Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Maďarská stíhačka má odletieť z Košíc
Maďarská stíhačka JAS - 39 Gripen, ktorá na košickom letisku núdzovo pristála ešte v piatok minulý týždeň pre poruchu, má už dnes okolo poludnia odletieť späť. Podľa šéfa marketingu košického letiska Juraja Tótha leteckí mechanici v stredu lietadlo opravovali a mali ho aj testovať.
Maďarskí leteckí mechanici opravovali stíhačku na košickom letisku aj v stredu.
Jeho prítomnosť nijako neobmedzila prevádzku letiska, keďže to má dostatok parkovacích plôch, a tak mohlo stáť bokom od civilných lietadiel. Letecký odborník, ktorý chce ostať v anonymite, potvrdil, že maďarskí vojenskí mechanici motor testovali.
„Zrejme ale išlo o vážnejšiu poruchu, keď musela stíhačka núdzovo pristáť a ostala na Slovensku niekoľko dní,“ dodal. Za celý čas jej pobytu zinkasuje košické letisko od maďarskej armády aj letiskové poplatky.
Podľa informácií denníka Magyar Nemzet lietadlo Gripen maďarskej armády sa v piatok vracalo zo Švédska. Na kecskemétskej leteckej základni čakali prílet šiestich bojových strojov a ich sprievodného An-26. Doletelo však len päť stíhačiek, pilot šiesteho Gripenu sa pravdepodobne pre poruchu s prívodom paliva rozhodol núdzovo pristáť na košickom letisku.
Maďarské bojové stroje sa počas uplynulého týždňa zúčastnili a na švédskom letisku Vidsel na vojenskom cvičení „Vzdušná prevaha 2015“ v streľbe raketami a kanónmi.
Maďarská stíhačka Gripen musela po poruche motora zatiaľ núdzovo pristávať iba raz, a to pred štyrmi rokmi v Kecskeméte. Piatkové núdzové pristátie v Košiciach bolo prvým v zahraničí. JAS – 39 Gripen je švédskej výroby a do výzbroje švédskeho letectva bola zaradená v roku 1993.
Okrem Maďarska, ktoré si prenajíma 14 strojov, si rovnaký počet týchto strojov prenajíma aj Česko. Ďalšie lietadlá majú vo výzbroji Thajsko, Juhoafrická republika a letecká škola vo Veľkej Británii, ktorá ich využíva na výcvik skúšobných pilotov po celom svete.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.