December 2013: Namiesto pôžitku prinieslo jedlo strach
Keby sa hľadali témy, ktoré do živého zasiahli slovenských občanov v roku 2013, celkom nepochybne by medzi nimi nechýbali potraviny.
Zákazník nemal počas škandálu s koňacinou stopercentnú istotu, či výrobky z hovädzieho mäsa sú naozaj z hovädziny.
Dobré jedlo prináša pôžitok, na Slovensku však ľuďom odkrojí rovnú štvrtinu zo všetkých spotrebných výdavkov, o polovicu viac ako Nemcom, a ešte pritom nemajú úplnú istotu, čo jedia. Viacero potravín z dovozu sa totiž sťahovalo z trhu.
Hneď v januári omráčili spotrebiteľov dva škandály. O prvý sa postarali severní susedia, keď poľská firma Magnolia vyexpedovala na trh vafle, ktoré boli kontaminované jedom na hlodavce. Na správu z rýchleho výstražného systému zareagoval Úrad verejného zdravotníctva mimoriadnymi kontrolami vo viac ako pol tisíca školských bufetoch a 1¤200 cukrárňach a kaviarňach.
Tento škandál vzápätí prebila správa z Veľkej Británie a Írska, ktorá oznamovala, že vo výrobkoch z hovädzieho mäsa nie je hovädzina, ale lacnejšia koňacina. V celej Európe sa začali robiť DNA testy na prítomnosť konského mäsa napríklad v burgeroch a lazaňach. Okrem toho v laboratóriách skúmali, či podivuhodná zmes s konským mäsom neobsahuje fenylbutazón. Išlo o liečivo, ktoré veterinári podávajú koňom pri bolestiach, ale je nebezpečné pre ľudí.
Čím sa šéfkuchári nechvália
Pátranie po koňacine akoby vrátilo celú Európu o viac ako jedno desaťročie späť, keď sa starým kontinentom šírila panika z BSE – choroby šialených kráv. Lekári ubezpečovali, že pokiaľ je konské mäso zdravé, nikomu vlastne nič nehrozí, veď sú národy ako Belgičania, Francúzi, ale aj Česi, ktorí koňacinu považujú za chutné mäso. Ľudia sa však cítili podvedení: za svoje poctivo zarobené peniaze dostali lacnejšiu náhradku, ktorá sa vydávala za hovädzie mäso.
V honbe za podvodníkmi sa rýchlo našli pôvodcovia. Konské mäso malo pochádzať buď z Poľska, alebo Rumunska, ergo tieto dve krajiny ho majú na svedomí. Čoskoro sa však ukázalo, že tými, ktorí s mäsom čachrovali, neboli Východeurópania, ale obchodníci z Luxemburska, Francúzska a Holandska. Ale napríklad aj zo Švédska. Veď aj reštaurácia v Ikea v Bratislave zastavila vo februári predaj švédskych mäsových guľôčok. Jej dodávateľ totiž tiež nepatril medzi poctivých. Jedna z najväčších dávok konského mäsa pochádzala z Holandska. Úrad pre bezpečnosť potravín v Haagu dal v apríli stiahnuť z trhu 50-tisíc ton mäsa, ktoré sa predávalo ako hovädzie. Toto rozhodnutie sa dotklo 370 firiem, akoby zázrakom ani jedna z nich neexpedovala mäso na Slovensko. No už začiatkom leta pokazil spotrebiteľom náladu nález antibiotík v poľskej kuracine. Objavili ju u poľského obchodníka v Poprade, ktorý nakupoval hydinu v Nowom Targu. V mäse sa našlo 367 mikrogramov ciprofloxacínu a enrofloxacínu. Zdá sa, že tento objav bol poslednou kvapkou do pohára trpezlivosti poľských producentov potravín.
Na konci leta poslali na Slovensko svojho ministra Stanislava Kalembu, ktorý na Agrokomplexe presviedčal novinárov a slovenskú verejnosť, že poľské potraviny sú v poriadku. Sotva Stanislav Kalemba odišiel, poľskí novinári ohlásili, že tamojší farmári bez rozpakov používali na výkrm kurčiat zakázanú mäsovokostnú múčku.
Kto sa má rád, nemal by nakupovať extrémne lacné potraviny, tak by sa v skratke dali zhrnúť odporúčania slovenských odborníkov na výživu. Najlacnejším jedlom v podnikoch verejného stravovania sú však kurčatá. Na jedálnom lístku sú denne a nik vlastne nevie, odkiaľ pochádzajú. Šéfkuchári sa tým nechvália. Najčastejšie sú z dovozu – z Poľska či Brazílie.
Po tom, čo Česi pri náhodnej kontrole zachytili prítomnosť antibiotík v brazílskej kuracine, ktorá k nim doputovala zo Slovenska, aby sa z Kladna a Prahy opäť vydala na Slovensko, začali potravinoví inšpektori hľadať solené mrazené kuracie prsia brazílskej spoločnosti Seara Alimentos. Obsahovali totiž antibiotikum doxycyklín.
Z 22-tonovej zásielky sa podarilo identifikovať necelú tonu, v desiatke reštaurácií a v jednej školskej jedálni sa mäso zjedlo. Po zvyšku sa pátralo ešte v decembri.
Za autá mäso, ale aké
Akú má vlastne človek istotu v obchodoch preplnených potravinami? Šéf štátneho potravinového dozoru profesor Jozef Bíreš odporúča: Kupujte si slovenské potraviny. Slovenské kurčatá či ošípané sú totiž pod stálou veterinárnou kontrolou na farmách i bitúnkoch. Bezpečné by však mali byť podľa Bruselu aj zahraničné produkty. Ukazuje sa, že nie sú, nad princípom bezpečnosti víťazí voľný pohyb tovaru.
Už nielen Slováci, ale aj Nemci, Angličania a Holanďania naliehajú, aby z potravín zmizlo označenie Vyrobené v EÚ a nahradilo ho jasné označenie tej-ktorej krajiny pôvodu. Po škandále tzv. šialených kráv sa zaviedlo toto opatrenie pri hovädzom mäse, od prvého apríla 2015 bude platiť aj pri bravčovom a hydinovom mäse.
Kto má rád seba a svoju krajinu, pýta si slovenské mäso. Má to však háčik, už iba každé druhé kurča je vykŕmené na Slovensku a slovenskej bravčoviny je ešte menej – len štyri z desiatich šniclí sú slovenské.
Vyrábame takmer milión osobných áut, ktoré sa „urodili“ na najúrodnejšej slovenskej pôde, ale jeme mäso pozvážané z celého sveta, pretože domáce poľnohospodárstvo je na kolenách. Nehladujeme, ale to, čo jeme, v nás vyvoláva nespočet otáznikov.
Súvisiace články
Svet | pred 12 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.