Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kultúra za štátne? Ak pri nej nebude chýbať slovenčina
Štát prispeje na kultúrne podujatia, ale iba vtedy, ak ich reklama bude aj v slovenčine. Úrad vlády pripúšťa, že zmení pravidlá prideľovania dotácií pre národnostné menšiny.
Zahrnie do nich aj nutnosť rešpektovania zákona o štátnom jazyku. V minulosti sa totiž stalo, že podujatia dotované štátom boli propagované len v jazyku menšiny. Išlo najmä o maďarčinu.
Úradu vlády zmenu v podmienkach na dotácie navrhuje ministerstvo kultúry, ktoré vydalo správu o stave používania štátneho jazyka. V nej poukazuje na to, že niektoré podujatia, ktoré podporil Úrad vlády, boli propagované iba v cudzom jazyku. Zákon pritom hovorí, že každá informácia určená verejnosti má byť dostupná v slovenčine, prípadne v spojení s iným jazykom. Slovenčina chýbala na letákoch, bilbordoch, ale aj vo vysielaní obecného rozhlasu. Hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár povedal, že sporných je dvanásť prípadov z minulého roka, v ktorých malo dôjsť k porušeniu zákona o štátnom jazyku. „Keďže tieto podnety ešte neboli doriešené a môžu byť predmetom dohľadového konania, nie je možné uvádzať konkrétne údaje o subjekte dohľadu,“ reagoval Bednár na otázku, o ktoré obce alebo kultúrne zariadenia ide.
Úrad vlády zmenu v podmienkach na dotácie nevylúčil. Posledná výzva na predkladanie žiadostí však už bola ukončená. „O zakotvení požiadavky rešpektovania zákona o štátnom jazyku je možné uvažovať pri vyhlasovaní ďalších výziev. O ďalších krokoch v súvislosti s touto témou budeme včas informovať,“ uviedol tlačový odbor Úradu vlády.
Rezort kultúry v najnovšej správe o stave používania štátneho jazyka obciam na zmiešanom území vyčíta, že nápisy, oznamy či plagáty nie sú v štátnom jazyku.
„Inojazyčné texty bez použitia štátneho jazyka sa najčastejšie vyskytovali na plagátoch v rámci predvolebnej kampane a v oznamoch o kultúrno-spoločenských podujatiach organizovaných na národnostne zmiešanom území,“ píše sa v správe s tým, že slovenčinu väčšinou nahradila maďarčina. Pretrvávajúcim problémom sú tiež nápisy na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na ktorých chýba slovenský text. Mnohé vznikli ešte pred prijatím zákona o štátnom jazyku, iné pribúdajú aj dnes.
Najčastejšou príčinou porušovania zákona má byť podľa ministerstva kultúry jeho neznalosť. Ako konštatuje, ani mnohí zamestnanci orgánov verejnej správy nevedia, čo im v týchto prípadoch káže zákon. Na to, aby rezort kontroloval používanie slovenčiny, nemá dostatočné kapacity. Prevažne sa zaoberá prípadmi, ktoré nahlásia občania.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.