Najnovšie

Horský: Bezmocnosť vedie k napätiu

Politológ Michal Horský hovorí, že občan si po dvoch dňoch udalostí v parlamente môže pomyslieť, že zlodeji kričia, chyťte zlodeja.

18.9.2013 19:00
odoberať
Google News
zdieľať
parlament, Matovič, Valocký
Foto: Jozef Jakubčo SITA
Poslanec NR SR za Smer Jozef Valocký a poslanec NR SR za hnutie OľaNO Igor Matovič počas roztržky v parlamente.

Čomu pripisujete pokles politickej kultúry v parlamente?
Hoci to znie paradoxne, tak v prevažnej miere za udalosti v parlamente nesie v prvom rade zodpovednosť vládna väčšina. Nie je však schopná nadviazať takú formu dialógu s opozičnými stranami, aby vytvárala dostatočne pokojnú a pracovnú atmosféru.

Michal Horský Foto: Ľuboš Pilc Pravda Michal Horský

Kde je hranica, ktorá by sa nemala prekročiť v politickom zápase?
Smer sa v parlamente čoraz častejšie dopúšťa chýb, ktoré vo všeobecnosti vyplývajú z arogancie moci. Vládna väčšina nemôže v politickom zápase neustále vystavovať opozíciu do bezvýchodiskových situácií. Napríklad dohoda nedohoda o voľbe prokurátora, o voľbe predsedu NKÚ, či podmienka, že všetci poslanci opozície musia do nohy hlasovať za takú či onakú alternatívu. Bezmocnosť protihráčov potom vedie k neobyčajne vysokej miere napätia, pričom si to vládni poslanci ani nemusia uvedomovať. Nie za všetko môže, prirodzene, vládna väčšina, ale aj neobratnosť a roztrieštenosť opozície.

V parlamente sa doteraz odohrali dva fyzické útoky medzi poslancami Obyčajných ľudí a Smeru. Ako si to vysvetliť?
V parlamentoch nášho typu sa prirodzene vyskytujú poslanci tzv. protestných strán na jedno použitie. Roztrieštenosť pravicového spektra a nástup nezaradených poslancov, ktorí sa nesprávajú v duchu tej či onej politickej filozofie a premysleného ideového postoja, vedie k neschopnosti veľkého počtu poslancov tvoriť zásadné spoločenské agendy. Niet sa prečo diviť, že práve takíto poslanci sa prezentujú teatrálnymi výstupmi, ktoré pútajú pozornosť verejnosti a patria skôr do mravokárnych upodozrievaní a upozorňovaní na ľudské necnosti. Je prirodzené, že politická kultúra je súčasťou politiky, nie však dominantnou záujmovou oblasťou. To je detská choroba nezrelého parlamentarizmu, ktorú v Národnej rade z času na čas prezentujú isté stranícke skupinky.

Aké posolstvo si môžu bežní ľudia zobrať z toho, čo sa deje v parlamente?
V posledných dvoch dňoch odznelo v parlamente také množstvo faktov premiešaných politickou nekultúrou, ale z každej strany, že občan si ťažko môže pomyslieť iné ako to, že zlodeji kričia chyťte zlodeja.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy