni 25,5 percenta (agentúra Focus) či 27,7 percenta (agentúra AKO). Podpredseda Smeru Marek Maďarič popularitu strany komentoval ako stabilnú, „akokoľvek sa páni Sulík, Matovič a Kollár natriasajú“.
SNS hneď po voľbách začala stúpať z volebného výsledku 8,6 percenta na 14,5 percenta v júni (Focus), ale po kauze s vymenovaním jej predsedu Andreja Danka za kapitána svoj zisk začala strácať a dnes sa pohybuje okolo 10 percent. „Je to dôsledkom toho, že sme niekomu skočili na otlak, takže sa do nás pustili intenzívnejšie,“ reagoval podpredseda SNS Anton Hrnko. Tretia vládna strana Most-Híd si zachováva podporu približne na úrovni volebného výsledku 6,5 percenta. „Po útokoch, ktoré sme zažili po vstupe do vlády, som očakával, že klesneme pod päť percent. Som však rád, že ľudia pochopili, že súčasná vláda je jediná životaschopná alternatíva,“ zhodnotil šéf strany Béla Bugár.
Ešte vlani cez leto sa koaličnej Sieti rozpadla poslanecká zostava, keď väčšia časť jej poslancov prešla do klubu Mostu-Híd. Sieť v súčasnosti dosahuje podporu okolo jedného percenta. Podľa Haulíka bývalý šéf Siete Radoslav Procházka „príliš skoro hodil flintu do žita“, aj keď sa dá chápať, že bol pod politickým a mediálnym tlakom. Súčasný predseda strany Roman Brecely nie je podľa Haulíka typ, ktorý by dokázal mediálne upútať, preto si sociológ myslí, že strana „už veľkú šancu nemá“.
Opozícia si drží dôveru
Čo sa týka opozičných subjektov, SaS bola počas roka dve až štyri percentá nad svojím volebným výsledkom (12,1 percenta). Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová ocenila, že si udržiavajú od volieb „relatívne vysokú dôveru“. „Zaväzuje nás to, aby sme zostali principiálnou a odborne zdatnou stranou,“ poznamenala.
Opozičné hnutie OĽaNO-Nova „plávalo“ nad i pod hranicou volebného výsledku 11 percent. Ani strana Sme rodina, ktorá vo voľbách dosiahla 6,6 percenta, sa od tohto zisku priveľmi neodklonila. Kotlebova ĽS NS sa viac-menej udržiavala zhruba dve až tri percentá nad úrovňou volebného výsledku, ktorý bol 8 percent. Najviac koncom februára bodovala v prieskume Polisu – získala v ňom 13 percent.
Od volieb namerané údaje popularity strán by však sociológ Haulík nepreceňoval. „Dnes o väčšine strán neplatí, že majú silné voličské jadro, a to sa dopĺňa o ďalšie hlasy v predvolebnom období. Voľby pred rokom ukázali, že to, čo platilo celé štyri roky z hľadiska preferencií, sa za posledné dva týždne pred voľbami absolútne zosypalo. Stalo sa tak preto, že väzby voličov na strany sú tak slabé, že stačí malý impulz a dôjde k veľkým presunom,“ uviedol Haulík. Podľa neho preto porovnávať dve-tri percentá posunov v preferenciách je v súčasnosti problematické. „Čo sa mi javí dnes ako jasné, je len to, že k zásadným zmenám nedochádza,“ doplnil sociológ.
Otázkou je, ako môžu do budúcna prekresliť obraz politickej scény nové strany. Politológ Horský nateraz neverí, že úlohu alternatívy dokážu prevziať subjekty či už trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka, alebo ohlasovaný politický projekt Progresívne Slovensko. Podľa Horského im chýba zázemie verejne významnejších osobností. Poukázal skôr na nedávny odchod Jozefa Mihála zo SaS , kde podľa Horského dochádza k číreniu občiansko-liberálnych a na druhej strane euroskeptických a nacionálnych postojov.
„Jozef Mihál má potenciál osloviť parlamentných súpútnikov a na toto jadro by sa mohli naviazať ďalší parlamentní politici, ktorí by sa mohli pokúsiť založiť zoskupenie, ktoré by začalo vytvárať alternatívu voči vláde,“ mienil Horský.
Podľa Haulíka sa v posledných parlamentných voľbách ukázalo, že stranám nejde ani tak o napĺňanie programu a stačí im dostať sa do parlamentu. Aj preto si myslí, že nové strany budú čakať a objavia sa až pred voľbami. Pokiaľ ide o programové strany s ambíciou byť vo vláde a dokonca ju viesť, tak pre také podľa Haulíka nikdy nie je dostatok času.
„Takýto projekt je vždy nákladný a riskantný. Sieť je príkladom toho, že môžete použiť veľa peňazí, úsilia a nakoniec je z toho mizerný výsledok. Táto hrozba pre novovznikajúce strany programového typu je citeľná,“ uzavrel sociológ.
Súvisiace články
Prieskum: 'Kauza kapitán' u voliča stále rezonuje, Smer opäť klesol
Domáce
|
pred 9 rokmi
|
246
Na hrane noža
Komentáre
|
|
pred 9 rokmi
|
33
Sulík: Odchod Mihála ma mrzí, prichádzam o spolubojovníka
Domáce
|
pred 9 rokmi
|
45
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.