Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zažila množstvo mučivých momentov, chcela skončiť s tenisom. Sabalenková to mala opäť nahnuté, ale tentoraz sa "nerozpadla"
Na dvorcoch Flushing Meadows to v sobotu večer vyzeralo ako na rockovom koncerte. Fanúšikovia stáli, burácali, tlieskali, úder do loptičky zavše znel ako úder do bubna.
Šarmantná Aryna Sabalenková pózuje s trofejou z US Open.
Domáca Amanda Anisimovová mala podporu takmer celého štadióna, ale v rozhodujúcej chvíli sa ukázalo, že večer patrí niekomu inému – Aryne Sabalenkovej. Bieloruska si s Američankou poradila 6:3, 7:6 (3) a stala sa prvou hráčkou od čias Sereny Williamsovej, ktorá v New Yorku obhájila titul.
Bol to manifest. Dôkaz, že Sabalenková už nie je natoľko nespútaná hráčka, ktorá sa vie aj sama poraziť, ale naopak, zrelá šampiónka schopná otočiť situáciu vo chvíľach, keď tlak tribún aj okolností hrá proti nej.
Pôsobila ako skala, súperke dovolila uspieť pri štyroch zo siedmich brejkbalových šancí, sama však premenila päť z celkovo šiestich.
Kým Anisimovová nazbierala až 29 nevynútených chýb, Sabalenková sa zastavila na pätnástich, čo v kontexte finálového tlaku pôsobí ako znak skúsenosti a stabilnosti.
19 víťazných tajbrejkov
Prvý set mal jasný priebeh – Sabalenková sa v ňom chopila iniciatívy od samého začiatku. Jej servis, ktorý v minulosti býval zdrojom problémov, tentoraz fungoval ako spoľahlivá zbraň. Podporila ho agresívna hra od základnej čiary a drvivé forhendové údery.
V druhom sete sa však príbeh zmenil. Anisimovová bola zrazu odvážnejšia, obzvlášť na konci. Keď Sabalenková podávala za stavu 5:4 na víťazstvo, zdalo sa, že duel sa skončí bez zbytočného napätia. Lenže Američanka si vybojovala „rebrejk“ a publikum zaburácalo.
V tej chvíli to naozaj vyzeralo, že zápas by sa mohol zmeniť na drámu s otvoreným koncom.
Práve vtedy Sabalenková ukázala, prečo je svetovou jednotkou a odteraz už aj štvornásobnou grandslamovou šampiónkou. V tajbrejku bola neoblomná, každý jej úder mal cieľ a intenzitu.
Vyhrala ho 7:3 a potvrdila svoju fenomenálnu sériu – devätnásť vyhraných skrátených hier v rade, čo je číslo v histórii ženského tenisu priam nevídané.
„Naučila som sa nepanikáriť. Keď ide do tuhého, usmejem sa a pripomeniem si, že toto sú presne tie momenty, pre ktoré hrám tenis,“ vysvetľovala už dávnejšie.
Veď kedysi by sa v takejto chvíli „rozpadla“, zašlo to dokonca až tak ďaleko, že v sezóne 2022 chcela s tenisom úplne skončiť.
Aj pre tenisových expertov boli posledné výmeny niečím, čo symbolizuje prerod Sabalenkovej. Legendárna Martina Navrátilová podčiarkla túto zmenu: „Pred pár rokmi by takýto zápas možno stratila. Dnes je to iná hráčka – dokáže zvládať tlak. Ukázala, aká je šampiónka, bola pod obrovským tlakom.“
Video
Bol som lepší tenista ako hokejista, vraví Jozef Golonka. Mama trénovala aj Sabovčíka, aj Nepelu
Zdroj:
STVR
Spomienky na otca
Americké médiá po zápase písali o finále ako o symbolickom prerode. New York Times pripomenul, že Sabalenková je prvou hráčkou po Serene Williamsovej, ktorá dokázala obhájiť titul na US Open:
„A víťazstvom na US Open Sabalenková úplne vyvrátila naratív, že jej rok by sa mal vnímať ako prejav tendencie podliehať tlaku, keď na tom najviac záleží.“
ESPN vyzdvihol jej psychickú odolnosť: „Už to nie je hráčka, ktorá prehráva vlastné zápasy. Jej séria tajbrejkov je dôkazom, že sa stala mentálne najpevnejšou šampiónkou súčasnosti.“
The Guardian v skratke pripomenul jej niekdajšie ťažké prehry i fakt, že v tejto sezóne zažila niekoľko „mučivých“ momentov.
Napríklad keď v januári prekvapivo prehrala vo finále Australian Open s Madison Keysovou a následne s odporom rozbila raketu o stoličku na kurte. Jej sklamanie bolo cítiť na televíznych obrazovkách po celom svete.
Sabalenková však o niekoľko mesiacov neskôr mala opäť šancu na veľkú slávu vo finále Roland Garros. Aj tam prehrala, tentoraz s Coco Gauffovou. Ani tam nedokázala skryť svoj hnev v pozápasovom prejave a na tlačovej konferencii, ktoré sa čoskoro stali virálnymi zo všetkých nesprávnych dôvodov.
O niekoľko týždňov neskôr, vo Wimbledone, podľahla v semifinále práve Anisimovovej v trojsetovom thrilleri. Londýnsky turnaj opustila sklamaná.
„To všetko mohlo byť zdrojom väčšej úzkosti a stresu, ďalším dôvodom na jej rozpad, ale Sabalenkovej kariéra je čoraz legendárnejšie vďaka jej schopnosti spamätať sa a poučiť sa z najhorších prehier, bez ohľadu na to, aké boli bolestivé,“ pripomenul The Guardian.
Francúzsky L’Équipe dodal všetkému iný rozmer: "Existuje len jedna kráľovná a tou je ona. Aryna Sabalenková, jej slzy radosti a oslnivý úsmev po víťazstve v sobotu. Úplná oslava, hodná očakávania posledných mesiacov.
Od začiatku roka bola svetovou jednotkou, v tejto sezóne vyhrala najviac zápasov (56) a na každom zo štyroch grandslamových turnajov sa dostala minimálne do semifinále."
Bieloruské médiá hovoria o „národnej hrdinke“. Portál Pressball doslova napísal: „Sabalenková je príkladom, že aj ťažký osud možno pretaviť do víťazstva. Každý jej titul má v sebe stopu jej otca Sergeja, ktorý ju k športu priviedol.“
Práve za týmto momentom sa skrýva jej životný príbeh, ktorý je rovnako dramatický ako jej zápasy.
Aryna Sabalenková sa narodila v roku 1998 v Minsku a k tenisu sa dostala náhodou. Otec Sergej, bývalý hokejista, si všimol miestne dvorce a rozhodol, že dcéra si vyskúša raketu. Od prvej chvíle vraj bolo jasné, že šport je jej prirodzeným prostredím.
Jej štýl bol od začiatku výnimočný. Silová, nekompromisná, údery hrala často „na hrane“. To jej vyslúžilo prezývku „Tigrica z Minsku“. No spolu s tým prišli aj problémy – časté výbuchy emócií, prehraté zápasy, v ktorých mala navrch, a kritika, že jej chýba psychická stabilita.
Najväčší zlom nastal v roku 2019. Otec Sergej náhle zomrel a Sabalenková stratila človeka, ktorý ju priviedol k športu. „Sľúbila som mu, že raz vyhrám grandslam. Odvtedy hrám každý zápas aj zaňho,“ povedala neskôr.
Aj ty ho raz vyhráš
Táto tragédia ju nezlomila, ale pretvorila. Sabalenková začala pracovať na svojej psychike. Postupne sa naučila ovládať emócie.
Prvý veľký úspech sa dostavil v sezóne 2023, keď vyhrala Australian Open. O rok svoj triumf z Melbourne zopakovala, aby následne pridala dve newyorské obhajoby.
To všetko ruka v ruke s rivalitou s Poľkou Igou Swiatekovou, ktorá symbolizuje iný typ tenistky. Ich vzájomné zápasy bývajú stretom dvoch odlišných filozofií.
Sabalenková dnes reprezentuje novú éru ženského tenisu. Rýchlejšiu, dynamickejšiu, založenú na sile, ale aj na odvahe riskovať. Zároveň si zachováva ľudskú stránku – vie sa smiať, plakať, oslavovať spontánne a bez kalkulu.
„Počas finále som mala pocit, akoby som musela prekonať veľa vecí, aby som vyhrala. Som na seba nesmierne hrdá,“ povedala v New Yorku.
Potom sa obrátila smerom k nešťastnej súperke, Anisimovová totiž po nedávnom Wimbledone prehrala druhé grandslamové finále v rade.
„Viem, ako veľmi bolí prehra vo finále. Ale ver mi, v momente, keď vyhráš svoj prvý titul, a ty ho vyhráš… si ho budeš užívať ešte viac po všetkých tých ťažkých finálových prehrách.“
A publikum tlieskalo… Nielen Sabalenkovej jej famóznemu výkonu, ale aj jej príbehu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.