Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Poslanci sa o kauze Gorila veľa nedozvedia
Poslanci dostanú na stôl novú správu o stave vyšetrovania kauzy Gorila v auguste a v septembri by sa ňou malo zaoberať aj plénum parlamentu. Podľa našich informácií však nemožno očakávať zásadný zvrat vo vyšetrovaní. Obvinená v kauze zatiaľ nie je žiadna osoba.
Po vypuknutí kauzy Gorila protestovali v uliciach tisíce ľudí. Na snímke centrum Bratislavy.
Podľa šéfa vyšetrovacieho tímu Mareka Gajdoša boli začaté štyri trestné stíhania, z toho jedno bolo odmietnuté. Išlo o trestné oznámenie pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
V apríli tohto roku sa začalo trestné stíhanie vo veci zločinu prijímania úplatku a prečinu podplácania. „Zatiaľ nebudeme informovať o vzťahu ku konkrétnym okolnostiam z Gorily,“ oznámil včera Gajdoš.
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vlani koncom decembra vypracoval správu o Gorile, ktorá v parlamente odznela vo februári. Podľa nej existuje podozrenie z korupcie poslancov parlamentu v súvislosti s hlasovaním pri prijímaní zdravotníckych zákonov počas ministrovania Rudolfa Zajaca. Ďalšie stíhania podľa správy súviseli s vydieraním členov vlády pri privatizácii bratislavského Letiska M. R. Štefánika v prospech jednej finančnej skupiny. Vydieraný údajne mal byť bývalý minister dopravy Pavol Prokopovič. Ten to však odmietol. Svojho času Pravde povedal, že nebol na neho vyvíjaný nijaký nátlak a ani nebol nikým vydieraný. Vydierať ho mal vraj Jirko Malchárek, ktorý však snahu spájať ho s prípadom označil za nepravdivú. Aj skupina Penta sa od prípadu dištancovala s tým, že takýto dôvod nemala. Navyše pri privatizácii letiska uspela s vyššou ponukou o 1,2 mld. korún, ako bola ponuka druhého uchádzača. Privatizáciu letiska prvá vláda Roberta Fica nakoniec zrušila.
Doteraz v parlamente odzneli dve správy o vyšetrovaní Gorily. Naposledy vo februári poslanci schválili uznesenie, že ak sa do konca júna tohto roka šetrenie neukončí, minister vnútra Robert Kaliňák predloží novú správu.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Jaroslav Baška zo Smeru sa nechcel vyjadrovať k otázke rýchlosti vyšetrovania a k jeho výsledkom. Povedal, že ako poslanec parlamentu sa nemá čo vyjadrovať k tomu, či vyšetrovanie napreduje rýchlo alebo pomaly. „Na to sú určené orgány činné v trestnom konaní, dozorujúca prokuratúra a vyšetrovatelia,“ zdôraznil Baška. Nezávislý poslanec a podpredseda výboru Alojz Hlina sa obáva, aby sa na vyšetrovanie nevynaložili veľké finančné prostriedky a nezistilo sa napokon nič. „Nechcem, aby sa vytváral tlak, ale vyšetrovanie by malo prinášať výsledky,“ poznamenal Hlina.
Kauza Gorila na prelome rokov 2011 a 2012 otriasla politickou scénou. V uliciach protestovali tisíce ľudí, samotní politici boli na kauzu citliví a stala sa aj kľúčovou témou predčasných volieb. Gorila totiž poukázala na ovplyvňovanie politickej moci podnikateľskými a záujmovými skupinami v čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Záujem o kauzu postupne slabne a sú aj pochybnosti, či bude vôbec niekto obvinený, prípadne právoplatne odsúdený. Zatiaľ jediným vysokopostaveným politikom obvineným v kauze bol bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko. Prokurátor však jeho obvinenie zrušil.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný upozornil, že si netreba robiť veľké nádeje. „Vyšetrovanie napreduje tak, ako možnosti dovolia,“ konštatoval. Myslí si, že je vôbec problém zložitý prípad vyšetriť, pretože informácie v kauze boli získané nezákonným spôsobom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vyhovel sťažnosti Zoltána Vargu. Práve on bol totiž majiteľom odpočúvaného bytu v kauze Gorila. „Všetky poznatky získané touto cestou ako základ vyšetrovania bude obhajoba spochybňovať, neboli získané procesným spôsobom v zmysle Trestného poriadku,“ objasnil Žitný. Za problém označil aj vyšetrovací tím, ktorý nemá kvalifikované riadenie a odborníkov schopných vyhodnotiť sofistikované ekonomické podvody. „Nemáme vyšetrovateľov, ktorí sú schopní vyšetriť zložitejšie veci, ako je daň z pridanej hodnoty,“ usúdil Žitný.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.