Najväčšiemu efjednotkovému sukničkárovi vraj päťtisíc žien povedalo áno. Mike Beuttler mal len krásnu Anne. Ako zásterku

Opäť rezonuje priezvisko Schumacher. A nie, nie je to ani Michael, sedemnásobný šampión, ktorý už viac ako desať rokov – po ťažkom úraze na lyžiach – žije v absolútnej anonymite. V uplynulých dňoch sa najviac píše o jeho 49-ročnom bratovi Ralfovi.

Víťaz šiestich pretekov, ktorý celú kariéru strávil v tieni slávnejšieho súrodenca, vystúpil aspoň z toho vlastného. Oznámil, že je homosexuál.

Pán Blocker

Motoristický svet mal vždy nálepku machistického a sexistického prostredia. Napokon, James Hunt, majster sveta z roku 1976, mal na kombinéze vyšitú frázu: „Sex, raňajky šampiónov“.

V knihe z roku 2010 s názvom Shunt autor Tom Rubython dokonca napísal, že tento pretekár sa za svoj život vyspal s viac ako päťtisíc ženami.

Krátky úryvok z knihy: „James mal neuveriteľnú chuť na sex. V Japonsku bol jeho pomyselnou herňou hotel Tokio Hilton, kde pri medzipristátí prespávali stevardky British Airways. Hunt tam na ne striehol, pozýval do svojho apartmánu a ony vždy povedali áno.“

A tak ďalej, a tak ďalej… Aj mnohí ďalší pretekári mali povesť veľkých sukničkárov.

V tomto kontexte, na rozdiel od iných športov, sa vo viac ako 70-ročnej histórii motorizmu dosiaľ objavil jediný muž, o ktorom sa verejne vedelo, že ho priťahuje rovnaké pohlavie. Bol to Angličan Mike Beuttler, priemerne talentovaný, no mimoriadne ctižiadostivý pretekár.

Natoľko ctižiadostivý, že si vyslúžil prezývku „Blocker“, teda „blokátor“. Historické zdroje vravia, že neznášal, keď ho niekto zozadu predbiehal a nikdy mu neváhal zavrieť priestor na manéver.

Keď vystupoval z monopostu, spravidla vraj z neho tiekol pot, tak veľmi sa dokázal vydať na trati. Narodil sa počas II. svetovej vojny v Káhire, kde slúžil jeho otec. O preteky sa začal zaujímať v polovici 60. rokov, prešiel si formulou 3 a následne aj dvojkovou verziou.

Šancu medzi elitou dostal v súkromnom britskom tíme March, jeho spolujazdcami boli aj slávni Ronnie Peterson i Niki Lauda. Išlo však o veľmi priemerné auto a také boli aj Beuttlerove výsledky.

Tým najlepším bolo siedme miesto v Španielsku. Z 28 veľkých cien došiel v prvej desiatke päťkrát. Údajne bol z toho pomerne frustrovaný.

Pravda, jeho pretekársky príbeh bol príliš tuctový, lebo jazdcov ako on bolo predtým, ale aj roky po ňom, za vagón. Nebyť niekdajšieho novinárskeho barda a editora časopisu Autosport Iana Philipsa, jeho príbeh by zapadol prachom.

A možno by sa poriadne nevedelo ani o tom, že Beuttler už desiatky rokov nie je medzi nami.

Jedného dňa mu zavolala Beuttlerova sestra Jane, že jej brat na sklonku roka 1988 zomrel v slnečnej Kalifornii na AIDS. To však už veľmi predbiehame.

Paragraf 28

Philips bol začínajúci mladý novinár, keď sa s Beuttlerom spoznal na pretekoch v Južnej Amerike.

Motoristické prostredie bolo jednou veľkou spoločenskou scénou a Brit bol milý chlapík, ktorého by ste pokojne našli kdekoľvek v bare. „A mal aj pri sebe veľmi milé dievča, volala sa Anne Ries de Loenová. Sprevádzala ho všade na pretekoch a bola úžasná,“ opísal Philips.

Pravda, Anne bola len zásterkou, s pretekárom chodila, lebo takto to v tom čase v motoristickom svete fungovalo. Navyše, Beuttler na svoju sexuálnu orientáciu nikdy neupozorňoval.

„Bolo to akési prestrojenie, aby sa o tom zbytočne neklebetilo,“ pripomína Matt Bishop, ambasádor Racing Pride a hlavný komunikačný riaditeľ Aston Martin.

Pripomeňme, že vo Veľkej Británii bola homosexualita legalizovaná v roku 1967. O 20 rokov neskôr, v čase, keď Beuttler zomrel, prijala britská vláda „paragraf 28“, teda zákon odsúhlasený konzervatívnou vládou, ktorá zastavila snahy na školách „podporujúce vyučovanie o prijateľnosti homosexuality ako predstieraného rodinného vzťahu“.

Philips si na toto obdobie spomína takto:

"Z dnešného pohľadu je to úsmevné, pretože si nie som istý, že o tom niekto naozaj vedel, ani ľudia sa neobliekali ako homosexuáli.

Všetci sme to však tak trochu tušili. V tých časoch nikto nehovoril nahlas, že je gay. Anne brával na všetky podujatia a robil to podľa mňa len preto, aby rozptýlil pozornosť."

„Bol to veľmi milý chlapík, bol súčasťou cirkusu a na jeho orientácii naozaj nikomu nezáležalo. Začiatkom 70. rokov to jednoducho nebola vec, o ktorej sa otvorene diskutovalo a motoristické preteky boli tak trochu ako dnešný futbal. V šatni je mnoho gayov, ale nechcú o tom hovoriť,“ doplní vzápätí.

Podľa neho aj tento fakt mohol stáť za jeho priemernými výsledkami, lebo „ak máte takéto veci neustále vzadu vo svojej mysli a predstierate, že ste niečím, čím v skutočnosti nie ste, automaticky sa dostaví stres. A keď riadite pretekárske auto, je vhodné, aby ste sa sústredili na sto percent.“

Odišiel v tichosti

Beuttlerova kariéra na pretekárskom výslní nebola veľmi dlhá. V efjednotke štartoval striedavo tri sezóny. Spojené kráľovstvo totiž v dôsledku ropnej krízy postihli finančné problémy a tím zrazu nemal peniaze na to, aby prežil. Tridsaťštyriročný jazdec tak dal za všetkým bodku.

Paradoxne, tak ako nenápadne do motoristického sveta zavítal, ešte vo väčšej tichosti sa z neho vytratil. Ďalších štrnásť rokov údajne o ňom nepočuli ani najbližší exkolegovia. Beuttler jednoducho zmizol.

Philips vraví, že „Mike mal svoj vlastný život, pravdepodobne taký, ktorý nemohol žiť otvorene vo Veľkej Británii, a bolo pre neho oveľa jednoduchšie odísť do Kalifornie.“

Zomrel 29. decembra 1988 na komplikácie spojené s AIDS.