Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Na ruských koreňoch rastie americký národný poklad. Božský Malinin je ako z iného sveta
Hala na okamih stíchne. Odraz vpred, štyri a pol rotácie vo vzduchu a na záver dopad na pravú nohu bez zaváhania. Nie, to nie je exhibícia, je to súťažný štandard Ilju Malinina.
Napokon, v milánskom Forum di Assago sa nič nedeje náhodou. Každý jeho pohyb má presnú trajektóriu, každý nájazd svoj rytmus. V tomto prípade už naozaj môžeme hovoriť o krasokorčuliarskej dokonalosti.
Mladý Američan je po krátkom programe na čele olympijskej súťaže, ak v piatok večer čo i len priemerne zvládne aj svoju voľnú jazdu (súťaž sa začína o 19.00, STVR Šport), bude to len logické vyústenie uplynulých sezón.
Má len 21 rokov a už teraz sa o ňom hovorí ako o krasokorčuliarovi, ktorý posunul technické hranice športu ďalej než ktokoľvek pred ním. Napokon, je jediným mužom v histórii, ktorý na veľkej scéne skočil štvoritý axel. Skok, ktorý sa desaťročia považoval za teoretickú možnosť, nie však za realitu.
On ho však prvýkrát úspešne absolvoval už ako sedemnásťročný a odvtedy je celkom „bežnou“ súčasťou jeho repertoáru.
Iné korene, iná cesta
Malinin je na severe Talianska jedným z najsledovanejších športovcov vôbec. Je produktom dvoch kultúr, dvoch krasokorčuliarskych škôl a jedného veľmi konkrétneho rodinného príbehu.
Narodil sa 2. decembra 2004 vo Fairfaxe vo Virgínii a vyrástol na typickom predmestí Washingtonu. Doma sa však vždy hovorilo po rusky. Jeho rodičia, Tatiana Malininová a Roman Skorniakov, sa narodili ešte v Sovietskom zväze – ona v Novosibirsku, on v Sverdlovsku (dnes Jekaterinburg).
Obaja boli špičkoví krasokorčuliari, ktorí po rozpade ZSSR reprezentovali Uzbekistan a štartovali na olympijských hrách – Roman dvakrát (1998, 2002), Tatiana raz.
Do Spojených štátov sa presťahovali koncom deväťdesiatych rokov, kde začali nový život ako tréneri. Ale keďže krasokorčuľovanie znamenalo pre nich aj roky odriekania, cestovania a tlaku, syna do tohto sveta nijako netlačili.
ZOH: Miláno zachvátila odznaková mánia
ZOH: Miláno zachvátila odznaková mánia
Aj preto spočiatku skúšal gymnastiku, hral futbal, tenis, basketbal, jazdil na skateboarde, experimentoval s parkúrom.
Na ľad sa postavil až ako šesťročný – údajne z vlastnej iniciatívy. Rodičia váhali, vedeli, čo ho čaká…
Doma sa rozprávajú prevažne po rusky. Ilja tento jazyk ovláda plynule, hoci sám priznáva, že čítanie a písanie mu ide pomalšie než v angličtine. Nikdy dlhodobo nežil v Rusku, no ruská kultúra bola súčasťou jeho detstva.
Jeho starý otec z matkinej strany, Valerij Malinin, bol tiež krasokorčuliar, dodnes trénuje v Novosibirsku. Technika, dôraz na čistotu odrazu, či precíznosť – to všetko má korene aj tam.
Ruská krasokorčuliarska škola bola desaťročia postavená na opakovaní a disciplíne. Skok nebol umelecký prvok, ale skôr mechanický proces, ktorý treba zdokonaľovať. Americký systém je otvorenejší, podporuje individualitu a marketingový rozmer športovca. Malinin vyrastal medzi týmito dvomi prístupmi.
Doma sa riešila technika, v aréne prezentácia.
Napokon, sám raz priznal, že sa cíti „asi z tridsiatich percent Rus“. Reprezentuje Spojené štáty, prešiel americkým systémom, študuje na George Mason University vo Virgínii, no jeho krasokorčuľovanie nesie aj podľa amerických médií či expertov rukopis ruskej školy.
Silný odraz, kompaktné rotácie, disciplína v technike.
Pekinská rana
Zlom v jeho kariére nastal v roku 2022. Ako sedemnásťročný skončil druhý na americkom šampionáte. V inom roku by to znamenalo olympijskú miestenku, americká federácia však tentoraz dala prednosť skúsenejšiemu pretekárovi, hoci toto rozhodnutie vyvolalo veľkú polemiku.
Malinin napriek tomu zostal doma a Hry v Pekingu sledoval len v televízii.
Otvorene priznáva, že ho to vnútorne zasiahlo. Považovali ho za príliš mladého a nezrelého. Možno príliš výbušného a zbytočne riskujúceho. Jeho talent však nikto nespochybňoval, to skôr práve naopak.
S odstupom času tvrdí, že práve toto rozhodnutie ho posunulo vpred. „Ak by sa to nestalo, možno by som dnes neskákal štvoritý axel,“ vysvetľuje.
Namiesto olympiády vraj prišla séria tréningových blokov a technických experimentov. O niekoľko mesiacov neskôr už zvládol prvý súťažný štvoritý axel. Svet krasokorčuľovania sa tak musel prispôsobiť novej realite. Realite Ilju Malinina.
Má prezývku „Quad God“ (boh štvoritých skokov, pozn. red.), ktorá vznikla akosi náhodou. Po prvom úspešnom štvoritom skoku si zmenil používateľské meno na Instagrame.
Tento vtip sa ujal, hoci sám tvrdí, že ho dnes viac zaväzuje, než teší. Ak mu totiž skok nevyjde, internet si to vraj pamätá dlhšie než rozhodcovia.
A Malinin má dnes na sociálnych sieťach státisíce sledovateľov, vlastný „merch“ aj marketingový tím. Objavuje sa v reklamách, v módnych editoriáloch, na automatoch s nápojmi.
Na rozdiel od niektorých jeho predchodcov sa tejto pozícii nebráni. Chápe, že ak chce dostať krasokorčuľovanie späť do širšieho povedomia, musí byť viditeľný. Navyše, má všetky predpoklady- je sebavedomý, o sebe rozpráva bez prehnanej skromnosti.
Vie, že je favorit. Aj to, že od neho očakávajú zlato.
Zároveň nechce byť vnímaný len ako „ten, čo skáče najviac štvoritých skokov“. Spolu s choreografkou Shae-Lynn Bourneovou si zvolili dva programy, ktoré majú osobnejší tón.
V krátkom programe v Miláne stvárnil bojovníka, ktorý prechádza vlastným zápasom. V piatkovej voľnej jazde bude pracovať s motívom pochybností a tlaku.
Olympijské medaily sa lámu a rozpadávajú
Olympijské medaily sa lámu a rozpadávajú
V Miláne vedie po krátkom programe pomerne suverénnym spôsobom. Aj preto, že jeho základná technická hodnota je výrazne vyššia než u súperov. Za štvoritý axel ju má takú, že vytvára náskok ešte predtým, než rozhodcovia začnú prideľovať známky za samotné prevedenie.
V minulosti skočil v jednom programe už sedem štvoritých skokov. Dokázal to ako prvý v histórii. Na olympijskom ľade navyše predviedol salto vzad, prvýkrát „legálne“ po päťdesiatich rokoch. Tento prvok bol totiž dlhodobo zakázaný. Tentoraz mu v aréne zatlieskal a pomyselne sňal klobúk aj Novak Djokovič.
To, čo dnes Malinin ponúka na ľade, už zvláda dokonale. Novou métou je „quint“. Čiže päť rotácií. Keď sa ho novinári na to pýtajú, len sa pousmeje. „Možno po olympiáde.“
Zlato aj s pádom?
Americké médiá pripomínajú, že v zákulisí nepôsobí ako krasokorčuliarsky vizionár. Skôr ako vysokoškolák, ktorý si po tréningu sadne k počítaču.
Hrá Minecraft, skladá lego modely pretekárskych áut, oddychuje so svojimi dvomi mačkami, ktoré dostal ako dar po zisku titulu majstra sveta. Venoval im aj zlato z tímovej súťaže, všetko zdokumentoval na sociálnych sieťach.
Jeho matka Tatjana sa vraj na niektorých súťažiach nezúčastňuje osobne, pretože prežíva každý skok príliš intenzívne. Otec je pri ňom častejšie, ale beztak sa snaží zostať bokom. Malinin otvorene hovorí o tom, že tlak cíti. Obzvlášť pod piatimi kruhmi.
„Ale keď sa spustí hudba, prepnem do tunela,“ opisuje svoje pocity. Je to akýsi autopilot, ktorý vraj roky piloval.
Spojené štáty od neho veľa očakávajú. Zvykli si, veď aj v Pekingu brali zlato po famóznom vystúpení Nathana Chena. V 80. rokoch to bola zasa dvojica Hamilton – Boitano, potom dlhá pauza… Teraz je rad na Malininovi.
Fair Play: Najväčší úspech hokejistov? Keď Slafkovský či Nemec spoja Slovensko a zastavia zlobu v krajine
Fair Play: Najväčší úspech hokejistov? Keď Slafkovský či Nemec spoja Slovensko a zastavia zlobu v krajine
„Rozohrané“ to má výborne, pred druhým Japoncom má vyše päťbodový náskok. To je solídna kontrola nad situáciou, hoci voľná jazda bude dlhšia, náročnejšia, plná rizík.
Malinin však tuší, že aj keby raz spadol, jeho technický základ mu medailovú šancu nevezme. Podľa expertov by to napriek tomu stále mohlo byť zlato.
To si však mladík, ktorý chce „resetovať“ tento šport, vôbec nepripúšťa…
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.