Všetky oči na ňom. Z tínedžera je vyspelý mladík. Bude vylepšený Slafkovský lídrom?

Keď si Juraj Slafkovský obliekol slovenský dres na ZOH 2022 v Pekingu, k dovŕšeniu plnoletosti mu chýbalo ešte niekoľko týždňov.

To mu však nezabránilo v tom, aby ako najmladší hokejista štartujúci na pekinskej olympiáde potiahol mužstvo k senzačnému tretiemu miestu, ako aj k tomu, aby sa stal najlepším strelcom a najužitočnejším hráčom turnaja.

Štyri roky uplynuli rýchlo a fanúšikovia sa na Hrách v Miláne môžu tešiť na „vylepšeného“ Slafkovského.

Z neskúseného tínedžera s ochranným košíkom na prilbe je mladý muž, ktorý sa vďaka zlepšujúcim sa výkonom zaradil medzi etablovaných hráčov v zámorskej NHL.

Teraz je pripravený na novú úlohu – byť nie prekvapujúcim, ale očakávaným vodcom národného tímu na najkvalitnejšie obsadenom turnaji za uplynulú dekádu.

„Chcem ukázať, že viem byť lídrom. Mojím cieľom je viesť chalanov a byť príkladom, ako sa bojuje na ľade, ako sa bojuje za Slovensko. Viem, že môžem byť taký hráč,“ vraví 21-ročný útočník, ktorý dnes priletí do dejiska olympiády.

Odvážne Ramsayho rozhodnutie

Jeho doterajšia „story“ je plná mladíckej odvahy, spurnosti i nesporného hokejového talentu. Kariéru odštartoval v rodných Košiciach. Keď spomínal na svoje začiatky, s úsmevom priznal, že ani jemu na štartovacej čiare ruže nekvitli.

„Na prvom tréningu som spadol asi 30-krát. Mama sa aj potešila, že už neprídeme, lebo jej bola na štadióne zima… Ale potom si uvedomila, že ešte nikdy nevidela moje oči tak žiariť, ako keď som bol na ľade. Čiže som pri hokeji zostal,“ opisoval prvé momenty na korčuliach.

Na Slovensku však dlho nezostal a už ako 14-ročný odišiel za hranice. Po pôsobeniach v mládežníckych akadémiách v Rakúsku a Česku zamieril do Fínska, kde zaujal skautov TPS Turku.

Vo fínskom klube si prešiel kategóriami do 16, 18 i 20 rokov. Ako tínedžer nastupoval aj za mužov TPS. V spoločnosti hráčov, ktorí boli od neho starší aj o dve dekády, zbieral predovšetkým skúsenosti. Tie mu neskôr pomohli pri prechode do seniorského hokeja.

„Skok od juniorov k seniorom je charakterizovaný zmenou tempa hry. Mužský hokej už nie je bezhlavo rýchly. Hrá sa viac hlavou, dôležité sú skúsenosti. Samozrejme, že pribúda aj viac fyzickej hry do tela,“ reagoval pár dní predtým, než debutoval v seniorskej reprezentácii.

Do A-tímu ho vytiahol Craig Ramsay, ktorý od začiatku svojho pôsobenia na slovenskej striedačke dával príležitosť aj mladým hráčom.

Slafkovský pod jeho vedením nastúpil na prípravný duel proti Lotyšsku a vo veku 17 rokov a 22 dní sa stal najmladším hráčom v histórii domácej reprezentácie, keď prekonal rekord Mariána Gáboríka. Debut pre neho nemohol byť krajší – gólom v predĺžení rozhodol o výhre Slovákov.

„Je vysoký, silný a bude sa už len zlepšovať. Má pohotovú strelu a solídnu palicovú techniku. Útočníkov, ktorí spájajú fyzickosť s talentom, nie je veľa,“ opísal ho Ramsay.

Rok plný udalostí

Rok 2022 bol pre talentovaného mladíka výnimočný. Najskôr zažiaril na olympiáde, kde mal spočiatku čisto defenzívne úlohy.

Postupne sa však presunul zo štvrtého útoku do druhého a Ramsay ho zaradil aj do elitnej presilovkovej formácie. Urastený forvard skóroval s ľahkosťou i so šťastím, keď jeden zo svojich presných zásahov označil za „gól z bufetu“.

„Je radosť ho sledovať. Na tréningoch tvrdo drie, odmenou sú mu góly, ktoré nám veľmi pomáhajú. Má pred sebou svetlú budúcnosť, bude z neho skvelý hráč,“ chválil spoluhráča kapitán Marek Hrivík.

Slafkovského parádna forma pokračovala aj na MS v Helsinkách, kde patril medzi najlepších hráčov mužstva. To však nebolo všetko a o pár týždňov neskôr sa ospevovaný tínedžer stal stredobodom historického večera pre slovenský hokej.

Šéfovia Montrealu Canadiens, ktorí ho pozorne sledovali už dlhší čas, si ho na drafte NHL vybrali ako prvého hráča v poradí a urobili z neho premiérovú draftovú jednotku zo Slovenska.

Fanúšikovia najslávnejšieho kanadského klubu zostali v úžase. Väčšina z nich očakávala, že Canadiens si vyberú očakávanú jednotku, domáceho obľúbenca Shana Wrighta.

Draft 2022 sa konal v domovskej hale Montrealu Bell Centre, a keď zaznelo meno Slováka, niektorí priaznivci prejavili svoj nesúhlas piskotom a bučaním.

Sebavedomého mladíka to však nijakým spôsobom nerozhodilo. „Niektorí ľudia ma zrejme nemajú radi, ale môžem im sľúbiť, že urobím maximum, aby bol tím úspešný. Potom možno na mňa zmenia názor,“ vyhlásil.

Nováčik pod drobnohľadom

Po drafte sa vrátil domov do Košíc a začal sa pripravovať na svoju prvú sezónu v NHL. Ako vždy, veľkou oporou mu boli rodičia.

„Vždy, keď je v lete doma, mu s manželkou pripomíname, aby zostal pri zemi a uchoval si pokoru. Zatiaľ sa mu to darí. Zachytil som rôzne vyjadrenia expertov, ktorí mu cez médiá radili, čo a ako má robiť. Snažím sa mu tie veci správne interpretovať,“ zdôraznil jeho otec Juraj Slafkovský starší.

Olympiáda, MS, draft – popularita nového miláčika slovenského národa stúpala závratným tempom. Každý malý hokejista chcel byť zrazu „nový Slafkovský“, dievčenské fanúšičky túžili po spoločnej fotografii či po podpise.

"Čo sa stalo na drafte je veľmi pekné, ale teraz treba pracovať na tom, aby som dokázal, že som bol na najvyššom mieste oprávnene.

Záujem fanúšikov je pekný, veď hokej robíme pre nich. Hoci priznávam, že niekedy je trochu otravné, keď večeriam v reštaurácii a niekto chce i tak silou-mocou fotku či podpis. Ale dá sa to vydržať," vravel.

Skutočnosť, že do NHL ho draftoval práve Montreal, sa od začiatku jeho zámorskej cesty ukázala ako správny ťah. Mužstvo prechádzalo generačnou obmenou a Slafkovský sa ocitol v spoločnosti hráčov, väčšina ktorých mala do 25 rokov.

„Juraj je skvelý chlapík. Na ľade pôsobí ešte mohutnejšie ako bez korčúľ. Tvrdo na sebe pracuje, aby prišiel do predsezónneho kempu čo najlepšie pripravený,“ vravel o ňom kapitán Canadiens Nick Suzuki.

Tréner Martin St. Louis, niekdajší výborný forvard, sa nebál zariskovať a zostavil jeden z najmladších elitných útokov v lige – k 23-ročnému Suzukimu a 21-ročnému americkému snajperovi Colovi Caufieldovi zaradil vtedy 18-ročného Slafkovského.

„V jednej veci ma dosť prekvapil – rád a často prihráva. Myslel som, že je čistokrvný strelec, ale on sa vyžíva aj v asistenciách. Chce tvoriť, pripravovať akcie pre spoluhráčov. To sa mi páči,“ chválil Suzuki mladého kolegu.

Komplikovaný vzťah

Po nováčikovskej sezóne, ktorú mu prerušilo zranenie kolena, zaznamenal prvý 50-bodový ročník (20 gólov + 30 asistencií). Na MS 2024 do susedného Česka cestoval ako jeden z predpokladaných ťahúňov mužstva, na ktoré boli zvedavé tisíce fanúšikov spod Tatier.

Lenže šampionát mu nevyšiel podľa predstáv. V ôsmich zápasoch síce zaznamenal osem asistencií, ale gólu sa nedočkal. Keď mu to médiá pripomínali, ukázal aj svoju druhú tvár. Mladícky vzdor charakterizovali útržkovité odpovede na novinárske otázky či neochota poskytovať rozhovory.

V tomto smere spoznal aj odvrátenú stranu popularity. Lovci senzácií ho sledovali na každom kroku, noviny písali o tom, kde býva, kam chodí jesť, kto je jeho priateľka i o tom, aké nové auto si kúpil v zámorí.

Jeho komplikovaný vzťah so slovenskými médiami vyvrcholil v momente, keď bulvárny denník reprodukoval slová českej hviezdy Davida Pastrňáka.

Útočník Bostonu vyhlásil, že Slafkovský je bezpochyby dobrý hokejista, ale že podľa neho mu chýba trochu viac pokory a že v tomto smere by mal ísť príkladom mladým.

Výsledkom sporu bola skutočnosť, že na augustovej slávnosti Hokejista roka, kde tretí rok za sebou ovládol hlavnú kategóriu, odmietol predstúpiť pred novinárov. Odpovedal na pár otázok televíziám a medzi zástupcov printových médií neprišiel vôbec.

Keď sme sa na túto stránku veci pýtali Stua Cowana z uznávaného denníka Montreal Gazette, povedal nám, že takého Slafkovského nepozná. "Juraj má v Montreale s médiami veľmi dobrý vzťah. Z času na čas prejaví aj skvelý zmysel pre humor,“ povedal nám kanadský reportér.

Kľúčový hráč

Po hokejovej stránke však niet košickému rodákovi čo vyčítať. Pokračuje v progrese a vo svojej štvrtej sezóne v zámorí sa vypracoval medzi kľúčových hráčov Canadiens.

Pomohol mu ťah trénera St. Louisa, ktorý rozdelil produktívnu trojicu Slafkovský, Suzuki, Caufield a Slováka zaradil do druhej formácie k centrovi Oliverovi Kapanenovi a krídelníkovi Ivanovi Demidovovi.

Hoci slovensko-fínsko-ruské trio má spolu len 63 rokov, na ľade si mladíci počínajú ako skúsení harcovníci.

„Vo formácii s Ivanom a Oliverom som najskúsenejší, čo je v mojich 21 rokoch celkom vtipné. Mám častejšie puk na hokejke, viac strieľam. Pozíciu lídra si užívam,“ vyhlásil útočník, ktorý nedávno odohral svoj 250. zápas v NHL.

Ešte dôležitejšiu úlohu bude mať v Miláne. Slovensko na rozdiel od väčšiny tímov nebude mať k dispozícii toľko hráčov z NHL, a preto tréneri i fanúšikovia od neho očakávajú maximálny výkon v každom stretnutí.

Či sa priblíži k produktivite, ktorú ukázal pred štyrmi rokmi v Pekingu, ukáže až samotný turnaj. Slováci ho odštartujú 11. februára proti Fínsku.