Najvytrvalejší muž planéty vidí manželku dvakrát za mesiac. Je bohatý, ale spí na poschodovej posteli

A predsa sa stalo…

Sabastian Sawe bežal sústredene a bez viditeľnej krízy. Pokoril pritom čas, ktorý sa ešte pred niekoľkými rokmi zdal ako nemožný. Ako prvý atlét zabehol za regulérnych podmienok maratón pod dve hodiny – jeho výsledný čas bol 1:59:30.

Za svoj výkon v Londýne zinkasoval – vrátane bonusov – celkovú odmenu 355-tisíc dolárov.

Hraničné tempo

Kľúčovým momentom bola fáza po odchode vodičov, ktorých úlohou bolo udržiavať vysoké maratónske tempo. A hoci všetci bežali podľa plánu, rozhodujúce beztak bolo, že tempo zostalo vysoké. Bolo také náročné, že ho vydržali iba Sawe a Yomif Kejelcha.

Každý síce bežal za seba, no bez akejsi spolupráce by nový svetový rekord nevznikol. Napokon sa obaja vošli pod magické dve hodiny. Mimochodom, Sawe aj Kejelcha mali na sebe najľahšiu „supertopánku“ v histórii: Adidas Adios Pro Evo 3.

Váži menej ako sto gramov a jeden pár stojí 500 amerických dolárov. Karbonová doska funguje ako pružina, pena je extrémne mäkká, ale zároveň stabilná.

Údajne vráti až o štyri percentá energie viac než klasická obuv. Niektorí tréneri tvrdia, že rozdiel medzi starou a novou generáciou obuvi môže byť v maratóne až niekoľko minút.

Sawe sa mal v pondelok večer vrátiť do Nairobi letom spoločnosti Kenya Airways, ale kvôli svojmu svetovému rekordu odišiel svoj úspech osláviť do Nemecka – do sídla svojho sponzora, spoločnosti Adidas.

Samozrejme, významnú úlohu v nedeľu zohrali podmienky. Londýn síce nepatrí medzi najrýchlejšie trate sveta, no tentoraz ponúkol takmer ideálnu kombináciu teploty a bezvetria.

V porovnaní s extrémne teplým Berlínom v predchádzajúcom roku, kde Sawe síce bežal rýchlo, no nedokázal naplno využiť svoj potenciál, išlo o zásadný rozdiel.

Saweho jednoducho zmenil spôsob, akým sa o maratóne uvažuje. Dlhé roky sa disciplína posúvala postupne, v sekundách. Teraz sledujeme obdobie, keď sa hranice lámu skokovo.

Od roku 2017 padlo viacero svetových rekordov, čo súvisí nielen s technológiou, ale aj s tým, že najlepší bežci prechádzajú na maratón skôr než v minulosti.

Kedysi bola táto disciplína vrcholom kariéry, dnes je jej prirodzenou súčasťou už v relatívne mladom veku.

Nebol hviezda

Sawe pochádza z Kene, kde beh je prirodzenou – priam automatickou – súčasťou života. Táto krajina má pravdepodobne najvyšší počet bežcov na stredné a dlhé trate na obyvateľa na svete, pričom odhadom v súčasnosti seriózne trénuje viac ako 20-športovcov športovcov.

V niektorých regiónoch je beh jedným z mála spôsobov, ako sa mladí športovci môžu dostať k stabilnému príjmu. Úspešný atlét často finančne zabezpečí celú rodinu, čo vytvára silný tlak, ale zároveň aj obrovskú motiváciu.

„Žili sme skromne. V dome s hlinenými múrmi aj podlahou,“ opisoval nedávno. Jeho otec Simion bol pestovateľ kukurice, mama Emily zasa nádejnou šprintérkou, ktorá ale čoskoro kariéru ukončila.

Na rozdiel od viacerých známych tamojších bežcov však Sawe nepatril od začiatku medzi absolútne talenty. Jeho progres bol pomalší a dlhý čas sa pohyboval mimo širšieho záujmu trénerov či manažérov.

Významnú úlohu v jeho živote zohrala rodina, najmä stará mama, ktorá ho vychovávala. Práve jej vplyv často spomína ako jeden z dôvodov, prečo pri behu vytrval aj v období, keď sa nedostavovali výsledky.

Jeho bežeckú cestu podporoval jeho strýko Abraham Chepkirwok, ktorý súťažil za Ugandu v behu na 800 m na olympijských hrách v roku 2008. V roku 2017 mu zafinancoval cestu do Itenu, mekky vytrvalcov v nadmorskej výške 2 400 metrov, aby sa mohol ďalej rozvíjať.

Prsty v tom mal aj učiteľ, ktorý mu predpovedal: „Beh nie je len talent – ​​je to tvoje šťastie a tvoja budúcnosť.“

Rodinné prostredie však nebolo jednoznačne naklonené športovej kariére. V čase, keď sa mu dlhšie nedarilo preraziť, čelil tlaku, aby si našiel stabilnú prácu. Súťažil prevažne v provinčných pretekoch a tak viac reálnou možnosťou ako kariéra atléta bolo zamestnanie v miestnej polícii.

K žene dvakrát za mesiac

Covidový rok 2020 bol navyše pre jeho kariéru kritický. Zranenie šľachy výrazne obmedzilo jeho tréning a následná pandémia zrušila preteky aj cestovanie.

V tom čase sa jeho situácia skomplikovala aj z osobného hľadiska – stal sa otcom a zodpovednosť voči rodine rástla. Dôležitým momentom bol zásah jeho strýka, ktorý mu pomohol dostať sa do tréningovej skupiny 2Running v Nandi County.

Tu boli podmienky zrazu výrazne odlišné od toho, na čo bol zvyknutý. Tréning bol presne plánovaný, súčasťou prípravy bola pravidelná fyzioterapia, kontrola záťaže a dôraz na regeneráciu. No Sawe spočiatku netrénoval s elitou, svoju pozíciu si musel postupne vybudovať.

Jeho prístup k tréningu je enormný. V príprave pravidelne absolvuje dlhé behy nad 30 kilometrov a vysoký týždenný objem, ktorý presahuje dvesto a viac kilometrov. Napriek tomuto výdaju sú jeho predtréningové raňajky zvyčajne jednoduché – chlieb a med.

Bežci spravidla vstávajú o piatej ráno, prvý beh majú nalačno a po tréningu nasleduje „ugali“ (jednoduché jedlo z kukuričnej múky, pozn. red.). Veľa atlétov stále žije bez auta, presúvajú sa pešo alebo na bicykli.

Aj Sawe, hoci dnes je už pomerne bohatý človek, počas prípravy žije v jednoduchých podmienkach v tréningovom kempe, často v zdieľanej izbe s ďalšími bežcami na poschodových posteliach. Svoju manželku vidí len dvakrát mesačne.

Nie je na vrchole

Jeho športová kariéra sa začala výraznejšie rozvíjať až po roku 2022, keď vyhral polmaratón v Seville napriek tomu, že mal pôvodne plniť len úlohu „vodiča“. Jeho zámerom malo byť doviesť pretekárov na na métu desať kilometrov za 28:10 a potom odstúpiť.

Lenže…

Po siedmich kilometroch za ním zrazu nikoho nebolo. Štartové pole svojou rýchlosťou jednoducho rozmetal. Dospelo to až do štádia, že ho dobehol riaditeľ pretekov na motorke a vyzval, aby v nastolenom tempe pokračoval až do cieľa.

Tento moment upozornil na jeho schopnosť zvládať vysoké tempo bez podpory druhých. Následne získal titul majstra sveta v polmaratóne a postupne prešiel na maratón, kde sa rýchlo zaradil medzi najlepších.

Asi najpôsobivejšia časť Saweho výkonu je jeho konzistentnosť. Na elitnej úrovni odbehol iba štyri maratóny a každý z nich zatiaľ vyhral. Valencia bol jeho prvým v roku 2024, kde v tom čase zabehol piaty najrýchlejší maratón v histórii, bol to zároveň rekordný debut.

Otázka, ktorá teraz prirodzene vzniká, nie je, či sa to zopakuje. Skôr ako rýchlo a za akých podmienok. Jeho taliansky tréner Claudio Berardelli naznačuje, že Sawe ešte nedosiahol svoj vrchol, hovorí dokonca o čase 1:58. Pravdepodobne v septembri v Berlíne.

„Je to len otázka času. Ak máte dobrú prípravu na akékoľvek preteky, potom je možné dosiahnuť čokoľvek,“ pritaká aj Sawe.

V kontexte jeho relatívne krátkej maratónskej kariéry to nemusí byť prehnané tvrdenie.