Ak by hral Slafkovský za Košice, museli by predať Steel arénu. Bijú sa do pŕs, aby mladí dostali šancu. Všetkým ukážeme, že sa to dá

Košický útočník Peter Repčík (21) je presvedčený, že aj bez zahraničných hráčov budú Košičania patriť v sezóne k top tímom extraligy.

„Nemám vešteckú guľu, ale pre diváka by to mohlo byť celkom atraktívne, keď uvidí, že hráme dynamický hokej,“ vraví.

Čo vám konfrontácia s rakúskym majstrom ukázala?

Chvíľu nám trvalo, kým sme sa dostali do tempa. Na to, aký máme mladý tím, sme hrali veľmi disciplinovane a s výbornou defenzívou. Robili sme na ľade správne veci. Rakúšania hrali prvý zápas v plnej zostave.

Navyše za nich chytal fínsky brankár Atte Tolvanen, ktorý bol aj na posledných MS. Nastúpili za nich všetci legionári, ktorých majú v kádri. Keď som videl ich zostavu, povedal som si: „Ty kokso“.

V druhom zápase už dostali starší hráči voľno, ale mladí sa chceli ukázať pred novým trénerom. Bol to intenzívny dvojzápas proti kvalitnému súperovi. Keď dvakrát zdoláte favorita na jeho ľade, môže vás to do sezóny iba nakopnúť.

V minulom súťažnom ročníku ste aj pre nabitý káder odohrali v play off iba dva zápasy. Tréner Ceman nám v nedávnom rozhovore vravel, že teraz bude vaša rola omnoho väčšia. Trúfate si na to?

Je pravda, že som bol naposledy v plnej zápasovej záťaži naposledy pred takmer pol rokom. Žiaden tréning vám nevynahradí zápas. To sa mi potvrdilo aj v súboji s Rakúšanmi. Zdalo sa mi, že aj oni boli dlhšie mimo ľadu.

Čo sa týka mojej role v tíme, ani tento rok nebude ľahké dostať sa do zostavy. Máme najlepších Slovákov v lige a mladí chlapci sa chcú ukázať. Bez legionárov bude o niečo ľahšie prebojovať sa do zostavy.

Všetci sme si v tíme rovní. Verím, že dostanem viac minút na ľade. Minulú sezónu som mal svoje osobné ciele a bol som mierne sklamaný, keď sa mi ich nedarilo naplniť. Teraz to beriem všetko za pochodu.

Čakali ste, keď ste prichádzali pred dvoma rokmi do Košíc, že si zahráte v čisto slovenskom tíme?

Beriem to tak, že Košice chcú ukázať, že sa dá odohrať kvalitná sezóna aj bez zahraničných hráčov. Nič ale nie je zadarmo. Nikto netvrdí, že keď sa začne sezóna, budeme vyhrávať zápas za zápasom. Musíme si uvedomiť, že potrebujeme hrať zodpovedný hokej.

Máme mladý a dravý tím. Všetkým ukážeme, že sa to dá. Je len dobré, že sa znížil maximálny počet legionárov na šesť. Aj to je stále vysoké číslo.

Dúfam, že sa to bude postupne znižovať. Hrať dlhodobo bez legionárov však nie je možné. Sú nositeľmi kvality. Na druhej strane je skvelé, že sme v tíme takmer všetci Slováci.

V zostave figurujú aj dvaja Ukrajinci Oleksandr Plokhotnik a Alexei Dakhnovsky, ktorí prešli mládežníckymi výbermi v Košiciach. Beriete ich ako „domácich“?

Jednoznačne. Bavíme sa s nimi po slovensky. Málokedy sa utiahnu, aby sa rozprávali medzi sebou po ukrajinsky. Berieme ich ako Slovákov.

Zaregistroval som, že ich ľudia označujú za legionárov, ale musia si uvedomiť, že už hrajú na Slovensku niekoľko rokov.

Podobný prípad je aj Jonáš Peterek, ktorý sa narodil v Česku a mal by dostať slovenské občianstvo. Ľudia si vždy nájdu niečo, do čoho si môžu kopnúť.

Na druhej strane je veľa ľudí, ktorí vnímajú pozitívne, že Košice sa vydali „slovenskou“ cestou.

To je pravda, ale ako sa vraví: Sto ľudí – sto chutí. Niekto si povie, že ak ide na hokej, chce vidieť kvalitu ako v NHL. Chcú, aby tím ako Košice nakúpil kvalitných hráčov a každý rok hral o titul.

Fanúšikovia by mali rešpektovať, že klub sa tento rok vydal iným smerom. Možno hokej, ktorý budeme v novej sezóne predvádzať, nebude okulahodiaci ako vlani, keď nám budú chýbať technicky skvele vybavení legionári, ale máme mladý tím a môžeme hrať omnoho energickejšie a s vyšším nasadením.

Nemám vešteckú guľu, ale pre diváka by to mohlo byť celkom atraktívne, keď uvidí, že hráme dynamický hokej, ku ktorému môže pomôcť aj zúžený ľad Steel arény.

Nebudú mladému tímu chýbať skúsenosti?

Veľa ľudí sa bije do pŕs, aby mladí dostávali viac šancí. Teraz sa budú biť, kde sú legionári. Niekomu sa nedá vyhovieť za žiadnych okolností. Na Slovensku som druhý rok a môžem povedať, že pohľad fanúšikov je veľmi zaujímavý.

Sám neviem, čo mám od nich očakávať. Verím, že to bude fajn a budú nás pdoporovať, aj keď príde horšie obdobie. Ak chcete mať mladú generáciu, ktorá bude vyhrávať tituly, nepríde to z roka na rok.

V úvode prípravy s vami v Košiciach trénoval aj váš kamarát Juraj Slafkovský. Snažili ste sa mu na ľade vyrovnať?

Bolo to super. Keď môžete trénovať s kamarátom z detstva, vráti vás to do detských čias, keď to celé bolo iba o hokeji a o ničom inom. Bolo pekné mať ho chvíľu v tíme aj s ďalšími chalanmi ako Viliam Kmec a Jakub Demek.

Mňa to veľmi posúva, keď trénujem na ľade s nimi. Vyhecujem sa a chcem sa pred nimi ukázať. Kamarátska rivalita je vždy najväčšia.

Chceli by ste si s ním zahrať v jednom tíme?

Bodaj by s nami Juraj zostal celú sezónu, ale to by sme asi museli predať Steel arénu, aby si ho mohli Košice dovoliť (smiech). Na druhú stranu ho nevnímam ako hviezdu z NHL, keďže sa poznáme dlhé roky ešte zo školských čias.

Hlavne pre mladých chalanov je veľká motivácia vidieť ho na ľade a rovnako aj sledovať Erika Černáka ako trénuje je skutočný zážitok. V každom striedaní ide nadoraz. Myslím si, že málokto má takú výhodu, že s nimi trénujú hráči ako s nami v Košiciach. Musíme si to vážiť