Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pocta Alexandrovi Dubčekovi v Štrasburgu
Pocta, akej sa ešte nedostalo žiadnemu Slovákovi. Pamiatku Alexandra Dubčeka bude pripomínať jeho busta v Európskom parlamente v Štrasburgu, ktorú odhalia 13. decembra tohto roku. Na Bratislavskom hrade v utorok bustu predstavil premiér Robert Fico spoločne so synmi Alexandra Dubčeka pri príležitosti 95. výročia jeho narodenia. Artefakt pochádza zo súkromnej zbierky, jej autorom je sochár Teodor Baník.
Premiér Robert Fico (zľava) so synmi Alexandra Dubčeka Milanom a Pavlom pri buste, ktorá bude umiestnená v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
„K Dubčekovmu menu sa pripájajú mnohé prívlastky. Okrem iného aj vlastenec, ale aj Európan a humanista. Európanstvo a zakotviť Slovenskú republiku a náš národ v súručenstve spoločného európskeho domu bolo želaním Alexandra Dubčeka,“ povedal v príhovore priateľ a blízky Dubčekov spolupracovník Ivan Laluha. Ako dodal, je oprávnené, ak bude Dubčekov pamätník v Štrasburgu.
Laluha pripomenul, že Dubček po zvolení koncom roka 1989 za predsedu Federálneho zhromaždenia ako prvý z ústavných činiteľov Československa zašiel do Štrasburgu, kde prihlásil republiku do spoločenstva európskych národov. Vtedy si prebral aj cenu Andreja Sacharova za ľudské práva a slobody.
Podľa Laluhu busta v Európskom parlamente je zadosťučinením Dubčekovmu odkazu, ktorý nás nasmeroval do európskeho spoločenstva. "Ako vlastenec v tom videl aj záruku bezpečnosti a hospodárskeho pokroku svojej krajiny,“ poznamenal Laluha.
Dubčekov syn Pavol na slávnosti povedal, že jeho otec politiku považoval za službu občanovi. "Veľmi si zakladal na tom, že politik má svoju dôstojnosť a zodpovednosť. Veľmi by si želal, keby žil, aby čo najviac politikov nielen na Slovensku, ale aj v spoločnom európskom dome, sa tým riadilo a aby zodpovednosť, slušnosť a práca pre občana boli najvyšším cieľom,“ uviedol Pavol Dubček.
Premiér Fico označil Dubčeka, ktorý bol vedúcou tvárou Pražskej jari v roku 1968 a symbolom obrodného procesu, za veľkú osobnosť. "Pamätáme si, ako presvedčivo a bez akéhokoľvek zaváhania ponúkol alternatívu k tvrdému kapitalizmu. Alternatívu, ktorá keby sa bola bývala ujala v roku 1968, tak dnes sme pravdepodobne podstatne ďalej,“ povedal premiér.
Podľa neho myšlienky Pražskej jari presiahli hranice Československa a možno aj preto je dnes Dubčekovo meno také známe vo svete.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.