Tomáš Mikúš: Žijem uprostred ničoho. Hokej si však užívam

„Zatiaľ som vo Fínsku veľmi spokojný. Tunajší herný štýl mi vyhovuje. Darí sa mi a užívam si to,“ priznáva odchovanec skalického hokeja a bývalý slovenský mládežnícky reprezentant Tomáš Mikúš (21).

Ako ste sa dostali do druhej fínskej ligy?
Po dvoch sezónach v Slovane som vedel, že mi v klube nepredĺžia zmluvu. S agentom sme sa dohodli, že sa mi pokúsi získať angažmán vo Fínsku, kde sa hrá výborný hokej a skvele tam pracujú s mladými hráčmi. Potom sme už len čakali, v ktorom klube budú mať o mňa záujem a dohodneme sa.

Dá sa porovnať úroveň druhej fínskej ligy s najvyššou slovenskou?
Najvyššia fínska súťaž je jednou z top súťaží v Európe, takže tunajšia druhá má, pochopiteľne, trochu nižšiu úroveň. Zaostáva najmä rýchlostne. Na druhej strane, ligu hrajú najmä mladí Fíni, ktorí dostanú jeden alebo dva roky na to, aby sa vyhrali a následne sa presúvajú do najvyššej domácej súťaže. Osemdesiat až deväťdesiat percent z nich si zahrá medzi elitou. V každom zápase sa tu ide naplno. Úroveň je podľa mňa veľmi dobrá a myslím si, že o čosi vyššia než v slovenskej lige.

Aké podmienky máte v Kajaani vytvorené?
Drvivá väčšina hráčov sa hokejom živí. V každom klube sa však nájdu jeden-dvaja starší hráči, ktorí popri hokeji pracujú. U nás sú takí dvaja. Obaja sú v Kajaani doma a hokej milujú, preto sa mu stále venujú. Plat však nemajú taký dobrý, aby z neho uživili rodinu, takže majú aj bežné zamestnanie. Jeden z nich robí vo fitnescentre. Čo tu však platí na sto percent, je, že peniaze nám chodia načas a všetko, na čom sa dohodneme, platí.

Máte dvadsaťjeden rokov. Patríte napriek tomu v mužstve medzi tých starších a skúsenejších?
Som niekde uprostred. Zopár zápasov som odohral v útoku aj s Jessem Puljujärvim, ktorý je ročník 1998. Považujú ho za jednu z najväčších fínskych nádejí, na prelome rokov bol aj na juniorských majstrovstvách sveta. Inak hrávajú v lige sedemnásť aj osemnásťroční chalani, no zároveň aj starší ako ja – trebárs 23 či 24-roční.

Hrá v lige veľa cudzincov?
Ani nie. V každom tíme je ich len zopár. Zo Slovákov tu hrá len Michal Krištof v Peliitat Heinola. Drvivá väčšina sú mladí fínski hokejisti.

Vo vašom tíme ste cudzinci dvaja – vy a maďarský reprezentant Balázs Sebök. Nezaskočilo vás, že v klube pôsobí hráč z nie príliš hokejovej krajiny?
Priznávam, nevedel som, čo mám od neho čakať. Hneď, ako som sa to dozvedel, tak som si ho trošku preklepol cez internet (smiech). Zistil som, že má zmluvu s Kärpätom Oulu a u nás je len na hosťovaní, tak mi bolo jasné, že niečo musí vedieť. Je to výborný mladý hokejista aj super chalan. Rozumieme si. Som rád, že nie som v klube jediný cudzinec. Je po mne druhý najproduktívnejší hráč tímu.

Počítali ste s tým, že by sa vám mohlo v súťaži individuálne tak dariť?
Už pri rozhodovaní, kde strávim sezónu, sme mysleli na to, aby som hral čo najviac a mal v tíme dôležitú pozíciu. Hrávam v presilovkách. Nastupujem v kľúčových situáciách. Som spokojný. Darí sa mi. Je to výborný pocit byť najlepší strelec v seniorskej súťaží a držať sa v popredí kanadského bodovania. Hokej si naozaj užívam. Chcem si urobiť čo najlepšie meno, pozbierať čo najviac bodov. Zmluvu mám do konca sezóny. Uvidíme, čo bude potom. Vo Fínsku sa mi páči. Posunu do Liigy by som sa veru nebránil.

Klubu patrí v desaťčlennej súťaži štvrtá priečka len s bodovým odstupom na tretieho. Vládne s výsledkami spokojnosť?
Pred sezónou sa hovorilo, že chceme skončiť do štvrtého miesta, aby sme mali v prvom kole play off výhodu domáceho prostredia. Teraz však už pokukujeme po tretej priečke.

V minulosti vám vytýkali nie najlepšie korčuľovanie. Vo Fínsku si na ňom zakladajú. Zlepšili ste sa v tejto činnosti?
Myslím si, že áno. Korčuľujem najlepšie v doterajšej kariére. Pomáha mi herný štýl i tvrdé tréningy. Okrem toho som bol v lete u Dušana Benického vo Vancouvri, kde som tiež pracoval na korčuliarskej technike.

Ako vám ide fínčina?
Takmer vôbec. Je to nesmierne náročný jazyk. Poznám len čísla a niekoľko hokejových výrazov. Zväčša už rozumiem, čo kričí tréner počas tréningov či zápasov, no keď sa rozprávajú spoluhráči, nemám nárok.

Ste v Kajaani sám?
Priateľka tu bola počas ligovej prestávky, keď sme mali trochu voľnejší program. Inak som tu sám. Sústreďujem sa len na hokej, aby som odohral čo najlepšiu sezónu. Kajaani je malé, asi štyridsaťtisícové mesto. Hovorí sa o ňom, že je uprostred ničoho a naokolo ozaj nič nie je. Ani v meste nie je veľa príležitostí na rozptýlenie, len kino. Tým, že sme dosť na severe, je tu veľká časť dňa tma. Vôbec mi to však neprekáža, prišiel som sem hrať hokej. Sem-tam sa pozriem aj do knižiek, keďže pokračujem vo štvrtom ročníku práva na Paneurópskej vysokej škole. Mám nejaké poznámky od spolužiakov a brat Juraj mi poslal knižky, aby som toho v lete nemal veľa.

Brat od letného odchodu zo Slovana nikde nehráva. Čo je s ním?
V lete sa podrobil operácii kolena, ktorá sa príliš nevydarila. Zaniesli mu dnu infekciu a namiesto toho, aby mu zákrok pomohol, tak sa to ešte zhoršilo. Posledné výsledky sú však pozitívne. Ešte pár mesiacov ale potrvá, kým sa z toho dostane. Všetci dúfame, že potom pomaly začne s tréningom. Nedá sa však odhadnúť, kedy sa vráti na ľad.

Sledujete zápasy Slovana či Skalice?
Ak sa dá, tak na internete sledujem každý zápas Skaličanov. Dúfam, že to zvládnu, skončia deviati a vyhnú sa nepríjemnej baráži. Stretnutia Slovana sledujem menej, skôr si len pozriem výsledky. Je v ťažkej situácii. Mrzí ma, že sa klubu nedarí.