Zväz sa správa ku Calzonovi ako grand. Neúspešnej talianskej partičke dal uletený plat, ide o morálny problém

Minulý rok patril v histórii reprezentácie k najneúspešnejším. Skončila s mínusovou bilanciou.

Dala najmenej, len sedem, gólov a aj priemer na zápas (0,7) je najmenší v histórii.

Korunou biedy bola milosrdná prehra v Nemecku 0:6, najvyššia za 88 rokov z 361 zápasov, ktoré tím odohral.

A to mal dovtedy s Nemcami lichotivú bilanciu: zo 7 zápasov vyhral 3.

Aj v septembri ich zdolal a odohral najlepší zápas v roku.

Na ďalšie sa nedalo pozerať. Už predtým druhý raz s Calzonom nepostúpil z C-kategórie Ligy národov.

Nezvládnutý zápas s Kosovom? Nemohol sa vyvíjať lepšie.

Slováci boli doma, hneď viedli, strelili gól do šatne. Po prestávke dal súper tri góly a bolo po paráde…

Zväz vidí v kase na dno a nebráni sa novému talianskemu dobrodružstvu.

Ku Calzonovi sa správal vždy ako grand.

Dal mu uletený plat, umožnil mu viesť SSC Neapol, talianska partička ho stála vyše 100-tisíc eur mesačne…

Talian chce zmeny, žiada prepojiť mládežnícke výbery s áčkom, kladie si podmienky.

Problém má etický a morálny rozmer. Otázka znie: prečo to nerobil doteraz?

Je druhým najdlhšie slúžiacim trénerom, času mal až-až.

Prečo s kráľovským platom trávil na Slovensku mesiac v roku, nechodil pravidelne na ligu, nedebatoval s mládežníckymi trénermi…?

Využíval zväzovú benevolenciu i nezodpovednosť.

Kým päťdesiatnik Calzona dorazil na Slovensko, nepôsobil nikde ako hlavný kouč.

Dostal veľkorysý priestor, stal sa známy.

Slovenský futbal mu dal nepomerne viac ako on jemu.

Živiť toto spojenie už nemá zmysel.