Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Programy nevhodné pre deti neposunuli. Zmenilo sa len číslovanie
Programy nevhodné do 15 rokov mali byť od pondelka zaradené vo vysielaní iba od ôsmej večer do šiestej hodiny ráno. Túto podmienku zaviedla vyhláška ministerstva kultúry.
Prepísaním čísla v piktograme na 12 môže relácia ísť na obrazovky kedykoľvek, nielen od ôsmej večer do šiestej ráno.
V praxi sa nič nezmenilo. Relácie komerčných televízií, ktorých sa pôvodne mali zmeny týkať, zostali v pôvodnom vysielacom čase. Teraz sú podľa vysielateľov vhodné už od 12 rokov a podľa novej vyhlášky vysielateľné kedykoľvek.
Vyhláška okrem toho, že posunula relácie nevhodné pre deti do 15 rokov na neskorší čas, upravila zároveň aj niektoré kritériá zaraďovania programov do jednotlivých skupín podľa veku. Televízie väčšinu programov presunuli do kategórie vhodných už od 12 rokov, čo znamená, že ich môžu nechať vo vysielaní v skoršom čase. Prepísaním čísla v piktograme na 12 tak môže relácia ísť na obrazovky kedykoľvek, nielen od ôsmej večer do šiestej ráno.
Do apríla boli mnohé relácie a seriály označované číslom 15, odteraz ho nahradila dvanástka ako značka nevhodnosti do 12 rokov. Takto dopadol magazín TV Markíza Reflex, ktorý vysiela o pol šiestej večer. Dvanástky sa dočkal aj seriál Odložený prípad. TV JOJ prekategorizovala napríklad Súdnu sieň, seriál Kosti, Telo ako dôkaz aj Panelák, Plus animovaných Simpsonovcov aj komediálny seriál Profesionáli, Dajto napríklad reláciu 112. Programu RTVS sa vyhláška nedotkla. Reláciu Galileo, označovanú pätnástkou už verejnoprávna televízia nevysiela.
Televízie na zmeny piktogramov v rohu obrazoviek reagujú stručne. „Programy označujeme v zmysle platnej legislatívy,“ povedal šéf komunikácie TV JOJ Jozef Gogola. Hovorkyňa TV Markíza reagovala podobne. „Vyhláška pozmenila kritériá v rámci kategorizácie toho, čo diváci poznajú ako piktogramy. Zmeny v označení programov sa udiali práve na základe novelizovanej vyhlášky,“ tvrdí Tatiana Tóthová.
Rada pre vysielanie a retransmisiu zatiaľ na žiadny program v súvislosti s novou vyhláškou sťažnosť nedostala. Už však bola upozornená, že sa nič nezmenilo. Predseda Rady Miloš Mistrík takéto konanie televízií nečakal. „Som nemilo prekvapený, pretože komerčné televízie program ponechali bez zmeny. Relácie plánujú vysielať v pôvodnom vysielacom čase, len zmenili ich charakteristiku, zatriedenie,“ hovorí Mistrík.
Dodáva, že až prax ukáže, či sa niečo v televíziách viditeľne zmení, čo môže potrvať aj niekoľko mesiacov. Až keď dostanú sťažnosti, začnú ich prešetrovať. Ak dokážu, že televízie porušili vyhlášku, môžu ich sankcionovať. Proti rozhodnutiam rady sa však vysielatelia zvyknú odvolať a prípady končia na súde. „Pôjde o stret záujmov, problémom bude interpretácia vyhlášky, vysielatelia sa pravdepodobne budú snažiť nasadzovať programy po starom. Nevieme, či vyhláška splní zmysel, ale rázne zasiahneme voči obchádzaniu zmyslu vyhlášky,“ tvrdí Mistrík.
Cieľom vyhlášky podľa ministra kultúry Marka Maďariča bolo, „aby z denného vysielania vypadli verejnosťou najkritizovanejšie programy, obsahujúce detailné naturalistické násilie, sexuálne obsahy alebo vulgárne obscénne vyjadrovanie“. Na to, či má vyhláška zmysel, keď sa v programe televízií nič nezmenilo, odpovedal hovorca ministra kultúry Jozef Bednár vyhýbavo.
„Označenie konkrétneho programu v televízii sa neviaže na jeho názov, ale na vysielaný obsah. Ak má ktokoľvek podozrenie, že určitý odvysielaný program nie je v súlade s predmetnou vyhláškou, môže podať sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinnosti pre vysielateľov klasifikovať, označovať a vysielať programy v súlade s vyhláškou,“ povedal Bednár.
Licenčná rada bude musieť podľa vyhlášky sama zohľadňovať kontext a frekvenciu výskytu expresívnych vyjadrení či iných znakov, ktoré určujú, do ktorej kategórie program patrí. Tiež sa budú musieť popasovať napríklad s tým, čo sa dá v programoch označiť ako slovná agresivita.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.