Šport je drina a dnešní ľudia nechcú trpieť. Hokejistom sme za olympiádu vyplatili 330-tisíc eur, nie je to pre nás až tak málo
S výnimkou Atén 2004 sa v tomto storočí zúčastnil na všetkých letných i zimných olympijských hrách.
Pravidelne športujúcich detí ubúda, v porovnaní s minulými rokmi je ich čoraz menej.
Jozef Liba patrí medzi popredných slovenských športových funkcionárov a manažérov. Viac ako dvadsať rokov zastáva post generálneho sekretára Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).
Chystáte sa do Los Angeles, kde sa uskutočnia olympijské hry v lete 2028. Začala sa už príprava na tento športový sviatok?
Los Angeles sme prvý raz navštívili vlani na jeseň. Väčšina významnejších krajín bola v dejisku najbližších hier už skôr. Pre nás je to podujatie na inom kontinente, s časovým posunom. Je dôležité si utvoriť zázemie, tréningový a aklimatizačný kemp. Na OH príde 206 krajín, keď si len polovica nájde dočasný domov, je to viac ako sto lokalít a ani Los Angeles nie je na taký nápor pripravené.
Video
Fair Play - Prehra s Kosovom? Poviem vetu, za ktorú ma 90 percent Slovákov zožerie. A povedia, že Weissovi nadbieham
Slovenská futbalová reprezentácia si nevybojovala postup na MS 2026. Do nového cyklu môže vstúpiť pod vedením Francesca Calzonu i iného trénera. Talianovi sa končí zmluva, kandidátov na jeho miesto je viacero. V relácii Fair Play sme ich preberali s futbalovým trénerom Vladimírom Koníkom.
Viete už, kde nájdu svoju základňu slovenskí športovci?
o mnou cestujú aj zástupcovia niektorých zväzov a predpokladám, že podpíšeme prvé dohody. Máme vybraté jedno sídlo v oblasti, kde sa uskutočnili olympijské súťaže aj v roku 1984 a majú o ňu záujem viaceré krajiny. Máme dobrý kontakt na vedenie mesta a budeme rokovať aj so zástupcami jednej univerzity. Chceme tieto priestory využívať už pred olympiádou, tento a dva ďalšie roky.
Kde sa uskutočnia súťaže a kde bude stáť olympijská dedina?
Olympijská dedina bude v areáli prestížnej univerzity UCLA. Viaceré športoviská sú vybudované a využívajú sa. Známy štadión Coliseum slúžil už v čase OH 1932 i 1984, uskutoční sa tam otvárací ceremoniál i atletika. Raritou bude, že bazén postavia na futbalovom štadióne. Plavecké disciplíny sa nikdy neuskutočnili na takom obrovskom štadióne. Bude ich môcť sledovať až 60-tisíc ľudí.
Olympiády nastúpili trend udržateľnosti športovísk. Organizátori chcú, aby sa čo najviac využívali už existujúce…
Aj Los Angeles na to nadviaže. Tri strediská nebudú rozdelené po športoch, ako to bolo teraz v Taliansku, kde biatlon bol na jednom mieste, zjazdové lyžovanie či skoky na inom a podobne. Budú vzdialené od seba 50–60 kilometrov.
Situáciu komplikuje fakt, že Los Angeles nemá v podstate nijakú verejnú dopravu. Pohyb fanúšikov bude náročný, takzvané Veľké Los Angeles má z jedného konca na druhý tristo kilometrov. Najbližšia zimná olympiáda vo francúzskych Alpách bude rozbitá ešte viac. Dá sa to pochopiť, je to o udržateľnosti i ekológii. Má to však jeden háčik.
Aký?
Klasická olympijská myšlienka preferovala konzervativizmus olympijského prostredia, snahu, aby športovci žili v jednej dedine, stretávali sa, nebolo to len o ich športe. Vynára sa veľký otáznik nad modelom budúcich olympiád.
Je to obrovská výzva pre MOV. Plusom je, že sa využívajú najlepšie športoviská, každé bude na svetovej úrovni, ako aj teraz v Taliansku. Ale ak to má byť o tom, že v jednom mesiaci dáme dokopy 30 majstrovstiev sveta v rôznych športoch, potom sa olympijská idea vytráca.
A vzniká aj skoro neriešiteľná otázka pre diváka…
Pre neho je to zložité. Televízny divák môže súťaže sledovať jednu za druhou, ale kto príde do dejiska, chce ich tiež vidieť viac a zažiť olympiádu z rôznych uhlov. Je to o logistike, musí sa presúvať stovky kilometrov, zabezpečiť si dopravu, ubytovanie…
Takmer pred dvoma rokmi nás potešil Paríž. To bola mestská olympiáda. Aj mestskou dopravou sa dalo dostať na väčšinu súťaží, hoci aj Paríž je veľké mesto a tiež to chvíľu trvalo.
Vo funkcii generálneho sekretára pôsobíte vyše 20 rokov. Prvá vaša olympiáda na novom poste bola v roku 2006 v Turíne. Vo februári sa ZOH vrátili do Talianska po dvadsiatich rokoch…
Toto je dobrá možnosť na porovnanie. V roku 2006 dostali Taliani olympiádu trochu nečakane. Vo vysokých funkciách bol známy taliansky športový mág Primo Nebiolo a pomohol Turínu. Vtedy kandidovali aj Tatry, ale nedostali sa do užšieho finále.
Šťastie sa usmialo na Turín a nezvládol všetko na 100 percent. Teraz urobili Taliani reparát. Olympiáda bola krajšia, prívetivejšia. Miláno ňou žilo celý čas, kým v Turíne mnohí zistili, že sa tam koná, až keď sa končila.
Na každej olympiáde sú v programe nejaké magnety, ktoré priťahujú pozornosť. Tešíte sa aj vy špeciálne na niektoré súťaže?
Olympiáda mi dáva priestor na pracovné stretnutia so zástupcami MOV, partnerských organizácií, zúčastňujem sa na mítingoch. Keď mi to povinnosti dovolia, vždy využijem šancu podporiť a povzbudiť našich reprezentantov. V posledných rokoch sa venujem najmä golfu, potešilo ma, že v Riu 2016 sa po sto rokoch vrátil do olympijského programu.
V Tokiu 2020 vybojoval v našich farbách striebro Rory Sabattini. Strávil som s ním rozhodujúci deň. Neuveriteľne mu sadol. To bol mimoriadny zážitok. Hra, aká mu v posledný deň vyšla, sa len tak nevidí. Zapíše sa do histórie. Ale občas sa na niečo tešíte a potom ste sklamaný.
Zažili ste niečo podobné?
V Pekingu 2008 sa robila obrovská reklama zápasu basketbalového turnaja mužov USA – Čína, bol oň nenormálny záujem. Američania mali tím zložený z hráčov NBA. V čínskom bol 229-centimetrový hviezdny Jao Ming, hrával za Houston Rockets.
Mal som šťastie, dostal som sa na zápas, ale už po prvej štvrtine bolo všetko jasné, sklamalo ma to. Alebo som sa zúčastnil na atletickej stovke, ktorú vyhral Bolt. Dlhé dni sa na to tešíte, ale po desiatich sekundách je po všetkom. Musíte sa absolútne na ňu sústrediť, lebo na štadióne nemáte opakované obrázky, nevidíte detaily ako v televízii.
Za dvadsať rokov olympiády výrazne narástli, prudko stúpajú počty účastníkov i disciplín. Mnohí ich pokladajú za megalomanské podujatie. Aký je váš názor?
Podľa mňa už dosiahli počtami účastníkov svoj vrchol. Budú sa už len znižovať, súčasná situácia je neudržateľná. Pokles očakávam v Brisbane 2032 a o ďalšie štyri roky sa radikálne zníži počet disciplín.
Prijalo sa pravidlo, že na letnej olympiáde môže byť maximálne 10 500 športovcov, ale toto číslo sa prekročilo. Úsilie novej prezidentky MOV Kirsty Coventryovej bude redukovať športy. Otázne je, ako to dosiahne, nikto sa nebude chcieť dobrovoľne vzdať miesta v programe.
Ktoré športy sú ohrozené a mohli by stratiť olympijský štatút?
Nechcem šíriť paniku. Súťaže sú viazané aj na televízny čas. Je záujem, aby diváci v nejakom časovom úseku sledovali súťaž a potom sa presunuli inde. Kúpili si ďalšie lístky. Hľadajú sa športy a disciplíny, ktoré budú atraktívne pre novodobého diváka, nechce sledovať súťaž niekoľko hodín. Tak vypadla chôdza na 50 km, v ktorej získal Matej Tóth posledné zlato v Riu 2016.
Trvala štyri hodiny, čo nie je ideálne ani pre televízny prenos. Dnes sa upravujú aj pravidlá, skracujú sa zápasy, aby boli dynamickejšie. Napríklad vo volejbale sa zbierajú priamo body, bez strát. Ohrozený je moderný päťboj a aj iné odvetvia. Ale existuje aj iná úvaha.
Aká?
O presunoch niektorých športov z letnej olympiády do programu zimných. Na nich sa súťaží len na ľade a snehu, týchto športov a disciplín je podstatne menej. Zmeny by sa mohli týkať aj populárnych kolektívnych športov. Hádzanári majú tradične MS i ME v zimných termínoch. Niečo podobné platí aj o takých športoch, ako je stolný tenis, bedminton či disciplín športového lezenia.
Slovenský šport akoby k tomuto trendu už prispieval. Počet športovcov stále klesá. V Paríži mal najmenšiu výpravu v histórii – len 27 členov. Trúfate si odhadnúť, koľko ich bude v Los Angeles?
Aktuálne sa ukazuje, že by ich malo byť viac. Ale kvalifikačné procesy sa iba začínajú a ťažko hovoriť o konkrétnych číslach. Mrzí nás, že ich je málo. Väčšia výprava znamená aj väčší počet športov. A je to aj o kolektívnom duchu výprav.
Ale ani pri počte 27 ľudí sa všetci nestretnú. Niektorí začínajú skôr a keď odlietajú domov, cestujú do dejiska ďalší. Špeciálne v Európe, kde nie je potrebná dlhšia aklimatizácia, môžu naskočiť do súťaží priamo z domácich podmienok.
Slovensko malo najpočetnejšiu výpravu na vašich prvých OH. V Sydney 2000 bolo 108 športovcov. Súťažili aj kolektívne športy – futbalisti, basketbalistky a vodní pólisti. Odvtedy sa už na OH nepredstavil nijaký kolektívny šport…
Je to smutné, lebo kolektívny šport dokáže strhnúť divákov. To vidíme na zimných hrách v hokeji. Kvalifikácia na olympiádu býva však veľmi tvrdá. Napríklad na MS vo futbale bude teraz štartovať 48 mužstiev, na OH šestnásť.
V Sydney Slováci vybojovali päť medailí. Na ktorý úspech si najviac spomínate?
Mimoriadne ma nadchli výkony Martiny Moravcovej. Aj ja som sa od detstva venoval plávaniu. Získala v silnej a početnej konkurencii dve strieborné medaily, čo bol výnimočný výkon.
Koľko stojí účasť slovenskej výpravy na olympiáde?
To závisí od toho, aká je početná a na ktorom kontinente sa olympiáda koná. Nie je to finančne také náročné, ako by sa zdalo. Na poslednej letnej v Paríži, kde bola, ako sme už povedali, najmenšia výprava, to boli asi tri milióny eur. To sa nebavíme len o priamej časti, ale aj o celej trojročnej príprave pred ňou.
Odkiaľ čerpáte peniaze? Sú to štátne prostriedky alebo sponzorské?
Aj, aj. Pobyt v dedine hradí v plnej výške MOV. Z času na čas dostanú od MOV niektorí športovci príspevok aj na cestovanie. Oblečenie hradí na 90 percent sponzor. Náročná je logistika, kempy, presuny, preprava materiálu, člnov, zbraní a podobne.
SOŠV vypisuje tradične prémie za medaily i umiestenia do ôsmeho miesta. Z uplynulých dvoch olympiád – v Paríži i Miláne a Cortine ste mohli túto položku skoro škrtnúť – Slovensko získalo len jednu bronzovú medailu…
Usilujeme sa šetriť, ale z tohto nemám radosť. Prémie sú vopred stanovené a polovicou prispeje štát a polovicou sponzori. Teraz sme vyplácali peniaze len hokejistom za štvrté miesto – 330-tisíc eur, čo nie je pre nás až tak málo. Hráči si delili 300-tisíc, na jedného pripadlo 12-tisíc. V tíme boli aj viacerí hráči z NHL, pre nich to nebola nijaká mimoriadna suma. Realizačnému tímu pripadlo 30-tisíc.
Na nedávnych ZOH si biatlonista Pavol Hurajt prevzal striebornú medailu. Pôvodne získal vo Vancouveri 2010 bronz, ale po diskvalifikácii zlatého Jevgenija Usťugova za doping sa výsledky menili. Ako vnímate túto prax po takom dlhom čase?
Pre slovenský šport i Pavla to bolo akiste zaujímavé, ale trvalo to neuveriteľne dlho, s tým sa nestotožňujem. Samozrejme, nebavíme sa o ťažkom dopingu, steroidoch, výmene krvi a podobne. Mnohé prípravky v danom čase nemuseli byť ešte zakázané, a teraz sú. Časová hranica bola stanovená – na desať rokov. Ale nerátalo sa s tým, čo sa stalo v Hurajtovom prípade. Prišli odvolania a natiahlo sa to na 16 rokov.
Má to pre športovca ešte význam?
Morálny aspekt je dôležitý. Ale aj pre športovca to je iná atmosféra, emócia a ľudia si už na to nepamätajú. V športe existujú mnohé výkony z minulosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti. Ale už sa to nerieši. Na jednej strane je správne, že šport má byť čistý a musíme pre to robiť maximum, ale na druhej strane to nemôže byť naháňanie čarodejníc.
Prečo máme stále menej športovcov a úspechov na olympiádach?
Asi musíme zasa začať od škôl. Dcéra študuje na FTVŠ vo štvrtom ročníku. Bola na praxi a získala skúsenosť, že telesná výchova sa neteší obľube. Študenti na strednej škole mali problém urobiť drep. Keď sme sa dostali až do tohto štádia, asi niečo nie je s pohybovou kultúrou v poriadku. Najväčší problém je na strednom stupni školstva.
Na základnej škole telocvik ešte žiaci berú ako povinnú súčasť výučby, ale potom sa už fláka. Keď majú ľudia štyridsiatku, uvedomujú si, že niečo zanedbali a organizmus neslúži, ako by mal. Vo vrcholovom športe v mládežníckych kategóriách ako-tak držíme krok. Potom o talenty prichádzame.
Čomu to pripisujete?
Športovci si kladú otázku, čo budú robiť ďalej. Tam nastáva veľký zlom. Musia robiť rázne rozhodnutia – či študovať, či vstúpiť do nejakého biznisu. Šport sa ocitne na poslednom mieste. Úlohu zohráva sociálny aspekt, nevedia, či ich šport uživí, koľko si v ňom zarobia. Iné je byť profesionálny hokejista či tenista a iné plavec či atlét.
Špičkový šport je drina, odriekanie a mladí ľudia nechcú trpieť. Žiaľ, často zohrávajú negatívnu úlohu rodičia, ktorí dláždia deťom cestu zlatom, robia im luxusný servis. Myslím si, že sa skončili časy, keď budeme mať masy športovcov, z ktorých budeme vyberať.
Liba riadi SOŠV od roku 2005
Rodák z Košíc Jozef Liba sa venoval dlhé roky plávaniu. Potom pôsobil vo viacerých dôležitých funkciách, bol aj generálny sekretár organizačného výboru Svetovej zimnej univerziády 1999 v Poprade.
Post generálneho sekretára či výkonného riaditeľa SOŠV zastáva od roku 2005. Riadi SOŠV v oblasti športu, ekonomiky, rozvoja olympizmu, marketingu, športovej diplomacie.
„Na SOŠV pracuje 40 ľudí vrátane pracovníkov marketingu či múzea. Ročná réžia nás stojí asi dva milióny eur, tieto zdroje získavame od štátu, ale aj od sponzorov. Verejnosť našu prácu vníma najmä cez olympiády, ale to je čerešnička na torte. Medzi nimi zabezpečujeme deväť veľkých projektov, európske i svetové olympiády mládeže, európske hry, úzko spolupracujeme so školami a podobne,“ vysvetľuje Liba.
Súvisiace články
Ostatné | pred 6 mesiacmi | 16
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.