Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Bzzz... Športovcov na ZOH "prenasledujú" moderné drony. Čo sú to za mašiny a kto ich ovláda?
Na svahu je ticho len do momentu, kým sa neozve bzukot. Nie škrípanie hrán o ľad, ale vysoký, kovový tón malých vrtúľ.
Pilot dronu sa pripravuje na jazdu jednej z olympijských lyžiarok.
V Miláne a Cortine sa na zimnej olympiáde súťaží nielen o medaily, ale aj o pozornosť diváka. O tú sa tentoraz snaží technológia, ktorá sa „nebojí“ letieť tesne za chrbtom športovca.
V takomto rozsahu sa to deje vôbec prvýkrát. Organizátori Hier nasadili do akcie tzv. FPV drony – „first person view“, teda zariadenia, ktoré umožňujú pilotovi vidieť obraz priamo z kamery na palube a reagovať v reálnom čase.
V praxi to znamená, že divák doma sleduje jazdu bobistu alebo zjazdára takmer z perspektívy samotného dronu. A niekedy je to až nepríjemne blízko.
Tretí rozmer prenosu
Olympic Broadcasting Services (OBS), ktorá zabezpečuje medzinárodný obrazový signál, hovorí o „tretej dimenzii“ športového vysielania. Popri statických a lanových kamerách pribudol prvok, ktorý sa pohybuje voľne v priestore, zrýchľuje, klesá, stúpa a kopíruje trajektóriu športovca.
Video
Olympijské medaily sa lámu a rozpadávajú
Olympijské medaily sa lámu a rozpadávajú
Zdroj:
Reuters/Team D Studios
Na Hrách je nasadených približne pätnásť FPV dronov a ďalšie – tradičné – kvadrokoptéry. Celkovo sa o obraz stará okolo osemsto kamier. Drony však predstavujú najviditeľnejšiu, ale tiež najdiskutovanejšiu zmenu.
Ich prítomnosť je citeľná najmä v „kĺzavých“ disciplínach v Cortine: sánkovanie, skeleton, boby. Malý, menej než 250-gramový stroj, sa rozbehne po samostatnej dráhe, „pripojí“ sa za pretekára a drží si odstup niekoľko metrov. Z televízneho obrazu to chvíľu vyzerá, akoby malo dôjsť ku kolízii.
Ale nedôjde. Pilot reaguje okamžite.
Drony dokážu letieť rýchlosťou okolo 120 kilometrov za hodinu. V ľadovom tobogane, kde sa boby rútia osemdesiatkou, si musia presne načasovať nájazd do zákruty a zároveň myslieť na to, že v tretej či štvrtej zákrute sa otočia a vrátia späť na štart za ďalším pretekárom.
Batéria vydrží približne dve jazdy, zhruba štyri až šesť minút, v chlade sa vybíja ešte o niečo rýchlejšie. Navrhnutá je tak, aby sa dala vymeniť rovnako rýchlo, ako pneumatiky na monopostoch F1.
Každý tím tvoria traja ľudia: pilot, režisér a technik. Kamera prenáša obraz do mobilného vysielacieho štúdia, kde ho možno upravovať podobne ako pri klasických kamerách.
„Pri FPV dronoch máme pilota a vedľa neho pozorovateľa, ktorý ho usmerňuje v každej situácii v prostredí. Pilot má totiž na očiach okuliare ako pri virtuálnej realite,“ popisuje Exarchos.
Mnohí piloti majú navyše športové zázemie – napríklad pilot pri skokoch na lyžiach je sám bývalý skokan a detailne pozná dynamiku aj emóciu tohto športu.
Šport, ktorý treba vysvetliť
Zimné disciplíny mimo olympijského cyklu sleduje úzky okruh fanúšikov. Boby, skeleton či sánky bojujú o pozornosť najmä v krajinách bez veľkej tradície.
Pre vysielateľa je to problém: v priebehu dvoch týždňov musí zrozumiteľne vysvetliť pravidlá, dynamiku aj technické nuansy športu, ktorý väčšina ľudí vidí maximálne raz za štyri roky.
„Máme veľmi krátky čas, aby sme šport spravili zrozumiteľným a atraktívnym,“ vysvetľuje aj šéf OBS Yiannis Exarchos. Dron má podľa neho fungovať ako vstupná brána – najmä pre mladších divákov zvyknutých na herné či akčné perspektívy.
Z pohľadu komentátorov však ide o výrazné obohatenie. Pri sánkovaní dokáže kamera ukázať, ako pretekár pracuje telom v nájazde do oblúka, kde stráca rýchlosť, ako reaguje na mikroodchýlky v ľade.
V alpskom lyžovaní je zasa čitateľnejšia voľba stopy. V „Big air“ či v slopestyle možno vidieť let takmer zblízka, nie len ako siluetu na pozadí oblohy.
Diváci sú nadšení. Nie všetci športovci však zdieľajú radosť z tohto pokroku.
Americká bobistka Elana Meyers Taylorová priznala, že pri sledovaní súťaže sánkarov jej bolo trošku nevoľno. „Je to nový a zaujímavý uhol pohľadu, ale asi si to celé takto nepozriem,“ povedala s úsmevom. Rýchle zábery z úzkeho ľadového tunela totiž môžu pôsobiť dezorientujúco.
Kanadská sánkarka Trinity Ellisová vraví, že dron počas jazdy síce počula, ale nerušil ju. „Máme prilby, sústredíme sa na trať.“ Tréner bobistov Justin Kripps ocenil presnosť pilotov v stiesnenom priestore, kde je manévrovací priestor minimálny.
Svoju priamu skúsenosť s „malým čiernym čudom“ nad hlavou nám sprostredkoval aj Jozef Ninis, slovenský sánkar, ktorý štartoval už na svojej šiestej zimnej olympiáde a svoje účinkovanie má už za sebou. Keď sme sa ho opýtali, či ho nerušil bzukot ani nič podobné, odpovedal nám pomerne jednoznačne.
„Vôbec ma to nerušilo. Práve naopak, drony vnímam pozitívne. Aj pre diváka to je určite zaujímavejší pohľad. Ešte o niečo akčnejší,“ pochvaľoval si slovenský olympionik z Heľpy, ktorý skončil 19. a zaknihoval tak najlepší výsledok pod piatimi kruhmi.
Na svahoch v Livigne a Cortine sa však ozývajú aj výhrady. Americká snowboardistka Bea Kimová upozornila, že niekedy drony letia príliš blízko.
„Možno si piloti neuvedomujú, ako sú blízko,“ posťažovala sa. V slalome je napríklad rizikom pohyb bránky, pilot tak musí reagovať nielen na športovca, ale aj na prekážky.
Organizátori zdôrazňujú, že drony nikdy nelietajú pred pretekárom ani nad ním. Vždy ho len nasledujú, aby v prípade problému mohli odbočiť a „opustiť dráhu“. Pred Hrami absolvovali kontrolované testy pádov. Drony sú malé a ľahké, aby minimalizovali riziko.
Hluk ako nová kulisa
Debata sa nevedie len o bezpečnosti, ale aj o zvuku. V niektorých prenosoch je bzukot výrazný, prekryje dokonca aj šum lyží na snehu či reakcie divákov. Na sociálnych sieťach sa objavili prirovnania k vuvuzelám z futbalových majstrovstiev sveta 2010 v Juhoafrickej republike.
Pre televízneho diváka je to nová kulisa. Pre športovca často menej citeľná, keďže má prilbu a počas jazdy sa sústreďuje na trať. No otázka ostáva: do akej miery môže vysielateľ meniť zvukovú a vizuálnu realitu podujatia, aby zvýšil jeho atraktivitu?
Medzinárodný olympijský výbor pripúšťa, že ide o „evolúciu“, no zároveň zdôrazňuje, že zlepšovanie prenosu nesmie byť prekážkou samotného športového výkonu. Diskusia medzi športovcami, federáciami a vysielateľmi teda pokračuje.
Video
Žiadni mŕtvi Ukrajinci. MOV zakázal olympionikovi prilbu s motívom zosnulých športovcov
Žiadni mŕtvi Ukrajinci. MOV zakázal olympionikovi prilbu s motívom zosnulých športovcov
Zdroj:
Reuters
FPV drony sú síce najviditeľnejším symbolom technologického pokroku na prebiehajúcej olympiáde, nie však jediným. Oficiálny časomerač Omega trebárs nasadil kamery schopné snímať až 40-tisíc snímok za sekundu.
V rýchlokorčuľovaní či bežeckom lyžovaní rozhodujú tisíciny sekundy; nová technológia umožňuje potvrdiť rozdiely, ktoré sú pre ľudské oko nepostrehnuteľné.
V krasokorčuľovaní pracuje systém so štrnástimi kamerami v rozlíšení 8K a vytvára trojrozmerný model pohybu. Sleduje výšku skoku, uhol čepele, dokončenie rotácie. Dáta sa spracujú v priebehu desatiny sekundy a zobrazia ako grafika v prenose.
V disciplíne „Big air“ majú športovci senzory pripevnené na lyžiach či snowboardoch. Zaznamenávajú rýchlosť, zrýchlenie, výšku aj vzdialenosť skoku. Zatiaľ slúžia najmä komentátorom a samotným športovcom na analýzu výkonu. Do budúcna sa uvažuje aj o ich využití pri hodnotení.
O krok bližšie?
Zástancovia tvrdia, že drony prinášajú diváka bližšie k podstate športu. Kritici namietajú, že ide len o efekt pre efekt. Že intenzívny zážitok z prenosu nikdy nenahradí fyzickú skúsenosť s hukotom bobu v cieľovej rovinke.
Americký bobista Kris Horn to zhrnul pragmaticky: nový uhol pohľadu je zaujímavý, ale „naživo je to niečo iné“. Americký komentátor Leigh Diffey mu však oponuje. „Možno sa len približujeme.“
Pravda, živé olympijské vysielanie sa vždy vyvíjalo. Od ručne spúšťaných stopiek v 30. rokoch po fotofiniše, od statických kamier po lanové systémy nad štadiónmi.
FPV drony sú ďalším krokom v snahe docieliť divákom aj na opačnom konci zeme čo najintenzívnejší zážitok.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.