Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Liška: Nemám problém odpovedať na otázky o Rusku a KHL. Rozhodujem sa hokejovo, nikdy nie ideologicky
Ak mu vydrží forma, mohla by to byť jeho najúspešnejšia sezóna v kariére. Uprostred základnej časti je so svojim klubom na čelných pozíciách súťaže, darí sa mu aj bodovo. Adam Liška (26) je jedným z troch hráčov z ruskej KHL, ktorí pocestujú na blížiace sa olympijské hry v Miláne.
Adam Liška je aktuálne jediným cudzincom v KHL, ktorý vo svojom klube nosí kapitánske céčko.
„Keď mi tréner Vladimír Országh oznámil, že pôjdem s tímom, mal som fakt obrovskú radosť. Je to česť. Obzvlášť na takomto veľkom podujatí,“ vraví útočník Severstaľu Čerepovec, ktorý v 33 zápasoch nazbieral 27 kanadských bodov. Vo včerajšom zápase proti Dynamu Minsk strelil hetrik a pridal asistenciu.
Vyzerá to, že máte životnú formu…
Neviem, či je životná, ale momentálne sa na ľade cítim určite dobre. Hrám veľa, šestnásť až devätnásť minút za zápas, presilovky aj oslabenia, zbieram body, aktuálne som fakt spokojný. Myslím, že aj v klube nikto nebude namietať, napokon, mám tu už nejakú pozíciu.
V Čerepovci som od roku 2019, mám tu výborné vzťahy, ale treba to potvrdzovať aj na ľade. Všetko robím pre tím a oni si to cenia.
Bez slepého čreva, ktoré vám nedávno vyoperovali, sa vám hrá lepšie?
(smiech) Možno som o niečo rýchlejší. Ale vážne, bolo to fakt nepríjemné, stalo sa mi to na začiatku sezóny. Odohrali sme zápas v Novosibirsku, odtiaľ sme leteli priamo do Jaroslavle na ďalší duel, mali sme spoločnú večeru a potom v noci ma to chytilo. Ani oko som nezažmúril.
Ráno som to konzultoval s doktorom, myslel som si, že mám nejaký vírus, ale jemu sa to nezdalo. Ešte v ten deň ma operovali. V Jaroslavli som ležal tri dni v nemocnici a potom ďalšie štyri v hoteli.
Video
Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Országh o úlohe Craiga Ramsayho v rámci tímu
Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Országh o úlohe Craiga Ramsayho v rámci tímu
Zdroj:
TASR
Koľko ste boli bez hokeja?
Viac ako mesiac. Tuším som vymeškal štrnásť zápasov. Keď som sa uprostred novembra vracal na ľad, vravel som si, že som šťastný človek, lebo môžem robiť to, čo mám najradšej. Možno aj tento impulz prispel k tomu, že sa mi teraz tak darí.
Bol sa na vaše zápasy v Rusku pozrieť aj niekto z vedenia reprezentácie?
Konkrétne v Čerepovci nie, ale bol som v kontakte s trénerom Országhom. K dispozícii má aplikáciu, na ktorej môže sledovať každé moje striedanie, vie si tam vyklikať jednotlivé herné situácie – presilovky, oslabenia alebo iba buly. Každú hokejovú činnosť, ktorá ho zaujíma.
Človek z hokejovej brandže si dnes aj na základe takýchto štatistík dokáže spraviť o hráčovi pomerne solídny prehľad.
Často ste spolu komunikovali?
V kontakte sme boli trikrát. Prvýkrát sa mi ozval, keď som zrazu nehral kvôli zraneniu, chcel vedieť, čo sa deje. Zavolal mi aj počas rekonvalescencie, vtedy sa totiž robila nominácia na reprezentačný turnaj, no zvážili sme, že je ešte priskoro.
A pripomenul sa mi aj tretíkrát – na konci kalendárneho roka – keď mi oznámil, že pocestujem na olympiádu do Milána. Mal som fakt obrovskú radosť. Je to česť. Obzvlášť na takomto veľkom podujatí.
V klube vám s účasťou v olympijskom tíme nerobili problémy? Dohoda medzi IIHF a KHL totiž neexistuje…
V tabuľke sme momentálne prví, darí sa nám, máme o čo hrať. Ale na tom, že ak príde pozvánka na olympiádu, tak ma pustia, som bol dohodnutý už pred začiatkom aktuálnej sezóny.
S hlavným trénerom aj manažmentom klubu. Nemali záujem mi brániť, vedia, že ZOH sú veľká prestíž, z hokejového hľadiska najväčší turnaj na svete.
Zohralo svoju úlohu aj vaše kapitánske céčko?
Možno, ale skôr to, že som tu už dlho, poznajú ma a máme korektné vzťahy. Nič nemám zmluvne ošetrené, všetko je na dobré slovo. Povedali mi, že ak budem chcieť, veľmi radi ma pustia.
Mimochodom, ste jediný kapitán – cudzinec v celej KHL. Nikdy ste v šatni nepocítili, že to je problém?
Že som Slovák a nie Rus? Nie. V hokejovej kabíne rozhodujú výkony, práca pre tím a správanie sa k spoluhráčom. Keď vidia, že robíte maximum pre mužstvo, rešpekt príde prirodzene.
Ja som tu už niekoľko rokov, chlapci ma poznajú a vedia, čo odo mňa môžu čakať. Národnosť v tom nehrá zásadnú rolu. Veľa vecí vôbec nejde cez veľké slová, ale skôr cez príklad na ľade.
Uvoľnia vás už na zraz 2. februára v Bratislave alebo prídete za mužstvom priamo do Milána?
K dispozícii budem už na Slovensku. Na konci januára ma čaká ešte zápas v Moskve proti Dynamu a odtiaľ rovno letím domov. Čiže zostáva odohrať ešte šesť duelov a potom už preladím na olympiádu.
Takže do striel sa budete v Čerepovci hádzať aj naďalej?
(úsmev) Keby som sa tomu vyhýbal, „just“ by mi to privodilo nejaké zranenie. Nemyslím na to, hrám ako stále. Hlavne aby som si udržal formu. Dosiaľ sa mi nikdy nestalo, že by som sa tesne pred veľkým podujatím zranil.
Orságh na tlačovej konferencii vravel, že si vás vybral aj preto, že ste použiteľný hráč do presilovky aj oslabenia… Laik by povedal, že oslabenie je za trest…
Keď som začínal v Slovane v profesionálnom hokeji, presilovky hrali skúsení borci a mne prischla úloha brániť oslabenia.
Vždy som sa čo najviac snažil, dnes môžem povedať, že oslabenia hrať viem. Ale keďže som vyspel, priestor dostávam už aj v presilovkách. Moja hra je však založená predovšetkým na jednom pilieri – plniť si úlohy vzadu a byť zodpovedný.
Čo dobré môže byť na tom, keď vás počas oslabenia „točia“ McDavid a spol.?
Pekné je na tom už len to, že v jednej chvíli hráte na takom fóre, že sa môžete merať aj s najlepším hráčom na svete. Navyše, ubrániť McDavida je pekná výzva, nie?
Top hráčov však nebude mať len Kanada, príde ich tam veľa. Čaká nás tam úzke klzisko, obrovské tempo, chcem to zažiť. Vyskúšať si to. Na toto ma naozaj netreba motivovať.
Sledujete, ktoré hviezdy sa predstavia v Miláne?
Nebudem menovať jednotlivcov, superhviezd tam bude veľa. Ak by som si však mohol vyberať, potom si chcem určite zahrať proti Kanade či Amerike. Všetky olympijské zápasy budú sviatkom, ale tieto dva majú ešte čosi navyše. Tvrdý hokej mi nikdy nerobil problém. (úsmev)
KHL – predovšetkým od februára 2022 – zišla z očí slovenského hokejového fanúšika. Ako sa za ten čas zmenila?
Stále je to kvalitná súťaž, hoci veľa dobrých hokejistov, predovšetkým zo Škandinávie, odtiaľto odišlo. Na druhej strane sem prišlo množstvo Severoameričanov, momentálne ich tu je viac ako sto. Priniesli niečo nové, povestný kanadskoamerický štýl.
Mnohí z nich boli na rozhraní NHL a AHL, napokon sa rozhodli prísť do Ruska. Naďalej je to dobrá súťaž, nájdete tu veľa hráčov, ktorí by mohli naskočiť priamo do profiligy.
Vlani tam odišiel Ivan Demidov a teraz hrá výborne v jednej lajne s Jurom Slafkovským. Povedal by som to takto: liga je o niečo rýchlejšia ako predtým, predsa len, Švédi a Fíni boli zasa o niečo technickejší.
Čiže žiadny pokles kvality?
To by som nepovedal. Naďalej to má úroveň.
A život ako taký? Zmenil sa? Veľa sa hovorí o ekonomických problémoch v Rusku – sú cítiť už aj v hokeji?
Čo sa týka hokeja, nepocítil som nič podobné. Z tohto hľadiska nemám problém, je o mňa maximálne postarané. Tak ako predtým. Pokiaľ mám informácie, aj v iných tímoch to je v poriadku. Akurát Viťaz Podoľsk odstúpil zo súťaže. A život samotný? V Čerepovci sa to podľa mňa nijako nezmenilo.
Robí vám problém rozprávať o súčasnom Rusku?
Ani nie, zvykol som si, že ľudia sa ma pýtajú. Čítam, čo sa kde píše, vnímam, že ľudia majú rozdielne názory, ja k tomu môžem povedať len toľko, že všetkých rešpektujem. A chcem len dodať, že každé moje rozhodnutie som učinil len na základe športových kritérií, nikdy neboli motivované politicky ani ideologicky.
Podľa prieskumu 52 percent Slovákov súhlasí s účasťou hráčov z KHL na olympiáde, 28 percent je proti… Dokážete sa zmieriť s tým, že pre menšiu časť krajiny ste v tejto chvíli neakceptovateľný?
Tieto čísla sa ku mne nedoniesli. Zopakujem len, že robím to, čo viem. A najlepšie ako viem. Tak, aby som čo najlepšie reprezentoval Slovensko. To je všetko. Moja motivácia je čisto hokejová.
Stane sa vám občas, že vám niekto vytkne hranie v KHL?
Ľudia, ktorí sú okolo mňa, sú väčšinou zo športového prostredia. A to sa na celú záležitosť pozerá predovšetkým cez šport. Ale chápem aj tých, ktorí vyrástli mimo športu, zažili niečo iné a myslia si niečo iné.
Naozaj ich rešpektujem, ja sa však na moju kariéru pozerám len cez hokej. A či dostávam negatívne správy na sociálnych sieťach? Neviem, možno áno, ale nedostanú sa ku mne. No zdá sa mi, že je to už pokojnejšie ako na jar 2022.
Pred olympijskou kvalifikáciou ste vraveli, že si o tejto téme pohovoríte s Martinom Pospíšilom, ktorý naznačil výhrady ku hráčom z KHL. Stôl je čistý?
S Martinom sme sa vtedy o tom zhovárali, prízvukoval mi, že so mnou nemá po ľudskej ani hokejovej stránke najmenší problém. Poznáme sa už dosť dlho, nemáme medzi sebou žiadny problém.
Viete garantovať, že téma Rusko pôjde mimo kabínu?
Za mňa určite áno…
Nájdu sa po toľkých sezónach v Severstali Čerepovec veci, ktoré vás stále dokážu na Rusoch prekvapiť?
Keď som sem prišiel ako devätnásťročný, bolo to pre mňa veľké dobrodružstvo – iná liga, iný štýl hokeja, iná mentalita. Dnes už môžem povedať, že som si zvykol, najmä na hokejové fungovanie a každodenný režim. Človek sa dokáže prispôsobiť.
Samozrejme, občas ma niečo prekvapí, skôr sú to však drobnosti – v komunikácii alebo v tom, akým rôznym spôsobom ľudia riešia jednotlivé situácie. Ale nejde o nič zásadné.
Pre mňa je dôležité, že sa môžem sústrediť na hokej, mám vytvorené profesionálne podmienky a v klube sa cítim rešpektovaný. To je pre hráča najpodstatnejšie.
Ktorú olympiádu ste sledovali ako prvú?
Matne si spomínam aj na Turín 2006, ale to som bol fakt ešte malý. Vancouver už bol o niečom inom – to je moja prvá pamätná olympiáda.
A zostala vo vás aj „vancouverská trauma“?
Nuž, bolo to silné. Celá krajina smútila, ak si dobre spomínam. Hralo sa v noci, rodičia mi dovolili sledovať. Zápas proti Fínsku o 3. miesto bol fakt nešťastný, keď si predstavím, že po dvoch tretinách sme boli k tomu fakt blízko. Uf, to bol ale tím, chlapci hrali parádne – teda až na tú jednu tretinu.
Hokejové Slovensko je dnes v úplne inej pozícii.
To je pravda. Vtedy sme mali množstvo hráčov v NHL, obrovskú kvalitu. Teraz je to iné.
S čím sa vrátite z Milána spokojný?
Máme dobrý mix, sú tam skúsení chalani, aj tí mladší. Ak dostaneme zo seba to najlepšie, môžeme hrať vyrovnané duely aj so silnými súpermi.
Nejdem tu rozprávať o nejakých métach, že sa chceme prebojovať tam a tam, ani o konečnej pozícii, chceme Slovensko reprezentovať tak dobre, ako sa len dá. Tak, aby naši fanúšikovia boli spokojní.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.