Drzý frajer lyžoval, inak by skončil za mrežami. Po prelomovom zlate prišiel o ženu, syna a takmer i o život
Zlodej áut a drzý frajer, ktorý býval v karavane, ale aj fantastický lyžiar, ktorý miloval rýchlosť a pre USA vybojoval prelomové olympijské zlato v alpskom zjazde. To je iba stručný opis života amerického unikátu Billa Johnsona. Nádejná hviezda svetového lyžovania si však zažila aj rodinnú tragédiu a trpela až do smrti. K tej došlo takmer presne pred desiatimi rokmi.
Bill Johnson s manželkou Ginou Ricci Johnsonovou v roku 1987.
Vtedy 17-ročný mladík stal pred sudcom a čakal na verdikt. Miloval rýchle autá, tak sa rozhodol, že jedno také sa pokúsi ukradnúť. Nevyšlo.
V súdnej sieni dostal na výber: pol roka za mrežami, alebo vstupenka do lyžiarskej akadémie. Mladý delikvent zvolil možnosť číslo dva a dnes už neznámy zástupca americkej justície sa navždy zapísal do histórie zimného športu.
Z Johnsona sa stala „strela“ na lyžiach, ako to sám rad opisoval. „Žijem na hrane, a ak chcete lyžovať rýchlo, musíte jazdiť na hrane,“ znelo jeho životné krédo.
V roku 1981 bol už členom americkej reprezentácie a tri roky neskôr, vo veku 24 rokov, prišli jeho životné preteky na olympijských hrách v Sarajeve.
Jeho nezameniteľné sebavedomie mu získalo mnoho fanúšikov. „Naozaj neviem, čo tu ostatní robia. Ja mám zlato, ostatní môžu súťažiť nanajvýš o striebro,“ chválil sa pred bojmi pod piatimi kruhmi.
Video
Vlhovej som hovorila, nech nespraví takú chybu, ako ja. Nátlak na Petru od sponzorov? Zdravie je na prvom mieste, vraví Wolnerová
Vlhovej som hovorila, nech nespraví takú chybu, ako ja. Nátlak na Petru od sponzorov? Zdravie je na prvom mieste, hovorí v relácii Fair Play bývala lyžiarka Jana Wolnerová.
Hoci sa na olympijské hry naladil triumfom vo Svetovom pohári, jeho slová stále zneli veľmi smelo. Veď dovtedy sa zdalo nemožné vyhrať kráľovskú disciplínu medzi lyžiarmi a nepochádzať z Európy.
Johnson však svoje slová podložil činmi a stal sa prvým nealpským pretekárom, ktorý dominoval v zjazde na zimných olympijských hrách. A urobil tak pomerne suverénnym spôsobom, keď porazil Švajčiara Petera Müllera o 0,27 sekundy.
„Bol úplne iný ako všetci ostatní. Vďaka svojej húževnatosti a odhodlaniu dosiahol vo svojej kariére výšky, o ktorých môžu väčšina konkurentov len snívať,“ povedal americký slalomár Phil Mahre, ktorý tiež oslavoval zlatú medailu v Sarajeve.
Video
Na Livigno pred štartom OH sa sypali tony snehu
V utorok 3. februára husto snežilo v severotalianskych horských strediskách, ktoré budú hostiť lyžiarske a snowboardové podujatia na olympijských hrách.
Zdroj:
Reuters
Rodák z Los Angeles bol zrazu hviezdou. Kúpil si Porsche a dom v Malibu. Objavoval sa na titulných stránkach popredných časopisov a bol častým hosťom televíznych talk show. Vždy mal pripravenú nejakú provokatívnu poznámku, ktorou zabával svojich fanúšikov.
„Každý zjazdový lyžiar je trochu blázon, ktorý sa nebojí rýchlosti. Rád jazdím autom rýchlosťou nad 100 km/h, rád pijem, aj keď len na čiastočný úväzok, a bez zábran naháňam dievčatá,“ znie jeden z jeho slávnych výrokov.
Na svahu sa mu však prestalo dariť. Nikdy nevyhral ďalšie veľké preteky. Jeho temperament a vzbura proti autoritám mu spôsobili problémy.
Rozhádal sa so svojimi trénermi a podľa správ amerických médií dokonca jedného z nich udrel palicou po holennej kosti, čím ukončil svoje pôsobenie v národnom tíme pred ďalšími olympijskými hrami v Calgary.
„Prestalo ho to baviť. Nepáčilo sa mu, že preteky neboli spravodlivé. Starší súťažiaci mali vyšší handicap a dostávali časový náskok, čo nemohol zniesť. Hádali sme sa o tom, pretože to bol dobrý zdroj príjmu,“ spomína jeho vtedajšia manželka Gina.
Skúšal všetko možné. Viedol lyžiarske stredisko, obchodoval s nehnuteľnosťami a cennými papiermi, ale väčšinou stratil viac, ako zarobil. Nevedel, čo má robiť.
K tomu prispela aj rodinná tragédia v novembri 1991. Kým sa jeho manželka sprchovala a Johnson zabával hostí v ich dome v Kalifornii, ich ročný syn Ryan vyliezol cez otvorené dvere a spadol do vírivky.
Lekári sa podarilo udržať dieťa na prístrojoch tri týždne, ale potom zúfalí rodičia súhlasili s jeho odpojením.
Obaja sa z tejto udalosti dokázali spamätať a mali ešte dvoch synov. Živiteľ rodiny však stále nedokázal nájsť pevnú pôdu pod nohami.
Jeho ďalším nápadom bolo kúpiť karavan, cestovať po turnajoch a stať sa profesionálnym golfistom. Bol považovaný za slušného hráča.
Naložil svoje dve deti, manželku a psa, aljašského malamuta, do karavanu a strávil šesť mesiacov cestovaním po Spojených štátoch a golfových ihriskách. Bez akéhokoľvek hmatateľného pokroku.
Ich finančné zásoby sa postupom času zmenšovali a Johnson premýšľal, čo robiť ďalej. Istý čas zarábal peniaze účasťou na exhibičných pretekoch pre legendy, kde len za účasť dostal v prepočte okolo 4-tisíc eur.
„Mala som toho dosť. Prišli sme o väčšinu peňazí, ale on odmietal prijať normálny životný štýl a chodiť do práce ako všetci ostatní. Tak sme sa rozviedli. Povedal mi, že už nie som tá dievčina, ktorú si vzal za ženu,“ vysvetlila jeho manželka Gina.
Po rozvode si nechala dom a bývalý olympijský šampión sa vrátil do karavanu, kde býval a spriadal veľké plány. Keď to nevyšlo v golfe, prečo sa nevrátiť na svahy, kde sa cítil najviac doma? To už mal takmer štyridsať rokov.
Cieľ bol jasný. Dostať sa do národného tímu na olympijské hry v Salt Lake City. „Začal znova s tým, čo vedel robiť, a bol v najlepšej forme, akú som u neho videla za mnoho rokov,“ spomína jeho bývalá manželka.
Až do 22. marca 2001. Pred majstrovstvami USA v Montane mal počas tréningu nepríjemný pád.
Pri rýchlosti takmer 100 kilometrov za hodinu sa jeho lyža zapichla do svahu, spadol dopredu na tvár, prehrýzol si jazyk a preletel cez dve ochranné bariéry.
Zranenie bolo vážne. Záchranári ho našli v bezvedomí a kvôli početným zraneniam v ústach hrozilo, že sa zadusí vlastnou krvou, preto mu museli priamo na mieste vykonať tracheostómiu na krku, aby mu uvoľnili dýchacie cesty.
V dôsledku vnútorného krvácania v hlave musel podstúpiť štvorhodinovú operáciu a lekári mu dali 25 % šancu na prežitie. Napriek tomu to zvládol a spolu s Maherom priniesol olympijskú pochodeň na štadión v Salt Lake City.
K lyžovaniu sa vrátil už len rekreačne, ale časom sa jeho stav zhoršil. V roku 2010, po sérii mŕtvic, bol tak paralyzovaný, že mohol používať len jednu ruku, ktorou ovládal elektrický invalidný vozík v opatrovateľskom domove.
„Ale jazdil tak rýchlo, že sestričky na neho museli kričať na chodbách,“ povedal John Clary Davies, šéfredaktor časopisu Powder, keď opisoval svoje posledné stretnutie s kráľom lyžovania.
Aj keď mal funkčnú len jednu ruku, Johnson naďalej vášnivo fajčil. Posledné tri roky svojho života odmietal akúkoľvek liečbu svojho zhoršujúceho sa zdravotného stavu.
Keď sa ho však niekto opýtal, či v živote niečo ľutuje, pokrútil hlavou alebo ukázal na tetovanie na pravom bicepse s nápisom „Ski to die“ (Lyžovať až do smrti).
Ako vravieval, lyžoval na hrane života a smrti. Zomrel 21. januára 2016 vo veku 55 rokov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.