Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Mám 50. Čo so mnou bude?
Dostať v práci výpoveď po päťdesiatke znamená pre väčšinu prepustených ťažkú ujmu. V tomto veku si novú prácu nachádzajú len výnimočne a do penzie majú ešte ďaleko.
Ľudia nad 45 rokov sa čoraz viac boja, že prídu o prácu. V nezamestnanosti totiž už predbehli počty mladých ľudí bez práce.
Strata príjmu ich dostáva do zložitých situácií. Ide o problém, ktorý bude každým rokom naliehavejší. Čísla nezamestnanosti v skupine nad 45 rokov už totiž predbehli počty mladých ľudí bez práce. Vláda si uvedomuje, že starších treba chrániť. Odpoveď na otázku ako, bude ešte len hľadať.
Popri riešení vysokej nezamestnanosti mladých do 29 rokov sa vláda musí zaoberať aj rovnakým problémom preddôchodcov. Tým dôslednejšie, že do dôchodku sa bude odchádzať čoraz neskôr, a teda vekové skupiny 45+ či 50+ budú stále početnejšie.
„Pokiaľ ide o ľudí nad 50 rokov, tu treba začať veľmi vážnu diskusiu o ich vyššej pracovnoprávnej ochrane,“ vyhlásil v nedeľnej debate verejnoprávnej televízie aj premiér Robert Fico.
| Mladí verzus starší, nezamestnanosť v marci 2014 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Nezamestnaní spolu | z toho do 29 rokov | 45 až 54 rokov | 55 a viac rokov | od 45 rokov spolu |
| 397 216 | 119 479 | 88 876 | 51 730 | 140 606 |
Kritickým pre hľadanie práce je dokonca už vek nad 45 rokov. Ako dokazuje marcová štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, nezamestnaných starších ľudí z kategórie 45+ je vyše 140-tisíc, čiže ešte zhruba o 20-tisíc viac ako nezamestnaných v skupine 29-. Štyridsaťpäťročným pritom do penzie zostáva ešte 17 rokov a päťdesiatroční by mali pracovať ďalších 12 rokov.
Ministerstvo práce zatiaľ riešenia tohto stavu len zvažuje. „Analyzujeme legislatívne možnosti posilnenia pracovnoprávneho postavenia starších na trhu práce, samozrejme také, ktoré by pre nich v konečnom dôsledku neboli kontraproduktívne,“ uviedol hovorca Michal Stuška.
„Zvýšenie zamestnávania kategórie 50+ plánujeme podporiť aj cielenými projektmi. Napríklad projekt zamestnávania mladých vo verejnej správe je už rozšírený aj o túto skupinu.“ Podľa Stušku sú však už teraz v niektorých firmách zamestnanci pred dôchodkom s istým počtom odpracovaných rokov sčasti chránení prostredníctvom kolektívnych zmlúv.
Pripúšťa však, že očakávať od zamestnávateľov solidaritu a etiku, ktorá napríklad v západných krajinách vedie firmy k tomu, aby svojich dlhoročných zamestnancov vo vyššom veku preraďovali na pozície zodpovedajúce ich fyzickým silám a skúsenostiam, nie je v terajšej pokrízovej situácii veľmi reálne.
Zamestnávatelia sú však od počiatku kategoricky proti. „Zvýhodňovanie starších zamestnancov je zároveň znevýhodňovaním iných vekových skupín. Pozitívnu aj negatívnu diskrimináciu považujeme za nevhodnú,“ reaguje Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa neho by opatrenia na ochranu pracujúcich päťdesiatnikov mohli zapôsobiť skôr kontraproduktívne, pretože zamestnávatelia by ich neprijímali aj z dôvodu, že by ich prípadne v budúcnosti ťažko prepúšťali. „Máme tu rizikovú skupinu mladých do 29 rokov a starších nad 45 či 50 rokov. Je naozaj rozumné zvýhodniť ich – a vytvoriť tak ďalšiu rizikovú skupinu ľudí od 29 do 45 rokov?“ pýta sa Hošták.
Podľa sociologičky SAV Moniky Čambálikovej však spoločenská diskusia na tému ťažšieho zamestnávania starších už dávno beží. „Problém je pomenovaný, treba len hľadať spôsoby, ako kritickú situáciu zlepšiť,“ tvrdí. Zdôrazňuje, že tak ako v prípade mladých ani nezamestnanosť starších nie je len špecifikom Slovenska. „Je výzvou pre celú Európsku úniu. Naša krajina by preto mala hľadať možnosti, ako aj na podporu zamestnanosti starších kategórií získať peniaze z eurofondov. A vláda by mala predkladať návrhy, ktoré by, zapracované do legislatívy či konkrétnych projektov, pomohli súčasný trend zvrátiť k lepšiemu,“ odporúča.
Ficov kabinet plánoval vlani do Zákonníka práce zakotviť penzijný vek ako jednu z výpovedných možností, ale napokon od toho upustil. „Dôvodov bolo viac, od diskriminačných faktorov po úvahy, že dôchodok vlastne nie je príjem, ale zásluhová dávka, na ktorú má právo každý, kto splnil zákonné požiadavky,“ uviedol Stuška.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Paradoxy.
Podľa odborných štúdií sú ľudia po päťdesiatke z hľadiska zamestnávania považovaní za rizikovú skupinu. Ako „znevýhodnených“ uchádzačov o prácu ich definuje aj zákon o službách zamestnanosti. V preddôchodkovom veku si ťažšie osvojujú nové pracovné stereotypy a pomalšie sa prispôsobujú novým požiadavkám. Rovnako však platí, že starší zamestnanci sú voči zamestnávateľovi lojálnejší, majú menej dní práceneschopnosti, vo svojom odbore sú zručnejší, skúsenejší a konajú zrelšie, ako ich mladší kolegovia.
Pomôcť môžu eurofondy či nové formy práce
Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV ako spoluautor Národného projektu Stratégia aktívneho starnutia navrhol v tomto dokumente niekoľko riešení nezamestnanosti vyšších vekových skupín. Sám však priznáva – nie je to žiadny zázrak.
Súhlasíte, že nájsť si novú prácu po päťdesiatke je takmer nemožné?
Pravdaže, najmä mimo Bratislavského kraja, kto nedá úplatok alebo nemá kdesi známeho, ten sa v tomto veku jednoducho nezamestná.
Dá sa to zmeniť?
V Stratégii sme navrhovali, aby bol zamestnanec z kategórie 50+ akýsi „chránený druh“. Zamestnávatelia však boli kategoricky proti. Čiastočne aj oprávnene, keď namietali, že chránených zamestnancov radšej nikto nezamestná, aby raz nemal problém prepustiť ich.
Čo vlastne zamestnávateľom prekáža na starších zamestnancoch?
V rámci projektu sme robili prieskum, v ktorom sme zamestnávateľom položili aj túto otázku. V podstate im vyčítali tri veci: Po prvé, že sú už starí, s čím sa veľa robiť nedá. Po druhé, že majú nízke počítačové zručnosti. A po tretie, že slabo ovládajú cudzie jazyky. S tým by sa už čosi robiť dalo, napríklad by sa im za štátne peniaze mohli zorganizovať kurzy, čím by sa zvýšila ich atraktivita na trhu práce.
Boli by tu aj iné možnosti, ako zamestnať ľudí v preddôchodkovom veku?
Pomôcť by, pravdaže, mohli eurofondy. Rovnako ako v prípade zamestnávania mladých zamestnávatelia by dostávali dotácie na vykrytie odvodov. Dali by sa tiež zaviesť nové formy práce, napríklad v Anglicku bežná „práca na zavolanie“, keď zamestnanca povolajú do roboty len v prípade potreby, doložiť tovar v obchodnom reťazci a podobne. A podľa počtu odpracovaných dní ho aj platia. Takáto občasná práca by bola vhodná pre starších. Priznávam však, všetky tieto návrhy nie sú nijako zázračné.
Navyše je známe, že prijatím slabo platenej práce krátko pred dôchodkom si zamestnanec môže znehodnotiť budúci dôchodok.
Na to, aby sa tak nestalo, jednoznačne treba zmeniť výpočtový model sumy dôchodku. Nie je predsa normálne, aby bolo výhodnejšie zostať doma na podpore, ako pracovať, hoci za nižšiu mzdu. Čím viac človek odpracuje a odvedie, tým vyššiu by mal mať penziu.
Aj eurofondy sa však časom minú. Starších však bude pribúdať, ako sa bude predlžovať aj dôchodkový vek. A za ľudí budú pracovať stroje. Čo potom?
To už sú vzdialenejšie vízie. A dosť chmúrne. Musíme sa však rozhodnúť, či chceme mať v štáte úzku bohatú elitu, pomaly miznúcu strednú vrstvu a stále sa rozširujúcu skupinu chudobných bez práce. Cestou, ako posilniť štát, aby mohol reagovať na súvisiace problémy, je napríklad radikálnejšie zdanenie podnikov. Vo vyspelom zahraničí bežne platia aj 35-percentné dane. U nás bedákajú nad 22-percentnou sadzbou.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.