Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Psích útokov pribúda, na zákon sa stále čaká
Ďalšie a ďalšie prípady pohryzení psami pribudli od chvíle, keď sa po sérii krvavých útokov počas minulého leta začalo hovoriť o sprísnení chovu tzv. bojových plemien.
Ani po roku od smrti 45-ročnej ženy zo Sucháňa, ktorú dohrýzli pitbully, sa však zákony nijako nezmenili. Poslanci navyše zmiernili návrh ministerstva, ktorý je v parlamente a mal presadiť presný zoznam nebezpečných rás. Meniť svoj názor nechcú ani po najnovších útokoch.
Len za minulý týždeň pritom útočili psy dvakrát. Kým v prvom prípade dohrýzli neďaleko Galanty 65-ročnú riaditeľku základnej školy, v druhom sa do seba pustili aj navzájom. Martine z Bernolákova voľne pobehujúci rotvajler roztrhal ratlíka, ktorého mala na vôdzke. „O druhej poobede som išla na prechádzku s ratlíkom a nemeckým boxerom, oboch som mala na vôdzke. Všimla som si, že v kríkoch pri ceste leží pes a pre istotu som sa pomaly otočila, že sa radšej vrátime,“ spomína Martina s tým, že vtedy už bolo neskoro. „Rotvajler sa za nami rozbehol, schytil ratlíka a doslova ho dochrúmal, hoci som sa mu ho snažila vytrhnúť a príšerne som kričala,“ pokračuje.
Pes sa rozbehol aj za ňou, ale našťastie ju iba poškrabal labou. Rotvajler podľa jej slov útočil aj na privolaných policajtov, ktorí sa snažili dostať k jeho majiteľovi spiacemu v kríkoch. Martina žiadala odobranie psa do útulku, ale neúspešne. Polícia tak spraviť ani nemohla, keďže na mieste bol jeho majiteľ.
„Opatrenia, aby sa takéto prípady neopakovali, musia prijať najmä ich majitelia. Obec a obecná polícia vystupujú v takýchto prípadoch ako represívny orgán,“ vysvetľuje náčelník obecnej polície v Bernolákove Robert Široký. V rámci prevencie tak podľa jeho slov môže polícia akurát upozorňovať majiteľov psov na ich povinnosti prostredníctvom miestnych novín.
S útočiacim psom pritom v minulosti už boli problémy. Napriek tomu nie je evidovaný ani ako nebezpečný pes, keďže aj v minulosti útočil len na iné zviera, nie na človeka. Jeho majiteľ sa však nevyhol pokute. „Najväčším deficitom uvedeného psa je jeho nedostatočná socializácia voči iným psom. K ľuďom neprejavuje takú agresiu ako k ostatným zvieratám,“ pripúšťa Široký.
Psičkárka: Zákon o bojových psoch musí platiť
Koľko takýchto a podobných útokov psov bolo za ostatné tri mesiace či rok, nevedno. Hovorca policajného prezídia Michal Slivka tieto údaje neposkytol a dodal, že sa vo všeobecnosti ani nedá povedať, ako môže polícia brániť napadnutého človeka. „Každý jednotlivý prípad je potrebné skúmať individuálne, preto bez zákonného postupu nie je možné vopred určiť, či došlo k protiprávnemu konaniu osoby a či dané konanie má znaky niektorého z priestupkov alebo trestného činu,“ uviedol.
Podľa súčasnej legislatívy môžu majitelia psov dostať pokutu vo výške 33 eur a v správnom konaní až 165 eur. Martina, ktorá prišla o vlastného psa, je však presvedčená, že ide o nedostatočné postihy. Keďže aj sama je psičkárka, priklonila by sa najmä k prísnejším podmienkam chovu a držania psov, ktoré by majitelia museli dodržiavať a zodpovedali by za ne. „Zákon o chove bojových psov musí začať platiť. Ja som si vedomá, že takého psa mám a pre bezpečnosť som urobila všetko. Zvýšili sme plot, pes je perfektne vycvičený, počúva na slovo a stále je na vôdzke,“ hovorí majiteľka nemeckého boxera.
Riešiť problémy útokov psov začalo už pred rokom ministerstvo pôdohospodárstvo, ktoré v novele zákona o držaní psov vytvorilo zoznam 14 nebezpečných rás a navrhlo viacero nových preventívnych opatrení. Novela sa však zastavila v parlamente, kde narazila na odpor niektorých poslancov. Členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zoznam úplne vypustili. Napriek pokračujúcim útokom psov sa k nemu vrátiť nemienia. Nevedia zatiaľ povedať ani to, či sa v rámci druhého čítania nepokúsia do zákona presadiť aspoň iné novinky, ktoré by útokom zabranili.
Huba: Ide o citlivú tému
„Ešte stále to je ďaleko. Dám sa asi poučiť lepšie zorientovanými kolegami,“ pripúšťa predseda výboru Mikuláš Huba (OĽaNO), ktorý vraví, že nie je psičkár a s chovom ani nemá žiadne skúsenosti. Pokračuje, že ide o veľmi citlivú tému, ktorá aj poslancov rozdelila na dva tábory. „Vzhľadom na nejednoznačnosť názorov sa my vo výbore, alebo aspoň ja, nechystáme predkladať niečo ďalšie, pretože sám na to nemám jednoznačný názor,“ dodáva.
„V tejto chvíli ešte neviem povedať, ako to celé budeme riešiť,“ pridáva sa podpredsedníčka výboru Magda Košútová (Smer). Na druhej strane dodáva, že sprísnenie legislatívy podporuje. „Myslím si, že to bude musieť ísť aj cez Trestný zákonník, aby bola trestnoprávna zodpovednosť majiteľa,“ vraví.
Novelu Trestného zákona s takýmto znením pritom nedávno presadzovali aj poslanci z opozičného Mostu-Híd. Podľa ich návrhu malo hroziť majiteľom psov, ktoré bezdôvodne napadli a ublížili človeku alebo zvieraťu, väzenie od šiestich mesiacov až do piatich rokov. Na júnovej schôdzi však tento návrh parlament neposunul ani do druhého čítania.
Sľubnejšie to vyzerá aspoň s pozmeňovacím návrhom Ľuboša Martináka (Smer), podľa ktorého majiteľ psa, ktorý už v minulosti útočil, bude musieť psa vodiť na vôdzke a s náhubkom a zároveň bude povinný absolvovať kynologické školenie, kde ho naučia, ako potláčať agresiu psa. Takisto by mal mať schválený chovný priestor. Tieto opatrenia by sa nemali týkať psov, ktoré zaútočia v krajnej núdzi či pri nutnej obrane a ochrane majiteľa.
„Myslím si, že je to dobrý návrh,“ reaguje Košútová. Tento pozmeňovací návrh podporujú aj dvaja poslanci výboru za OĽaNO Martin Fecko a Ján Mičovský.
Ako napokon dopadne hlasovanie o zákone, by malo byť jasné až na jeseň, keď poslanci opäť zasadnú do parlamentných lavíc.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.