Nastúpil som do autobusu plného žien a tam sedela ona. Kapustnica jej nechutí, ale rybe so šalátom neodolá

Nový tréner a zlepšené výkony mali za výsledok 14-zápasovú sériu s minimálne jedným bodom, ktorá katapultovala kamzíkov na šiestu priečku.

Leví podiel má na tom aj Peter Bjalončík.

Popradský odchovanec hrá v aktuálnej sezóne svoj životný hokej a patrí medzi najproduktívnejších Slovákov v súťaži.

„Nastupujem v útoku s výbornými hráčmi, potom pribúdajú aj body. Ide to ruka v ruke – ak sa darí tímu, darí sa aj jednotlivcom,“ vraví šikovný útočník.

Poprad má aktuálne najlepšiu formu v lige. Čomu to pripisujete?

Začiatok sezóny z našej strany nebol dobrý. Veci sa otočili, keď prišiel nový tréner. Našiel chémiu vo formáciách, urobil úpravy v hernom systéme. Hráme aktívne, viac napádame. Síce nás to stojí veľa síl, ale funguje to. Kouč to nazýva anglickou frázou „playing on toes, not on heels“ – hráme na špičkách, nie na pätách.

Parádna séria, počas ktorej ste prehrali len dva zápasy a aj v nich ste bodovali, trvá od začiatku novembra. Robili ste počas reprezentačnej pauzy niečo špeciálne?

Tréner Pellegrims nám najskôr dal päť dní voľno, aby sme si vyčistili hlavy. Oddýchli sme si fyzicky i mentálne, pretože neúspešné výsledky nás ubíjali. Mali sme zápasy, v ktorých sme viedli, ale súperi otočili skóre. Boli sme v ťažkej situácii. Po oddychu sme kvalitne trénovali a výsledok sa dostavil. Tréner nastavil detaily, ktoré vidí a ktoré od nás vyžaduje. Pokiaľ ich plníme, tak sa nám darí.

Ako veľmi sa zmenila atmosféra v kabíne?

Teraz je to, samozrejme, radostnejšie. Ale výraznú zmenu nevidím. Aj keď sa nám nedarilo, držali sme spolu, v tréningoch i zápasoch sme išli na sto percent. V žiadnom prípade sme neklesali na duchu. Tréner dáva pozor, aby sme teraz nelietali v oblakoch, chce, aby sme boli niekde „uprostred“ – ani vysoko, ani nízko.

Keď Poprad oznámil príchod tréner Pellegrimsa, niektorí fanúšikovia krútili hlavami, že trápiacemu sa mužstvu predsa nemôže pomôcť kouč z nehokejovej krajiny ako Belgicko. Čo vám ako prvé preblesklo hlavou, keď ste sa dozvedeli jeho národnosť?

Podobným smerom, ako niektorí ľudia, som vôbec nerozmýšľal. Tréner Pellegrims je síce Belgičan, ale veľkú časť hráčskej či trénerskej kariéry strávil v Nemecku. Tamojšia DEL je veľmi kvalitná súťaž. Sám ju rád sledujem, páči sa mi, aký hokej sa v nej hrá. Čo sa týka odbornosti kouča, nemal som žiadne pochybnosti.

Pod jeho vedením vám hokej chutí, patríte medzi najproduktívnejších Slovákov v lige. Ako hodnotíte vaše výkony?

Som spokojný, predovšetkým od spomínanej reprezentačnej pauzy sa mi hrá dobre. Je to zásluha aj spoluhráčov, s ktorými hrám v útoku. Adam Cracknell i Andrew Calof sú výborní hokejisti, snažím sa od nich čo najviac naučiť. Verím, že naša spolupráca bude podobne dobre fungovať aj naďalej.

Z hráča, ktorý sa predtým pohyboval v treťom či štvrtom útoku, ste sa vypracovali na jedného z lídrov tímu. Čím to je?

V mládežníckych kategóriách som hrával v elitných formáciách. Potom, keď som prešiel k seniorom, som nastupoval v spodných útokoch. Zmena nastala pred dvoma rokmi, keď ma vymenili z Michaloviec do Popradu.

Moja rola sa zmenila, odvtedy hrávam v prvých útokoch. Keď si zaslúžite dôveru trénera a dostanete viac minút na ľade, potom sa hrá ľahšie. Nastupujem s výbornými hokejistami, potom sa aj body zbierajú ľahšie.

Cracknell s Calofom sú v prvej päťke produktivity celej súťaže. Súhlasíte, že patria medzi najlepších legionárov v lige?

Jednoznačne. Ako som povedal, obaja sú parádni hokejisti a navyše aj skvelí chalani. Ľudsky sme si veľmi dobre „sadli“. Na ľade sa vieme jeden na druhého spoľahnúť. Hrať s nimi je zážitok, dáva mi to veľa do kariéry. Som vďačný za to, že môžem nastupovať v jednom útoku s takými hráčmi.

Máte skoro bod na zápas, ak sa vám bude dariť naďalej, isto bude o vás po sezóne záujem. Rozmýšľa hokejista počas rozbehnutého ročníka nad potenciálnym posunom do lepšej ligy?

Nič také nerobím. Sústredím sa na to, čo je teraz. Aktuálne sa nám darí, ale vieme, kde sme boli pred dvoma mesiacmi. Treba si to vážiť a naďale pracovať na tom, aby sme takto pokračovali. Platí o mne i o celom tíme.

Začuli sme názory, že hráte svoj životný hokej aj pre to, že ste sa v lete oženili. Je na tom niečo pravdy?

Na sociálnu sieť to napísal môj spoluhráč Jakub Urbánek. Povedal som mu, nech sa ožení aj on. (smiech)

Hrá sa hokejistovi lepšie, keď má doma rodinnú pohodu?

Určite áno. Ale u mňa sa svadbou až tak veľmi nezmenilo. Akurát to, že teraz každý deň nosím prsteň. Vážim si svoj vzťah s manželkou, ktorá je tiež športovkyňa. Vie pochopiť moje nálady, emócie, dokáže ma podporiť. Navzájom sa výborne dopĺňame.

Je pravda, že s manželkou Anastasijou, hádzanárkou Dunajskej Stredy, ste sa zoznámili v autobuse?

Áno, hrávala vtedy za Michalovce. Mal som ísť so spoluhráčmi vlakom do Košíc a potom autom do Popradu. Jeden z mojich spoluhráčov si v autobuse, v ktorom sme predtým cestovali, zabudol vankúš. Mával na šoféra, nech zastane. Keď tak urobil a ja som sa dozvedel, že autobus ide cez Poprad, šofér súhlasil, že ma zvezie. A tak som sa ocitol v autobuse plnom hádzanárok – dvadsať žien, jeden tréner a ja.

Čiže budúcu pani manželku ste si vybrali spomedzi dvadsiatich žien?

Nie, ona si vybrala mňa. (úsmev)

Anastasija pochádza z Čiernej Hory, kde hokej nepatrí medzi najpopulárnejšie športy. Chodí vás podporovať na zápasy?

Áno, pokiaľ jej to klubové povinnosti dovolia. Je pravda, že v Čiernej Hore hokeja veľa nie je. Ale už si tento šport obľúbili aj jej rodičia a bratia, čiže HK Poprad má už fanúšikov aj na Balkáne.

Vianočné sviatky sú za rohom. Budete ich oslavovať podľa slovenských alebo čiernohorských tradícií?

Podľa našich, pretože manželka a jej rodina sú pravoslávni a Vianoce oslavujú až v januári. Dvadsiatyštvrtý december je v podstate pre Anastasiju bežný deň. Ale naše Vianoce má rada. Kapustnica jej veľmi nechutí, ale rybe so zemiakovým šalátom neodolá.

Musí sa hokejista kontrolovať počas sviatkov, aby nezjedol veľa šalátu či koláčov?

Asi ako ktorý, ale ja to tak nemám. Nemám problém s rýchlym priberaním, čo bude na stole, to zjem. Viem, že na tréningoch či v zápasoch to aj tak potom vypotím.

Na čo „vianočné“ sa najviac tešíte?

Na oddych, chvíle strávené s manželkou a rodinou, na dobré jedlo a staré české filmy, ktoré si spoločne pozrieme v televízii

Čo by ste si chceli nájsť pod vianočným stromčekom?

Pre športovca je najdôležitejšie zdravie. Želám si ho pre seba i celú moju rodinu. Z darčekov sa budú tešiť najmä naše krstniatka, nám urobí radosť vidieť ich radosť.