GLOSA: Smeče pochybovačom
Vraví sa, že človek si pamätá niektoré veci až do smrti. September 1994, centrum Považia. Ako vystrašený prváčik prichádzam na tréning basketbalového tímu, ktorý bude reprezentovať trenčianske gymnázium na stredoškolských hrách.
Zdeno Chára v roku 2011 doviedol Boston k zisku Stanleyho pohára.
Pocit prehnaného rešpektu a obdivu k starším spoluhráčom vzrastie o sto percent, keď vidím smečovať do koša dvojmetrového obra. Je mohutný, urastený. Ale na svoju výšku zároveň veľmi pohyblivý a dynamický.
Od úžasu otvorené ústa zavriem až vtedy, keď ku mne príde tréner.
„To je Zdeno, jeho otec je slávny zápasník. V basketbale by mohol dokázať skvelé veci, ale on chce byť hokejista. Asi sníva o NHL, rojko…“ sklamane reaguje kouč a smúti za premrhaným talentom spod deravých košov.
Približne v rovnakom čase si Zdeno – s priezviskom Chára – vypočuje od juniorského trénera na trenčianskom zimáku nemilosrdný ortieľ. Na ľade z teba nikdy nič nebude, na obrancu si príliš vysoký, vraví Ernest Bokroš.
Ten istý Bokroš, ktorý o osem rokov stojí ako asistent trénera pri najväčšom úspechu slovenského hokeja – titule majstrov sveta z Göteborgu.
Cháru preradí do juniorskej rezervy, mladý obranca neskôr putuje do druholigových Piešťan. Hoci ho odmietania ubíjajú a prepadnú ho aj myšlienky na odchod z hokeja, odpisovaný chlapec sa nevzdáva.
Bokroš nebol jediný, kto spochybňoval jeho kvality. Aj po príchode do Ameriky musel Chára dokazovať, že nie je len hráčom pre pästné výmeny.
Zvládol to s bravúrou. Kapitánske céčko Bostonu nenosil v tisícke zápasov len tak. Líder, idol, legenda.
A to všetko s ľahkosťou – ako stredoškolské smeče do basketbalového koša.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.