Zapletalová? Mohla skončiť, ale stala sa vzorom pre Slovákov, že sa netreba vzdávať, aj keď je všetko proti vám

Bronzová medailistka v behu na 400 metrov cez prekážky na MS 2025 v Tokiu bavila pri televíznej obrazovke aj športového dôchodcu Mateja Tótha (42).

„Kričal som na celú obývačku a dokonca ku mne prišla dcéra a pýtala sa, či je všetko v poriadku,“ smeje sa olympijský šampión v chôdzi na 50 kilometrov.

Od MS 2015 v Pekingu, kde ste stali majstrom sveta, uplynulo nedávno 10 rokov. Zaspomínali ste si?

Dá sa povedať, že si to pripomínam pravidelne. Navyše, som bol na Sliači na besede, ktorá bola presne deväť rokov od zlatej medaily na olympiáde v Riu de Janeiro. Sú to krásne spomienky.

Aj vybledli?

Áno, už som starý. (smiech) Príchod do Vtáčieho hniezda je nezabudnuteľný. Stále si ho dokážem vizualizovať. A keby som aj zabudol, video sa dá ľahko dohľadať.

Čo je najsilnejší moment?

Práve tento moment.

A čo vtedajšia forma?

Ó, áno, to je fakt. Vtedy som bol na vrchole síl. Bol to môj najlepší rok. Všetko išlo ako po masle. Aj v Pekingu.

Cítili ste sa neohrozene?

Aj keby traktory padali, vyhral by som. Dokonca som si musel počas pretekov odskočiť, čo sa mi nestávalo a predsa to stačilo.

Pred Jaredom Tallentom ste mali dvojminútový náskok aj napriek tomu?

Hovorím, životný rok. Bol som odskočený od všetkých. Napríklad v Riu som po pretekoch mal pocit, že som šiel na krv a nechal na trati všetko. V Pekingu som mal ešte rezervy.

Tallent vám to na Hrách 2016 v Riu osladil. Bral to ako odvetu?

To neviem, ale skoro mu to vyšlo. Toto nebola žiadna pohodička. Ten náš spoločný príbeh je pekný a veľmi zaujímavý. Boli roky, keď bol ďaleko predo mnou. Aj jeho história je veľmi úspešná.

Dominik Černý obsadil v chôdzi na 35 kilometrov siedmu priečku, bol tretí z Európanov. Zaradil sa definitívne medzi najlepších na svete?

Jednoznačne. Vynikajúci výkon a výsledok, ktorý sa počíta. Môžeme sa tešiť na neho či Hanku Burzalovú na budúcoročných majstrovstvách Európy. Nemajú to ľahké, lebo neustále sa menia dĺžky. Keď som končil, vedeli sme, že Tokio prinesie poslednú päťdesiatku pod piatimi kruhmi.

Teraz je jasné, že sa v Los Angeles 2028 pôjde na polmaratón. Na ME či MS sa pôjde okrem toho aj maratónska dĺžka. Takáto neistota je najhoršia. Každopádne je skvelé, že Dominik či Hanka definitívne ukončili generačnú obmenu v slovenskej chôdzi.

Ako športový dôchodca ste mali dostatok času sledovať MS v Tokiu, nie?

Áno. Aktivít mám dosť, ale manažujem si ich sám a napĺňajú ma. Občas vybehnem na motorku, ktorej som prepadol. Avšak keď ide atletika, vždy si ju zapnem.

Takže vám bronzový finiš Emmy Zapletalovej neušiel?

Nie, prežíval som ho veľmi emotívne. Kričal som na celú obývačku a dokonca ku mne prišla dcéra a pýtala sa, či je všetko v poriadku. (smiech) Trochu nado mnou kývala hlavou. Prežíval som to, akoby sme dali v predĺžení MS v hokeji gól a stali sa majstrami sveta v hokeji.

Hovorili ste, že neistota je pre slovenských chodcov veľmi náročná. A čo prežíva športovec po štyroch únavových zlomeninách a troch vynechaných sezónach?

Klobúk dole pred Emmou. Neviem si predstaviť, čo prežívala. Keby nebolo „prikrytá“ VŠC Dukla Banská Bystrica, možno by bola nútená ukončiť kariéru.

Nie sme napríklad v Spojených štátoch amerických, kde majú športovci štipendium. V mladom veku prišla o tri sezóny, ale nevzdala sa. Klobúk dole. Môže prísť príkladom mne i ostatným. Chvalabohu, že sa nevzdala.

Priznala, že potrebovala zmeniť nastavenie. Bolo kľúčové, že sa rozhodla zmeniť trénera?

Neviem, či kľúčové. Určite však nechcela len nečinne čakať a pozerať sa, čo bude s jej životom a kariérou. Vzala to do svojich rúk, to svedčí o jej vyspelosti. Keď sa to tri razy zopakuje, ale ona to nezabalí, musí milovať ten šport.

Mnohí by sa v tomto prípade na atletiku vykašľali už dávno. Mala obrovskú podporu – rodiny, zväzu, Dukly a tiež nového trénera. Je to aj o tom, že vidíte pred sebou človeka, ktorý má energiu pokračovať, aj keď veci nejdú jeho smerom. Čo potom urobíte? Prirodzene ho podporíte v tom, čo robí.

Slovenskí futbalisti či hokejisti často v mladom veku odchádzajú do zahraničia. Platí to aj u atlétov?

Ukazuje sa, že je podstatné získať aj takýto pohľad. Dôležité je načasovanie. Nemyslím si, že tréner Bram Peters pripravil Emmu za desať mesiacov prakticky z ničoho. Tak to nefunguje. Aj slovenskí tréneri majú kvalitu, ale snažíme sa ich posúvať.

Absolvovali prednášku od kouča Gabriely Gajanovej Louisa Heyera. Máme dohodnutú ďalšiu s Laurentom Mewlym, ktorý vedie Femke Bolovú. Bavili sme sa s Emmou o zmenách v metodike, ktoré aplikovala, ale tiež je to o mentálnej stránke a nastavení zahraničných trénerov.

Dopujú Slovákov sebavedomím? Potrebujú to?

Áno a áno. Uveriť si, že to zvládneme a máme kvalitu, aby sme to dokázali. Občas nám sebavedomie chýba.

Gajanová má striebro z ME, Zapletalová bronz z MS. Bolo cítiť, že na MS je konkurencia silnejšia?

Jednoznačne. Vlani na olympiáde v Paríži nezískali Nemci atletickú medailu. Ak máte cenný kov na ME, ste medzi špickou na MS. Teraz je otázne, v akej disciplíne súťažíte.

V chôdzi sú napríklad silní reprezentanti Ázie, vo vytrvalostných behoch Afričania, v šprintoch karibské krajiny. Práve ten je najvypuklejší, lebo v najkratších disciplínach Európania ťahajú za kratší koniec. Paradoxne, na týchto MS predviedli dobré výsledky.

Naznačujete, že starý kontinent ustupuje z pozícii?

Áno. V širšej svetovej špičke nemá Európa toľko zástupcov. Kedysi boli prví traja z ME aj prvými tromi na MS. Myslím si, že to súvisí trochu s komfortom.

V akom zmysle?

Moja teória je, že to nie je o financiách ale vyspelosti Európy. Pre deti u nás je náročnejšie podávať najlepšie výkony. Nevedia sa namotivovať a vyhecovať.

Deti nemusia toľko drieť, aby sa presadili v nejakej sfére. Šport je systematická makačka a v dnešnej dobe existujú jednoduchšie cesty ako sa dostať do povedomia. Predpokladám, že vyspelejšie krajiny – ktorých je v Európe najviac – budú ustupovať z pozícií naďalej.

A atléti z menej vyspelých štátov pôjdu do popredia?

Nechcem, aby to vyznelo tak, že chudobnejší budú hrať prím, lebo to znie prvoplánovo. Mám pocit, že rozvojové krajiny majú väčšiu chuť uspieť a lepšiu kombináciu podpory a veľkej motivácie byť vďaka atletike hviezdou.

Chápem, že mnohí ľudia na Slovensku majú pocit, že sa u nás nežije dobre. Nie je to jednoduché, ale stále by som povedal, že v 90 percent krajinách sveta je to horšie.

Deckám v Európe dnes chýba chuť stať sa športovou či atletickou hviezdou. Spomínal som nemecké trampoty vlani na OH 2024 v Paríži, ale aj Poliaci získali teraz na MS 2025 len jeden cenný kov.

Je Zapletalová príklad nezlomnosti?

Celý rok mala skvelú formu. Vrátila sa po zraneniach vo veľkom štýle. Neviem sa dočkať, čo ešte predvedie.

Po MS 2015 v Pekingu sa z vás stala hviezda nielen vo svetovej atletike ale aj doma. Bude sa musieť Zapletalová pripraviť na tento tlak?

Nie, lebo ona už pripravená je. V Diamantovej lige išla fantasticky celú sezónu. Behala vynikajúce časy aj na hladkej štvorstovke. Súťažila na prekážkach s najlepšími. Keď som sa v Zürichu stal vicemajstrom Európy v roku 2014, vedel o mne málokto.

MS sú predsa len globálnejšie preteky s vyššou konkurenciou. Po Tokiu už aj svet i Slovensko vedia to, čo Emma vedela už predtým. Byť konkurencieschopná s najlepšími na svete. Uvedomovala si, že ak podá životný výkon, môže z toho byť medaila. Podarilo sa.

Keď vyhrala Atléta roka 2021 povedala, že ste jej vzor. Vidíte nejakú spoločnú črtu?

Nechcem a ani nebudem porovnávať. Emma je výnimočná. Aj ja som si prešiel ťažké obdobia, ale jej príbeh je neuveriteľný.

Môže byť príkladom pre mňa i ostatných Slovákov, že aj keď sa nedarí všetko je proti vám, tak sa nevzdáte a prekonáte ich. Situácia sa mení, lebo teraz je vzorom a inšpiráciou ona mne, športovému dôchodcovi.

Vidím v nej nezlomnosť a lásku k atletike. A dnes môžem s pokojným svedomím povedať, že jej prekážky boli podstatne náročnejšie ako tie moje a zvládla ich s bravúrou.

Budúci rok sú ME v Birminghame, o tri roky olympiáda. Je prirodzené očakávať od Zapletalovej či Gajanovej cenné kovy?

Áno, určite ich budeme mať. Máme generáciu, ktorá môže zbierať medaily. Aj na ME to bude náročné. Neberme tie cenné kovy ako samozrejmosť. Určite však majú výkonnosť na to, aby sa o ňu pokúsili. Či to vyjde je vo hviezdach…

Tohto statusu sa už dievčatá nezbavia, ale sú to príjemné starosti. Majú obrovské skúsenosti z vrcholných podujatí či Diamantovej ligy.

Som rád, že sa to netýka len jedného športovca, lebo aj Dominik bol tretím najlepším Európanom. Taktiež Viktória Forster má finálový potenciál. O to väčšia šanca udržať si medailovú sériu.

Slovensko získalo v roku 2025 štyri bronzové medaily v behoch cez prekážky na rôznych vekových úrovniach. Čím to je?

Možno sme zvyknutí prekonávať prekážky a robíme to radi, prenesene metaforicky to sedí. (smiech) Zrejme v prekážkach robíme niečo dobre a metodika je správna. Emma ukázala neskutočnú rýchlosť, ale je to aj o technike.