Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Na 30. kilometri som zistil, že je to boj o prežitie. Ale pretekal som proti najlepšiemu, aký tu kedy bol. Možno to nie je človek, ale robot
Má za sebou náročné dva týždne. Plné zážitkov a skúseností. A môže povedať aj, "áno, bol som pri tom!" Americký Slovák Peter Hinds (23) sa na olympiáde postavil na štart spoločne s velikánom Johannesom Kläbom, najúspešnejším športovcom nedávnom skončených Hier.
Peter Hinds počas olympijskej päťdesiatky, ktorú v rozhovore nazval bojom o prežitie.
„Mal na hlave veľké slúchadlá, neviem, či tam niečo počúva, je možné, že ich nosí len preto, aby sa nikto naňho ani len nepokúsil prehovotiť,“ smeje sa rodák z Aljašky, ktorého mama je Slovenka a len nedávno prijal aj slovenské občianstvo.
Povedzte, aká to bola olympiáda?
Nádherná. Jedna z najlepších vecí, aké som v živote zažil. Ešte chvíľu potrvá, kým všetko vstrebem a dôjde mi, čo som vlastne zažil. Keď si spomeniem na olympijskú dedinu a všetko to okolo, mám husiu kožu.
Pokiaľ ide o preteky, prišlo mi to ako klasické podujatie. Hoci, päťdesiatka na záver, to bol masaker. To najťažšie, čím som si v kariére prešiel.
Keď sa vás o 50 rokov niekto opýta na Cortinu 2026, čo mu poviete?
Netušíme, ako budú vyzerať olympiády v tom čase, ale určite poviem, že na tú dobu to bol ohromný kolos. Že keď som niekomu spomenul, že som olympionik, automaticky sa mu rozšírili zreničky. Všade vás snímajú kamery, v televízii vás sledujú milióny očí, no „wau“.
Bolo to niečo ako moje prvé preteky vo Svetovom pohári, ktoré som absolvoval v tejto sezóne – proti hviezdam, ktoré v jeden deň sledujete iba v televízii, zrazu stojíte na štarte.
Video
Olympijský výbor pozitívne hodnotí účasť slovenských športovcov na ZOH
Olympijský výbor pozitívne hodnotí účasť slovenských športovcov na ZOH
Zdroj:
TASR
Trebárs proti Johannesovi Kläbovi, však?
A toto poviem aj o 50 rokov. Možno budem hovoriť, že v Taliansku som pretekal s tým najleším bežkárom, aký tu kedy bol. Že to boli dva týždne, kedy absolútne dominoval a ostatných k ničomu nepustil.
Neuveriteľné, ako môže byť niekto taký dobrý? Mám pred ním obrovský rešpekt. Viete, beh na lyžiach je šport, kde jeden vyhrá a 99 ďalších prehráva, aj ja som vo svojom živote ovládol len málo podujatí.
A teraz si predstavte tú svetovú špičku, kde sú doslova svetoví športovci a Johannes ich prevalcoval. Tí chlapci boli z toho takí zničení. Mám pocit, že sa mi stále sníva.
Pýtali ste sa ho, ako to vôbec robí?
Doteraz som sa s ním nikdy nerozprával. Ale počúvam rôzne lyžiarske podcasty, medzi nimi aj taký, ktorý robia dvaja niekdajší špičkoví bežkári, ktorí patrili medzi úzku špičku – ale ani oni netušia, ako to ten Kläbo robí.
No všímam si ho, sledujem ho na štarte, pozorujem, čo robí. Je vidieť, že je to veľký profesionál, že dbá na každý detail, že svojim súperom nikdy neukáže svoju slabosť. Čo vám poviem, vyzerá, že to je robot a nie človek.
Vie sa o ňom, koľko tomuto športu obetoval, keď dospieval a neskôr dominoval, nemohol byť s rodičmi, nemohol mať frajerky. Aj na olympiáde, keď si predstavím, čo všetko museli v tíme spraviť, aby neboli chorí, keďže choroba je pre nás lyžiarov najväčšia potvora.
Sám raz povedal, že si nemyslí, že na svete je ešte nejaký iný športovec, ktorý by jedol lepšie, spal lepšie a viac sa sústredil ako on. On je proste, ktorý robí všetko správne.
Vie sa, aký je Kläbo v súkromí?
Zvyknem ho pozorovať na štarte. Všimol som si, že je v akejsi bubline, do ktorej nikoho nepustí. Brutálne sa sústredí na svoj výkon. Predpokladám, že v jeho živote je všetko akosi nalinajkované.
Na hlave má veľké slúchadlá, neviem, či tam niečo počúva, je možné, že ich nosí len preto, aby sa nikto naňho ani len nepokúsil prehovoriť – je to tá najlepšia asociálna metóda.
V jeho prípade beh na lyžiach nie je žiadna sranda, je to zamestnanie, najdôležitejšia vec v živote. Musí byť strašne nervózny, ale ako veľký profík to dokáže zakryť.
Súperov neštve, že je taký dominantný?
Blbé, že? (úsmev) Keď si spomeniem na olympijský šprint, veď v ňom nikto nemal šancu. Kedysi to bolo tak, že jeho triumf sa odhadoval niekde od 60 do 80 percent, ale teraz… Borec.
Akiste sa zhodneme na tom, že bocian deti nenosí, ale že Nóri sa rodia s lyžami na nohách, na tom asi niečo bude, nie?
(smiech) No vyzerá to tak, že? A čím sú ťažšie preteky, tým je vpredu tých Nórov viac. Napríklad na spomínanej päťdesiatke si to rozdali o prvenstvo traja, pričom na štarte mohli byť len štyria.
Ale na Svetovom pohári, či priamo na nejakých pretekoch v ich krajine, je ich ohromné množstvo. Nie je žiadne tajomstvo, že na olympiáde nie je skrze limity tak veľa silných lyžiarov ako na iných podujatiach.
Ale keby ste sa šli pozrieť na preteky Škandinávskeho pohára, je ich tam aj zo tridsať. Nie síce takých ako Kläbo, ale ich úroveň je beztak ohromná.
Byť nórskym bežkárom je tak trošku aj smola, lebo hoci ste skvelý, ak nepatríte medzi top šesť, nikdy nikto nebude poznať vaše meno.
Človek by povedal, že postačia posilňovňa, bežky a sneh, že na tento šport až tak špeciálne zázemie netreba. Ale prečo potom tak veľmi dominujú práve Nóri?
Lebo je to tradícia. Je to súčasť ich kultúry. V posledných dňoch som videl niekoľko príspekov na Instagrame, kde sa to ľudia pokúšajú vysvetliť. Podľa mňa je im to strašne prirodzené, bežkovaniu sa venuje veľká časť národa, má to v DNA.
Zatiaľ čo u nás sa to vníma predovšetkým ako šport a turistika, u nich to je niečo ako životný štýl. Navyše, Nórsko je veľmi bohatá krajina, štát to výrazne podporuje, hoci nemôžem povedať, že tu – v strednej Európe – by to v tomto smere bolo zlé. Vôbec nie.
Ale to obrovské množstvo detí, ktoré sa tomuto športu venujú, v každej rodine nájdete nejaké, z takéhoto objemu vzíde veľa talentov. A potom – samozrejme – prírodné podmienky. Osem mesiacov v roku môžu lyžovať. Jednoducho veľa trénujú.
Priznajte, ako sa cíti človek, ktorý finišuje na 50-kilometrovej trati?
Keď začínate, chcete zostať v balíku, stoj čo stoj si v ňom držať dobrú pozíciu, lebo viete, že v tom momente, ako vás súperi „odpárajú“, je s vami zle-nedobre. V tej chvíli sa začína utrpenie. Tuším to bolo niekde okolo 30. kilometra, keď som si uvedomil, že z pretekov sa stal boj o prežitie.
Mal som pocit, že sa vlastne už len tak pohybujem, aby som sa dostal do ďalšieho kola a nejako sa dotackal do cieľa. Na olympiáde bola výnimočne náročná trať, na 50 kilometroch na nás čakalo 1900 výškových metrov, niečo také ťažké som nikdy nezažil.
Moje telo bolo na hrane, tricepsy začali chytať kŕče, tuhli mi, mal som pocit, že už nevládzem hýbať rukami. Človek len verí, že ho špička nedobehne o kolo a bude môcť dôjsť do cieľa. Ale zvládol som to.
Pocítili ste na vlastnom tele neskôr, čo máte za sebou?
Samozrejme, že áno. Ešte v ten istý deň sme sadli do auta a cestovali do Bratislavy. Telo dostalo zabrať.
Ale nešoférovali ste…
Kdeže… Bol som rád, že som rád. Vzadu som sedel a spal. Moje telo bolo úplne prázdne.
Dá sa táto trať prirovnať k maratónu?
Nikdy som nebežal maratón, ale týchto „päťdesiatok“ som absolvoval už niekoľko. Avšak nikdy nie v takejto intenzite. Vlani som však bol na podujatí, kde som s kamarátmi na Aljaške absolvoval 210 kilometrovú trať z miesta na miesto. Volá sa to Denali Highway.
Vyrážali sme o šiestej ráno a trvalo nám to šestnásť hodín. V jednom kuse. Bola to najťažšia športová skúška v mojom živote. Na olympiáde som presne na toto myslel, vravel si, že musím. Tak ako na Aljaške, kde sme nemali na výber, lebo nemal kto pre nás kam prísť. Museli sme dôjsť až do cieľa.
Keďže Kläbo vyhral šprint aj najdlhšie preteky, je to podobné, akoby olympijský stovkár triumfoval aj v maratóne?
Keby sa niečo podobné podarilo aj v atletike, bolo by to neuveriteľné. Ale podľa všetkého to je aj nemožné. To sa nikdy nestane. Lyžovanie je predsa len iné, či šprintujete alebo idete dlhú trať, základný pohyb je rovnaký. Zapájate rovnaké svaly.
Video
Z vlčiaka Nazgula je celebrita olympiády: Jeho majitelia opísali šok, keď ho uvideli šprintovať s elitnými lyžiarkami
Z vlčiaka Nazgula je celebrita olympiády: Jeho majitelia opísali šok, keď ho uvideli šprintovať s elitnými lyžiarkami
Zdroj:
Reuters
Kläbov pohyb i svaly sú mimoriadne účinné, od ostatných je lepší v každom detaile. Jeho fyzická úroveň je brutálne vysoká, predpokladám, že aj VO2 max (maximálna spotreba kyslíka, pozn. red.).
Bežecké lyžovanie sa neustále mení a vyvíja, keď nás porovnáte s našimi predchodcami spred dvadsiatich rokov, je to neuveriteľná zmena. Mám pocit, že na trati vyzeráme úplne inak.
A Kläbo je v tomto smere popredu, je akýsi trendsetter. Dnes sa veľa hovorí o „Kläbovom kroku“, mohli ste ho vidieť, ako dal v šprinte nohy na plecia a trielil do cieľa. To tu bolo aj predtým, on to však doviedol do dokonalosti.
Ak by sme ho postavili na štart súťaže skialpinistov, mali by s ním problém?
Tiež mi napadla táto otázka, keď som sledoval ich preteky. Domnievam sa, že by nevyhral, no bol by konkurencieschopný. V skialpinizme nie sú také náročné tie malé technické záležitosti.
Či už ide o odraz alebo samotné stúpanie na bežkách. Na skialpoch je dôležitejšia surová sila. Najväčší rozdiel je v topánkach, tá skialpová je zospodu tvrdá a nevyužijete pri nej bežecký odraz. Nie je to taký naturálny pohyb ako na bežkách.
Ale keby vedel Kläbo trošku strieľať, tak v biatlone by vyhral, však?
(úsmev) To je otázka… Možno áno. Biatlon je špecifický, keď prichádzate na strelnicu, váš pulz musí padať rýchlo, inak máte problém.
Hoci ste unavený, musíte byť schopný zastaviť sa a tú polminútu sa na sto percent koncentrovať. No viem si predstaviť, že keby sa Johannes pár sezón povenoval streľbe, tak by biatlonistom narobil „vetry“.
Čo sa dá od neho naučiť?
Ťažko sa o tom rozpráva, ale keď si predstavím, že v každých pretekoch dokáže byť o niečo lepší ako konkurencia, tak to musí byť strašne ťažké. Do bežeckého lyžovania akoby priniesol nový štandard, robí to, o čom si nikto nemyslel, že sa dá dokázať.
Osobne som sa vždy domnieval, že top desiatka je veľmi vyrovnaná, že každý má šancu vyhrať, ale pravda je taká, že on je úplne niekde inde. V Amerike hovoríme, že „change the game“. A on tú hru naozaj zmenil.
Tento rok bude mať tridsať. Pridá v budúcnosti ešte ďalšie olympijské zlatá?
Fú… Ak by som si mal tipnúť, poviem, že Johannes tu už o štyri roky nebude. Alebo nebude na tejto úrovni. Veď už toľko toho dokázal, toľko toho obetoval a sústredil sa na splnenie cieľa, že to sa hádam ani dlhodobo vydržať nedá.
Video
Olympijské medaily sa lámu a rozpadávajú
Olympijské medaily sa lámu a rozpadávajú
Zdroj:
Reuters/Team D Studios
Sám povedal, že to je neudržateľné. Určite príde pokles formy a konečne si užije aj život. (smiech) Ešte pár rokov bude špička, ale o štyri roky bude dominantný niekto iný. Niekto, kto bude trénovať ako on doteraz.
Existuje šanca, že raz bude tomuto športu dominovať iný národ, ako ten nórsky?
Vždy niekto vyskočí, môže to byť Rus, Švéd, či Nemec. Ale pokiaľ hovoríme o nejakom vysokom priemere, potom sa Nórom nikto nikdy nevyrovná.
Majú k tomu všetky predpoklady. Od podmienok až po samotné myslenie i vzťah k lyžovaniu. Nóri ako národ budú vždy bežecká jednotka – aspoň pokiaľ bude na tomto svete sneh.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.