Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Chcela by spájať, ale teraz to nie je možné. Športový svet štartuje zimnú párty pod rúškom napätia a "trampôt"
Zimné olympijské hry sa po dvoch desaťročiach vracajú do svojej kolísky. Pod oficiálnym mottom "It's Your Vibe" sa oddnes až do 22. februára stane Taliansko dejiskom najväčšieho športového sviatku.
Bude to návrat na Apeninský polostrov po 20 rokoch od Turína 2006. Bude to však iné podujatie – v totálne decentralizovanom formáte. Rozprestretom po celom severnom Taliansku.
Na Hrách bude mať svojich zástupcov 93 národných olympijských výborov, približne 2871 športovcov (z toho 1533 mužov a 1338 žien), ktorí budú súťažiť o 116 medailových sád v šestnástich disciplínach a ôsmich športoch.
Je to viac ako v Pekingu 2022, budeme teda svedkami najbohatšieho programu v histórii zimných olympiád.
Dva ohne
Na rozdiel od megalomanských projektov minulosti sa Miláno – Cortina d'Ampezzo 2026 spoliehajú už na existujúce športoviská, ktoré v uplynulých rokoch prešli modernizáciou. Napokon, viac ako 90 percent budov stálo už dávno predtým.
Prísne chránený. JD Vance prichádza na olympiádu
Prísne chránený. JD Vance prichádza na olympiádu
V Miláne sa budú sústrediť ľadové športy. Nemalým problémom zostáva hokejová hala, ktorú Taliani dorábajú v poslednej chvíli, podľa posledných informácií by však mala byť včas nachystaná.
Otvárací ceremoniál sa uskutoční v piatok večer na ikonickom futbalovom štadióne San Siro, ktorý pojme 75-tisíc divákov. V severotalianskom meste sa budú okrem hokejových zápasov odohrávať aj súťaže v rýchlokorčuľovaní, krasokorčuľovaní a šortreku.
Cortina d'Ampezzo, tradičné alpské stredisko v Dolomitoch, privíta curling, boby, sane, skeleton aj ženské alpské lyžovanie. Na tomto mieste sa už raz olympiáda konala – bolo to v roku 1956.
Mužské alpské lyžovanie nájde svoj domov v Bormiu, biatlon v Anterselve, skoky na lyžiach a severské lyžovanie v Predazze, beh na lyžiach vo Val di Fiemme a snoubording sa presunie do Livigna. Nikdy predtým sa olympiáda nekonala na takom veľkom priestore. Na 22-tisíc štvorcových kilometroch.
Vôbec prvýkrát organizátori zapália dva olympijské ohne: jeden v Miláne, druhý v Cortine.
Celkové náklady na Hry sa odhadujú približne na 1,7 miliardy eur, ďalšiu miliardu investovali Taliani do infraštruktúry. Tie predchádzajúce v Pekingu 2022 boli viac ako dvakrát drahšie.
A keď sme už pri číslach – olympiáda priláka dva miliónov divákov priamo na mieste a miliardy fanúšikov pri televíznych obrazovkách. Organizátori tiež rátajú s 10-tisíc dobrovoľníkmi.
Zlatí Nóri?
Najväčšie očakávania sú spojené s ľadovým hokejom. Na turnaji budú po dlhých rokoch opäť štartovať najväčšie hviezdy NHL. Predpokladané finále medzi USA a Kanadou by mohlo byť jedným z vrcholov najbližších dvoch týždňov.
A pre Američanov možnosť získať prvé zlato od tzv. „Zázraku na ľade“ v Lake Placid 1980, keď absolútne nečakane zdolali Sovietsky zväz.
Pochopiteľne, olympijskými hviezdami nebudú len Auston Matthews či Connor McDavid a spol. Lyžiari Mikaela Shiffrinová, Lindsey Vonnová alebo Marco Odermatt, snoubordista Shaun White či rýchlokorčuliarka Jutta Leerdaová a mnohí ďalší budú tiež ozdobami Hier.
Medailové predpovede favorizujú tradične Nórsko, historicky najúspešnejšiu krajinu na zimných olympijských hrách. Aj tentoraz sa očakáva, že v severských disciplínach získa pätnásť a viac zlatých medailí. Veľa kovov akiste pozbierajú aj reprezentanti Nemecka, USA a Kanady.
Športoví experti sa však domnievajú, že hoci Nóri získajú najviac víťazstiev, celkovo najviac cenných kovov si tentoraz odnesú Američania. Pohľad do olympijských štatistík vraví, že v minulosti ich získali suverénne najviac Nóri – 406, USA za nimi 330 a Nemci 267.
Historicky najúspešnejšia zimná olympionička je dodnes nórska bežkyňa na lyžiach Marit Björgenová. Na konte má pätnásť cenných kovov (osem zlatých, štyri strieborné a tri bronzové), ktoré získala dovedna na piatich podujatiach.
Za legendárnou bežkyňou na lyžiach je na druhom mieste jej krajan – biatlonista Ole Einar Björndalen s bilanciou 8–4–2, ktorého vytlačila z piedestálu pred ôsmimi rokmi v Pjongčangu.
Pódium dopĺňa ďalší zástupca zimnej škandinávskej veľmoci a rovnako držiteľ ôsmich najcennejších kovov Björn Dählie, ktorý k nim pridal ďalšie štyri strieborné medaily.
V desiatke historicky najúspešnejších športovcov sú aj Rusi, ale tak ako pred dvoma rokmi v Paríži, aj tentoraz môžu súťažiť len ako individuálni neutrálni atléti. Aj to len po prísnom preverení.
ZOH: Unikátna módna prehliadka. Olympionici predviedli svoje outfity
ZOH: Unikátna módna prehliadka. Olympionici predviedli svoje outfity
Nešportové „Trumpoty“
Kým športová stránka blížiaceho sa podujatia sľubuje vzrušenie a jednotu, druhá polovica príbehu olympiády Miláno – Cortina sa možno bude odvíjať v tieni rastúceho geopolitického napätia.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) nedávno aktualizoval svoje motto na „Rýchlejšie, vyššie, silnejšie – spolu“, aby zdôraznil solidaritu. Realita sveta na začiatku roka 2026 však akoby testovala tieto ideály.
Hry sa konajú v období, keď globálne konflikty – od Ukrajiny po Gazu – ovplyvňujú nielen bezpečnosť, ale aj účasť športovcov a diplomatické vzťahy.
Organizácia Spojených národov (OSN) a MOV vyzvali na sedemtýždňové olympijské prímerie podporené rezolúciou Valného zhromaždenia z 30. januára. Vzťahovať sa má nielen na zimné olympijské hry, ale aj paralympijské hry, ktoré budú po nich nasledovať.
Táto tradícia, siahajúca do antického Grécka, má morálny význam v čase rastúceho počtu konfliktov, momentálne vo svete totiž prebieha viac ako 50 aktívnych ozbrojených sporov.
Generálny tajomník OSN António Guterres označil olympiádu za vynikajúci moment na symbolizovanie mieru a rešpektu k medzinárodnému právu.
Historicky sa však prímerie často porušuje – naposledy napríklad Rusko inváziou na Ukrajinu v roku 2022 počas platnosti pekinského prímeria.
Milánske Hry sa budú odohrávať aj uprostred napätia medzi Európou a USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Americká administratíva totiž nedávno vyjadrila záujem o anexiu Grónska, ktoré je autonómnym územím Dánska, čo vyvolalo protesty nielen v Kodani.
Trump tejto krajine navyše pohrozil vysokými colnými tarifami, ak neustúpi.
V podobnom duchu sa vyjadroval aj o Kanade. V jej súvislosti dokonca hovoril ako o 51. štáte USA. K napätej geopolitickej situácii prispel únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura, v posledných dňoch sa čoraz častejšie spomína vojenský úder na Irán.
Všetky tieto kroky podkopali transatlantické vzťahy a napätie sa pravdepodobne nejakým spôsobom premietne aj pod piatimi kruhmi.
Mimochodom, americkí hokejisti vykorčuľujú na svoj úvodný zápas v stretnutí proti Dánsku. A hoci Trump už medzitým vyhlásil, že Grónsko nezíska vojensky, škoda už bola napáchaná.
Aby toho nebolo málo, vnútorným rozporom čelí aj talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej – minister zahraničia Antonio Tajani obhajuje prítomnosť amerických dôstojníkov ICE, ktorí by mali pomáhať s bezpečnosťou počas najbližších dvoch týždňov.
Americká federálna agentúra, ktorá má mandát na presadzovanie imigračných zákonov a zatýkanie ľudí bez legálneho pobytu, pripravila v posledných dvoch týždňoch o život dvoch občanov v americkom štáte Minnesota, čo vyvolalo obrovské protesty.
Ľavicový starosta Milána ju na Hrách odmieta a hovorí o imperiálnych ambíciách USA.
Volanie po prímerí
Ešte predtým, než sa rozhorí olympijský oheň, kritici poukázali aj na dvojitý meter. Ruskí a bieloruskí športovci súťažia ako neutrálni, náročné kritériá pre štart v Taliansku navyše splnilo len niekoľko z nich.
Naopak, izraelskí športovci napriek invázii do Gazy v roku 2023 reprezentovať môžu, keď aj panel OSN žiadal ich zákaz pre porušovanie ľudských práv. MOV to odmietol.
Čínsky robot na olympiáde, cvičí taj-či a tancuje hip-hop
Čínsky robot na olympiáde, cvičí taj-či a tancuje hip-hop
Ukrajinskí atléti trénujú v exile, palestínski žiadajú bojkot Izraela, ďalšie ohniská ako Sudán či Irán len podčiarkujú, že volanie po prímerí je skôr symbolické než praktické.
A tak otázkou zostáva, či olympiáda Miláno – Cortina splní motto „spolu“ alebo sa stane aj arénou geopolitických sporov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.