Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Komentár: Nula sa obkecať nedá. Tú biedu nezakryje ani figový list, ktorý "ušili" hokejisti
Je dobojované. Všetko šlo podľa predpokladov. Nikto nemôže povedať, že sa s ním osud zahral.
Slovenskí olympionici počas otváracieho ceremoniálu v Miláne.
Slovenský športový a olympijský výbor dnes zvoláva hodnotiacu tlačovú besedu po skončení zimných olympijských hier v Miláne a Cortine d’Ampezzo. Samozrejme, patrí sa napísať vysvedčenie. Pokúsiť sa vysvetliť. A možno aj obhájiť, pokiaľ sa dá a je aj čo.
V každom prípade, Miláno s Cortinou nastavili Slovensku zrkadlo. Schválne nepíšeme len slovenskému športu, lebo za prázdnou vitrínou sa ukrýva oveľa viac, ako výkon športovca. Všetkým tým, ktorí reprezentovali, všetka česť – sú najlepší z nás.
Nuž, ale nebol to pekný pohľad. Nula je vždy nula, Slovensko sa po dlhých rokoch vrátilo zo zimnej olympiády s prázdnymi rukami. Neusmialo sa šťastie, nedotiahli sme žiadny hviezdny import. Ani slovenská športová „anomália“ Petra Vlhová objektívne nemohla pomýšľať na nič zásadné.
Takto to jednoducho dopadlo.
Iste, z vystúpenia hokejistov by sa dal ušiť aký-taký figový list, avšak aj samotní hokejisti vám povedia, že je trošku falošný. Že Slovensko na hokejovú špičku zatiaľ nemá.
Štvrté miesto je síce pekné, no na jeho dosiahnutie sa muselo zísť niekoľko vecí naraz.
Hokej nás posledné dni zaslepil, po emočnom vychladnutí však zbadáme zopár nepríjemných faktov. Napríklad taký, že žiadny individuálny športovec tentokrát neskončil ani v najlepšej desiatke – a to sa teda ešte nikdy predtým nestalo.
Väčšina sa dokonca potulovala v druhej polovici štartového poľa.
Ak niekoho možno vôbec potľapkať po pleci, potom Hektora Kapustíka – pekným umiestnením prekonal očakávania, pričom celú kariéru má prakticky len pred sebou. Azda aj preto v tej chvíli ministrovi športu napadlo, že sa chce pozrieť na skokanské mostíky.
Video
Šatan a Országh hodnotia olympijský výsledok slovenských hokejistov
Šatan a Országh hodnotia olympijský výsledok slovenských hokejistov
Zdroj:
ta3
Ale prečo zrazu? Prečo práve na skokanské mostíky? A prečo nepostavíme rovno aj bobovú dráhu? A rýchlokorčuliarsky ovál? Kde si môže plnohodnotne zatrénovať Hagara bez toho, aby sa mu niekto nemotal pod nohami?
Je toho tak veľa…
Máme ministerstvo športu, ale nemáme priority. Čo potrebujeme a čo už nie? Vieme, kam smerujeme? Tušíme, čo chceme dosiahnuť a kde by sme boli radi o desať rokov. Máme stredno či dlhodobý plán? A vôbec – sme schopní zhodnúť sa aspoň na nejakej vízii?
Pritom nájsť (nielen) v športe spoločný cieľ by mohlo byť aspoň také jednoduché, ako dohodnúť sa, že vlak má vo všeobecnosti doraziť do stanice včas a bezpečne.
Lenže bolo pár minút po prehratom hokejovom zápase o bronz, keď sociálne siete zaplavili tony „hejtu“. Hľadal sa vinník. Lebo jeden fauloval, iný sa zasa pošmykol, tamten hrá v KHL a henten vlastne prečo zostal sedieť doma?
Ak sa ako spoločnosť rozchádzame už aj pri pomenovaní úspechu, ako sa teda stretneme pri definícii budúcnosti?
Video
Hokejisti sú už doma. Čo hovoria na olympiádu?
Hokejisti sú už doma. Čo hovoria na olympiádu?
Zdroj:
ta3
Dnes, keď sa budú rozdávať známky, by sme si mali dať pozor, aby sme si nepomýlili následok s príčinou. Olympiáda nie je začiatok príbehu, je vyvrcholením. Medaila sa rodí minimálne desať rokov. V systéme a v spoločnosti, ktoré vedia, čo chcú.
Vieme my vôbec, čo chceme?
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.