Keď si Kanaďan vzal do parády Slafkovského s Nemcom, v koncoch boli aj učiteľky na EduPage

"Craig, asi netušíš, prečo ti volám, však?“ spýtal sa čerstvý generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie a dnes prezident SZĽH Miroslav Šatan

„Netuším,“ reagoval Craig Ramsay v lete 2017.

Šatan bol na ľade nekompromisný. Prezývka tichý zabijak mu neprischla náhodou. Mal pomyselný ťah na bránku. Lenže pri konverzácii s niekdajším koučom Bostonu Bruins váhal. Desať minút chodil okolo horúcej kaše. Nakoniec to na rodáka z kanadského Ontária vybalil.

„Vnúčatá, golf, priatelia, oddych a zasa golf. Dokonalá predstava. A do toho prišiel Mirov telefonát,“ spomínal vo svojej knihe Šťastný chlapec.

Dnes oslavuje 75 rokov.

Mal byť účtovníkom

V mestečku Weston boli len potraviny, mäsiarstvo, pošta a hokej. A plno džavotajúcich detí, zväčša korčuľujúc sa na podomácky vyrobených klziskách za domom.

Otec Bill Ramsay stále tesárčil. Nikdy sa však nesťažoval, že strely malého Craiga ho nútia meniť drevené dosky na kôlni, garážových dverách či plote.

Nevysoký Craig sa tiež zamiloval do kúskov dreva. Len vždy mal na konci zahnutú čepeľ. Bol tvrdohlavý s hokejkou i bez nej. Neústupčivý. Niekedy to s ním rodičia či sused-tréner Bert Turney nemali jednoduché. Práve on dal Ramsaymu jasný životný smer.

„Ako chlapec som nebol skvelý hokejista. Mal som však šťastie na skvelého trénera,“ uviedol Ramsay etobicokesports.ca na margo trénera, ktorý ho viedol do 16 rokov.

A cennú radu mu dal aj otec Bill: „Ak chceš hrať viac, musíš tvrdšie makať.“

Vyzeralo to, že z Ramsayho bude skôr účtovník. Išla mu matematika. Lenže tréner Peterborough Petes z OHL mal iné plány. Štyri vynikajúce sezóny v Ontario Hockey League a voi lá. Matematické príklady museli ísť bokom. Čakal ho najväčší hokejový rébus.

Ako sa dostať a udržať v NHL?

776 zápasov bez prestávky

Ramsay vo svojej biografii i viacerých spomienkových materiáloch hovorí o momentoch, kedy ho ľudia či okolnosti pomohli ideálne nasmerovať. V drafte NHL 1971 prišiel ďalší od Buffala Sabres, keď si kanadského centra vybrali z 19. priečky.

Ani sa nenazdal a po pár zápasoch v AHL za Cincinnati sa Ramsay objavil v kabíne Sabres a chystal na zápas proti milovanému Torontu Maple Leafs.

Ako hráč absolvoval v zámorskej NHL vo farbách Buffala 1070 zápasov v základnej časti, v play off pridal 89 štartov.

Na svojom konte má aj individuálne ocenenie, keď v ročníku 1984/1985 sa stal v NHL najlepšie brániacim útočníkom a získal Trofej Franka J. Selkeho. Za Sabres ťahal peknú sériu ôsmich sezón s dvadsaťgólovým nástrelom, v roku 1976 si zahral v Zápase hviezd NHL.

Napriek tomu, že bol rešpektovaným brániacim útočníkom, v štatistikách mu svieti len 202 trestných minút. Zároveň je držiteľom neuveriteľného rekordu Sabres.

Od 27. marca 1973 do 10. februára 1983 hral takmer desať rokov bez prestávky – 776 zápasov v NHL. Hral by aj 777, ale lekári to nedovolili. Ľavá noha bola po strele Dava Lewisa z Los Angeles Kings v zlom stave.

Od roku 1986 je Ramsay členom Siene slávy Buffala a stále je posledným hráčom „šablí“, ktorý odohral celú sezónu bez jedinej trestnej minúty.

„Kde sa to vo mne vzalo? Nuž, jedno leto nás otec vzal kempovať len dva týždne po spondylodéze (operácii chrbta, pri ktorej sa spájaním dvoch alebo viacerých stavcov eliminuje bolesť, pozn.). Len si predstavte, aká to musela byť bolesť. A on ani necekol,“ vysvetlil Ramsay.

Hossa: Keď horí, hráči idú za ním

Skvelé výsledky dosiahol aj ako tréner. V NHL viedol Buffalo Sabres, Philadelphiu Flyers aj Atlantu Thrashers. V sezóne 2003/2004 bol členom realizačného tímu Tampy Bay Lightning pri ceste za Stanleyho pohárom, ktorý nad hlavu zdvihol aj slovenský hokejista Martin Cibák.

Pracoval aj v kluboch Florida Panthers, Dallas Stars, Ottawa Senators, Boston Bruins a Edmonton Oilers.

Vystriedal viacero pozícií, od trénera, cez asistenta trénera, skauta až po asistenta generálneho manažéra. V sezóne 2016/17 bol poradcom v Montreale Canadiens. Stretol sa tak s plejádou slovenských hokejistov.

"V NHL je to dobre známa tvár. Má bohaté skúsenosti. Tí, ktorí ho zažili ako asistenta trénera, si pochvaľovali, že bol blízky hráčom. Mali ho radi. Keď horelo, išli za ním. Rád im poradil.

V zámorí je veľa trénerov, ktorí si zachovávajú od hráčov odstup. On k nim však vždy mal o čosi bližšie a často plnil úlohu akéhosi mentora hokejistov," spomínal pre Športweb Marián Hossa.

Ramsay bol najviac v kontakte s niekdajším kapitánom Bostonu Bruins Zdenom Chárom. Ten v roku 2017 poskytol ďalšiu sondu do práce i mentality kanadského kouča smerujúceho na slovenskú reprezentačnú lavičku.

"Craig mal vždy neskutočnú trpezlivosť. V napätých momentoch nezmätkuje, je pokojný. Zvláda napäté stavy. Naopak, keď bola situácia uvoľnená, dokázal pritvrdiť.

Pre mňa je to najmä neskutočne zaujímavý človek, ktorý veľa vie. Nie iba o hokeji. Môžete sa s ním hodiny porozprávať o čomkoľvek. Je veľmi príjemný," spomínal Chára pre iDnes.cz.

Slovenské hokejové legendy vykreslili Ramsayho vo veľmi pozitívnom svetle. Samotný Kanaďan však taký prívetivý k sebe nie je. A svoje s ním v Bostone zažil aj Chára.

"Či som demokratický? Ani veľmi nie. Vždy som otvorený a počúvam, ale len trochu. Hráčom hovorím čo majú robiť a očakávam, že to urobia.

Raz v Bostone, bol tam vtedy aj Zdeno Chára, som obrancom povedal, čo od nich chcem. Nesplnili to. Vtedy sme si dali krátky míting a povedal som im, že moje dvere už nie sú otvorené.

Po tom to už šlo všetko ako po masle. Ak hráči pracujú tak ako to od nich vyžadujem, som príjemný chlapík," naznačil Ramsay.

Manželka zavelila: Ideme!

Ako to však v živote býva, aj na najtvrdšieho chlapa sa nájde spôsob, ako ho prinútiť zmäknúť. Pre Ramsayho to bola manželka Susan. Po telefonáte s Miroslavom Šatanom to vtedy 66-ročný Kanaďan na dlhoročnú lásku vybalil.

Jej reakcia výrazne urýchlila rozhodovanie muža, ktorý bol jednou nohou v trénerskom dôchodku plného slnečnej Floridy, golfu, barbecue a vnúčat.

„Miro ma prekvapil svojim telefonátom. Povedal som svojej manželke, že mám od neho ponuku na post slovenského reprezentačného trénera. Ona neváhala a povedala: Ideme! Aj ona chce byť pri novej výzve. Je pri mne už 46 rokov. Zvládli sme už množstvo vecí a aj ona sa na to teší,“ vravel v lete 2017.

Do Bratislavy prišiel v 66 rokoch. Viacerým domácim expertom sa nepáčil nielen dátum narodenia, ale aj miesto. S niečím podobným má problém aj tréner futbalovej reprezentácie Francesco Calzona. Ale to je iný príbeh…

„V NHL sa často menia trendy a ľudia, ktorí sa v tomto prostredí pohybujú, dokážu zachytiť všetky moderné trendy. Nezáleží na tom, či sú starší alebo mladší. Práve tie nové veci by mal asi zakomponovať do nášho hokeja,“ bol od začiatku presvedčený Hossa.

Užívame si časy, kedy slovenský hokej najskôr šokovali hráči na ZOH 2022 bronzovou medailou, semifinálovou jazdou na uplynulých Hrách 2026 aj s prítomnosťou hráčov z NHL a teraz nás zasa zabávajú mladé pušky v najlepšej lige sveta – Juraj Slafkovský, Šimon Nemec, Dalibor Dvorský…

Keď Ramsay prišiel, Slováci takmer na MS 2017 vypadli na úkor Talianska. Zachránili sa s odretými ušami. Ramsay napriek všetkému ponuku prijal. A nebola o lukratívnej výplate.

"Nebola žiadne terno. Peniaze nehrali veľkú úlohu, nerobím to pre ne. Prijal som túto ponuku kvôli ľuďom okolo. Mám šancu pomôcť slovenskému hokeju vrátiť ho na vyššie pozície, na to sa teším. Nestane sa tak za jeden deň, ale je potrebná cesta postupného zlepšovania,“ reagoval Ramsay.

Najväčší úspech

Z domu odišiel ako šestnásťročný, ale najväčšia hokejová výzva prišla o pol storočia neskôr. Slováci na MS v hokeji ani pod jeho vedením a ani s Vladimírom Országhom veľa vody nenamútili. Avšak naštartovali generačnú obmenu, ktorú nám závidia napríklad za riekou Morava.

„Som dosť dlho pri hokeji, ale podobný tím som ešte nevidel. Každý zápas chcel položiť život za víťazstvo. Hráčom som už v prvý deň povedal, že sa pokúsime vyhrať každý zápas,“ vysvetľoval Ramsay.

Vrchol jeho snaženia prišiel na ZOH 2022. Podceňovaný tím sa dopracoval až k bronzovým medailám. Čo pre Ramsayho znamenali?

„Toto je pre mňa najväčší úspech,“ vyhlásil.

Pandémia koronavírusu neumožnila veľkú oslavu so slovenskými priaznivcami priamo v Pekingu. Vynahradili si to oslavami v Bratislave.

"Po návrate späť na Slovensko sme mali tú najlepšiu párty, akú sme si len mohli predstaviť. Boli sme síce vyšťavení, ale užili sme si to. Išli sme otvoreným autobusom po Bratislave a vonku mrzlo. Aj tak ale do mesta prišli tisícky ľudí.

Bolo to naozaj výnimočné. Bola to jedna z najlepších vecí, aké som zažil vo svojom živote. A keď som videl, že sme dokázali niečo, čo urobilo radosť celej 5-miliónovej krajine, ktorá je na nás hrdá, tak som cítil, že to skutočne všetko stálo za to."

Vnučka mu čistila žalúdok

Všetko nasvedčovalo tomu, že Ramsay bude viesť národný tím ešte jeden kompletný olympijský cyklus. Lenže v roku 2025 prekonal silný zápal pľúc. Pre vážne zdravotné komplikácie ho opakovane hospitalizovali v nemocnici.

Už to viac nešlo. Jeho miesto na lavičke prebral Vladimír Országh. Mimochodom ďalší úspešný Ramsayho projekt vychovávania novej generácie slovenských trénerov. Kanaďan sa neskôr vrátil ako Országhov konzultant.

"Hneď ako som povedal, že chcem ísť späť, manželka len odvetila – vedela som to, nemusíš mi to ani hovoriť,“ priznal Ramsay.

„Vnučka však na mňa kričala cez videohovor, nech si dávam na seba pozor. Povedal som jej, že si vždy dávam pozor, ale ona opakovala, že si nedávam. Bola dobre pripravená.

Najtvrdšia je na mňa dcéra. Kontroluje, či beriem všetky lieky a dodržiavam veci, ktoré mám,“ usmieval sa Ramsay na ZOH 2026 v Miláne.

Nakoniec videl, ako sa tím, ktorý pomohol vybudovať, dostal do bitky o medaily s nadupanými Spojenými štátmi americkými, Kanadou a Fínskom. A hrdo vyhlásil:

„Cítim sa skvele, oni boli akýsi moji chlapci, som na nich veľmi pyšný. Nejde len o to, že sú dobrí, ale oni aj chcú byť dobrí, chcú byť hviezdy, najlepší hráči tímu.“

Dnešný oslávenec Craig Ramsay si ako otec v rokoch adoptoval slovenský hokej. Vymenil nádherné počasie i rodinné zázemie na Floride za nelichotivú situáciu v hokeji pod Tatrami.

Dopadlo to tak, že Slovensko má nielen bronz z olympiády, ale Juraj Slafkovský je takým fenoménom, že učiteľky vlastivedy prostredníctvom známej aplikácie EduPage prosia rodičov aj ich deti:

„Projekt na A4 – opis akéhokoľvek významného rodáka z Košíc. Prosím, aj niekoho iného ako Juraja Slafkovského.“