Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Profesor Ivan Štúr nemal dôvod byť taký skromný
Pri nedávnych oslavách 200. výročia jeho slávneho predka v hlúčiku návštevníkov rodného domu v Uhrovci dominovala jeho vysoká, vyšportovaná postava. Črty tváre boli tiež všetkým povedomé, a keď začal ráznym hlasom a s múdrosťou rozprávať, hneď bolo jasné, že štúrovský duch je tu stále prítomný. O to väčšmi všetkých prekvapila správa, že praprasynovec Ľudovíta Štúra, profesor Ivan Štúr (82 +) minulý piatok zomrel.
Ivan Štúr počas osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra 24. októbra v Uhrovci.
Nestor, najstarší člen rozvetvenej rodiny Štúrovcov, nám v Uhrovci, obklopený troma synmi a vnukmi, okrem iného povedal: „Akurát mám dvakrát toľko rokov, ako sa dožil Ľudovít, a v porovnaní s ním, čože som dosiahol? Mať slávneho predka, to nie je zásluha, ale záväzok. Myslím si, že sme mu všetci, ale najmä naši predstavitelia dlžní ľudskosť, lepší prístup k ľuďom a hlavne vyššiu morálku.“
Profesor Ivan Štúr nemal dôvod byť taký skromný. Svoj dlhý a tvorivý život, na ktorý ho pripravili rodičia, otec známy filozof a matka prvá profesorka v medicíny v Československu, zúročil bohato. Najprv vyštudoval telovýchovu na Pedagogickej fakulte v Olomouci, neskôr psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Aktívny šport a pediatrická psychológia mu nadobro prirástli k srdcu.
Pre svoje nekompromisné postoje k okupácii Československa v roku 1968 bol prinútený vzdať sa miesta za vysokoškolskou katedrou, ale naďalej sa dlhodobo občiansky i autorsky angažoval. Jeho meno ako milovníka prírody a prírode blízkych športov (vodáctvo, turistika) nájdeme aj v slávnej ochranárskej publikácii Bratislava/nahlas. Vyše 30 rokov pôsobil na klinike na Bezručovej ulici v Bratislave ako detský psychológ. Napísal z tejto oblasti mnoho odborných i populárno-vedeckých kníh, podieľal sa na založení Ligy za duševné zdravie. V roku 1990 až 1995 sa stal predsedom Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku, v roku 1999 bol hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre klinickú psychológiu. Popritom prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Jeho posledná publikovaná kniha „Kto chce žiť, nech sa kýve“ predstavuje rozhovory o jeho názoroch na výchovu, život, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Okrem iného zdôrazňuje: „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil.“ Posledná rozlúčka s profesorom Ivanom Štúrom sa uskutoční dnes (utorok) o 10.30 v bratislavskom krematóriu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.