Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Alcaraz a Sinner sú takí dobrí, že to začína byť problém. Už aj Novak Djokovič akoby vztýčil bielu vlajku
Áno, o pekné výmeny nebola núdza. Newyorské publikum neraz aplaudovalo v stoji a dokonca aj Donald Trump, na ktorého sa bučalo, ale americké médiá mali údajne inštrukcie tento prejav nevôle cenzurovať, zatlieskal.
Jannik Sinner a Carlos Alcaraz.
No aj tak, tohtoročné finále US Open bolo akési sterilné. Neporovnateľné s tým, čo sme videli v Paríži, prípadne neskôr v Londýne.
Carlos Alcaraz sa v nedeľu v noci stal víťazom Flushing Meadows a zároveň aj staronovou tenisovou jednotkou. Vo finále zdolal Jannika Sinner 6:2, 3:6, 6:1, 6:4. Bol to pomerne jednoznačný zápas, 22-ročný Španiel bol v každom smere lepším hráčom a zaslúžene triumfoval.
Rodák z El Palmaru získal už svoju šiestu grandslamovú trofej, z US Open, Wimbledonu i Roland Garros má po dve, chýba mu už len triumf na Australian Open. V historickej tabuľke sa dostal na úroveň legiend Borisa Beckera i Stefana Edberga.
Alcaraz má však stále celú kariéru pred sebou…
Brutálny servis
Španielsky mladík predviedol absolútne dominantný výkon. Niektorí tenisoví experti sa dokonca domnievajú, že to bol z jeho strany najkomplexnejší herný prejav v kariére.
Ťažko vypichnúť štatistiku, v ktorej by Alcaraz nedominoval, avšak predovšetkým jeho podanie bolo počas uplynulých dvoch týždňov ohromujúce. Ako inak si vysvetliť, že za celý ten čas ho stratil len trikrát.
Jeho kouč Juan Carlos Ferrero zdôraznil, že rozhodujúce bolo zlepšenie pohybu pri servise – pracovali vraj na tom už od Australian Open a v New Yorku to prinieslo dokonalý výsledok.
Podával priam učebnicovo, veď vo finále „nasúkal“ desať es, pričom ani raz nespravil dvojchybu. Úspešnosť jeho prvého podania bola 61percent, keď však trafil vymedzený priestor, spravidla uspel aj vo výmene (83 percent).
Podstatne vyšší Sinner si v nedeľu v noci servisom nedokázal pomôcť, k dvom esám pridal štyri dvojchyby, úspešnosť prvého podania mal len žalostných 48 percent.
Rozdiel sa ukázal aj v hre od základnej čiary. Alcaraz si spravidla šiel po body s odvahou – zaznamenal 42 víťazných úderov, kým Sinner len 21. Vďaka tomu udával rytmus, tlačil súpera a v dôležitých momentoch mal výrazne navrch.
Po tom, čo prehral druhý – a jediný na turnaji – set, Alcaraz okamžite zmenil rytmus. V treťom dejstve sa vrátil k hre plnej variability a získal ho s absolútnym prehľadom.
Sinner po zápase priznal, že bol príliš predvídateľný: „Neskúsil som ani jeden servis – volej, nepoužil som dosť skrátených úderov… Bol som dnes veľmi čitateľný.“ Zároveň uznal, že Alcaraz „robil všetko o trochu lepšie – podával, bol variabilnejší i presnejší.“
Inak povedané, proti takto kompletnému súperovi tentoraz nemal šancu.
Biela vlajka?
Bez ohľadu na to, kto v nedeľu vyhral, už pred zápasom bolo jasné, že mužský tenis má momentálne dve kategórie: Sinner – Alcaraz a potom všetci ostatní. „Vidím ťa viac ako svoju rodinu,“ vtipkoval na kurte víťaz počas slávnostného odovzdávania trofejí, keď sa pozrel na Sinnera.
Napokon, obaja si férovo rozdelili posledných osem grandslamových titulov. To okrem iného znamená, že ak jeden z nich vo finále prehrá, nemusí zúfať, už čoskoro má možnosť pomstiť sa.
Video
Dominika Cibulková po prvom turnaji: A to mi za to budú platiť? Čo povedala o hejte, chudnutí, luxuse, panických atakoch pred Let’s Dance a o podpore prezidenta?
Zdroj:
TV Pravda
Len nadvláda Rogera Federera a Rafaela Nadala bola o niečo dlhšia. Medzi Roland Garros 2005 a US Open 2007 si delili jedenásť veľkých trofejí za sebou; na US Open 2009 to bolo 17 z 18.
„A koho zaujímalo, že na ceste do finále Wimbledonu 2008 stratili dovedna len jeden set, keď samotné finále bolo také dobré?“ glosoval The New York Times.
Niekdajšia situácia sa však pomaly opakuje. Napokon, aj Novak Djokovič, ktorý nebyť týchto dvoch borcov, zbieral by ďalšie grandslamové tituly ako na bežiacom páse, sa pred stretnutím s Alcarazom zamyslel takýmto spôsobom:
„Vieme, že momentálne sú to dvaja najlepší hráči na svete,“ povedal pred novinármi. „Všetci pravdepodobne očakávajú a predvídajú finále medzi nimi dvomi. Pokúsim sa – viete – prekaziť tieto plány.“
Nuž, Djokovič nič neprekazil. Jeho honba za 25. grandslamom sa aktuálne zdá byť márna, lebo ak by aj jedného z dvojice Sinner – Alcaraz v semifinále zdolal, vo finále by ho najskôr čakal ten druhý.
A vyhrať dva takéto duely hrané na tri víťazné sety, ktoré si vyžadujú obrovský fyzický fond, je v jeho veku prakticky nemožné.
"V budúcnosti bude pre mňa veľmi ťažké prekonať tieto dve prekážky. Obzvlášť na grandslamových turnajoch, uznal aj 38-ročný srbský šampión na tlačovej konferencii. V podstate akoby vztýčil bielu vlajku.
Niečo tomu chýba
Dnešný tenis je jednoducho o veľkej španielsko-talianskej rivalite, kdesi v závese je najlepší tenista všetkých čias, potom dlho-dlho nič a nasleduje zvyšok.
Z pohľadu športu ako takého by sa mohlo zdať, že ide o ideálny scenár – mladá generácia konečne prevzala žezlo po ére Djokoviča, Federera a Nadala. No práve tu sa objavuje aj otáznik: môže ich dominancia paradoxne tenisu aj uškodiť?
Navyše, Federer, Nadal a Djokovic dominovali, no ich príbehy sa prelínali – jeden bol umelec, druhý bojovník, tretí stroj na víťazstvá. Navzájom sa dopĺňali a ich rivalita bola vzrušujúca.
Pri Alcarazovi a Sinnerovi je zatiaľ dynamika oveľa užšia – dvaja kamaráti, dvaja „dobrí chlapci“ bez väčšieho kontrastu. Prílišná harmónia síce pôsobí sympaticky, no dramatickosť športu ťaží aj zo súbojov charakterov a kontrastných štýlov.
Ich dominancia je taká obrovská, že po finále vo Flushing Meadows sa aj renomovaný portál The Athletic pohrával s myšlienkou, že suverenita Alcaraza so Sinnerom začína byť troškou nudnou.
„Aký dobrý musí byť jeden zápas, aby vynahradil pocit, že ostatných 126 sa zdá byť takmer irelevantných?“ začal autor svoju úvahu v hodnotiacom článku. Zároveň si aj odpovedal:
„Pravdepodobne o niečo lepší ako nedeľné finále US Open, ktoré bolo príjemné, ale nikdy sa poriadne nerozbehlo, keďže Alcaraz pohodlne vyhral.“
Autor narážal na veľký tlak smerom k finálovému zápasu, od ktorého sa očakáva, že bude definovať celý turnaj.
Rivalitu Federera s Nadalom svojho času rýchlo doplnil Djokovič a zrazu boli z jednej rivality hneď tri. Duo Alcaraz – Sinner urgentne potrebuje minimálne tretieho do partie, zhodli sa po finále svetové médiá, inak hrozí, že nám „tenisová smotánka“ zovšednie.
Šport potrebuje neustály prísun nových príbehov. Ak sa príliš rýchlo ustáli naratív „Alcaraz proti Sinnerovi“, môžu ostatní hráči zmiznúť z radaru médií. A to je riziko. Pre tenis ako taký.
„Takže teraz, s určitou mierou zveličenia, otázka znie: Keďže ani 22-ročný Alcaraz, ani 24-ročný Sinner pravdepodobne ešte nie sú na vrchole, môže nejaký iný muž vyhrať v blízkej budúcnosti veľký turnaj?“ pýta sa ESPN.
Odpoveď: Momentálne by to bol zázrak…
"Šport vo všeobecnosti nechce byť divoko nepredvídateľný, ale ani príliš predvídateľný. Éra veľkej štvorky, keď bol Andy Murray takmer vždy v semifinále alebo finále spolu s jedným z ďalších troch hráčov, bola blízko k dokonalosti.
Tí istí tenisti sa tam dostali na konci všetkých grandslamových turnajov, ale boli sme vzrušení z očakávania, ako sa veci vyvinú. Dominovanie jednej dvojice môže veľmi rýchlo omrzieť," upozorňuje The Athletic.
Ak sa teda tenis nechce ocitnúť v pasci monotónnosti, bude musieť čakať na ďalšieho výnimočného hráča, ktorý dokáže narušiť túto krehkú rovnováhu a pridať k rivalite Alcaraz – Sinner nový, svieži rozmer.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.