Prišiel som o dvoch strýkov, sedem bratrancov a šestnásť spolužiakov. Mal som sen, ale zničila ho vojna. Nech si ho vychutnajú naše deti

„Zabudnime na politiku, robme tak, aby sa na konci fanúšikovia objímali a spolu oslavovali. Pri prehre aj pri víťazstve. Futbal spája národy. Nech je tento zápas taký, ktorý spojí Kosovo a Slovensko k dobrému a nie k zlému.“

V rozhovore sa dozviete:

• kto je favorit zápasu Slovensko – Kosovo?
• prečo Kosovo verí vo svoj historický postup?
• o tom, čo zažilo Kosovo na ihriskách súperov.
• čo zažil novinár Ardian Jasiqi počas vojny v Kosove
• ako sa podľa neho skončí zápas, ale čo má prednosť?

Kosovo pred historickým zápasom

Ako vyzerajú v Kosove posledné dni pred stretnutím? Je duel v Bratislave ústrednou témou v médiách?

Samozrejme. Je to prvýkrát, čo Kosovo – ako mladý národný tím – dosiahlo túto fázu. Kvalifikovať sa do baráže MS je pre nás jeden z najväčších úspechov v športe vôbec. Už takmer týždeň sa takmer výlučne venujeme tejto téme, analyzujeme a skúmame naše šance na postup do finále play off, kde by sme sa stretli s Tureckom alebo Rumunskom.

Predpokladáme, že vo verejnosti je pozitívna nálada, že Slovensko považuje za priechodného súpera…

Na základe aktuálneho kádra a hodnoty kosovskej reprezentácie v porovnaní s tou slovenskou sme naozaj dospeli k tomuto záveru. Kosovo má solídnejšiu reprezentáciu, silnú na každej pozícii, čo z nej v istom zmysle robí favorita na postup. Nepovažujem to za domnienku, ale za fakt založený na aktuálnych analýzach našej základnej jedenástky v porovnaní so Slovenskom.

Vedat Muriqi pre slovenský denník Šport tvrdil, že Slováci sú favoriti – zopakoval to niekoľkokrát. Bola to teda skôr diplomatická fráza?

Osobne si myslím, že jedinou výhodou slovenskej reprezentácie je v tomto zápase domáce prostredie a takmer sto rokov skúseností na medzinárodnej scéne, vrátane „československého“ obdobia.

Kosovo čoskoro oslávi desať rokov od prijatia do UEFA a FIFA, dosiahnutie tejto fázy preto považujem za obrovský úspech. V tíme máme veľa talentovaných futbalistov – nielen Muriqiho, ale aj Fisnika Asllaniho, Edona Zhegrovu, Amira Rrahmaniho atď.

Všetci z nich umožnili Kosovu futbalovo vyrásť. A to až tak, že sme dokonca porazili aj Švédov, bývalých semifinalistov z MS 1994. Severanov sme zdolali doma aj vonku.

Muriqi a Asllani, o nich dnes píšeme na Slovensku najviac. Práve na tých dvoch si musí dať Slovensko najviac pozor?

Hovorme o Kosove ako o celku. Opakujem, ak sa pozrieme na našu základnú jedenástku, potom je komplexnejšia ako slovenská. Vo výbornej fazóne je nielen brankár Aro Murič, ale v obrane nám vyrastá nový líder Albian Hajdari.

Celkovo je naša defenzíva silná – Mërgim Vojvoda, Dion Gallopeni, Fidan Aliti aj Ilir Krasniqi majú v poslednom čase vo svojich kluboch výbornú formu.

Kde vzal taký malý národ toľko futbalového talentu?

Priemerný vek kosovského obyvateľstva je len 29 rokov a to nám umožňuje produkovať futbalistov prakticky rok čo rok. A tí potom hrajú nielen za kosovskú, ale aj za albánsku reprezentáciu a niektorí dokonca i za Švajčiarsko, hoci sa tu narodili. Trebárs Xherdan Shaqiri.

Dnes máme viacero šestnásťročných futbalistov, ktorých skúšajú veľké kosovské akadémie. Napríklad v poslednom prestupovom okne mladučký Aron Babaj prestúpil z tímu Priština e Re do AC Miláno – a to má len šestnásť.

Ale aj mnoho mladších, neraz i sedemročných, monitorujú svetoví giganti z Barcelony, Milána alebo Arsenalu. Ich skauti sú neustále v Kosove a sledujú ich progres v mládežníckych kategóriách.

Takže úspech netreba hľadať za tým, že by kosovskí hráči futbalovo vyrástli na Západe?

Kdeže, väčšina je produktom priamo kosovského futbalu. Zhegrova, Muriqi, Rashica, Rrahmaniovci, Emerllahu, Krasniqi, Gallopeni, Krasniqi, Zabërgja – tí všetci napredovali v kosovských futbalových akadémiách.

Kosovská liga a rast futbalu

Ako to dnes vyzerá s futbalom priamo v Kosove? Aká je tamojšia liga?

Kluby domácej ligy napredujú veľmi rýchlo aj na európskej scéne. V posledných piatich sezónach sa kosovskí majstri – Ballkani a Drita – štyrikrát prebojovali do skupinovej fázy Konferenčnej ligy.

A to napriek tomu, že svoje talenty neustále predávajú do Rumunska, Turecka, Poľska či Chorvátska. A beztak sa im darí, veď Drita sa prebojovala do osemfinále KL a rok čo rok vyprodukuje nový talent.

Ktorý z hráčov je v Kosove vôbec najpopulárnejší?

Asi Edon Zhegrova. Kosovo naozaj miluje hráčov s juhoamerickou kvalitou – Maradona, Pelé, Messi. Zhegrova je jedným z nich, aj keď v drese Juventusu nedostáva dostatok minút, pre nás zostáva jedným z najobľúbenejších futbalistov. Po ňom nasledujú Muriqi, Abdullahu, Asllani alebo Amir Rrahmani.

A Slováci? Poznajú Kosovčania nejakého z nich?

Samozrejme. Viacero z nich. Medzi súčasnými sú v Kosove vysoko cenení Milan Škriniar a Stanislav Lobotka. V minulosti tu patril medzi najobľúbenejších Slovákov Marek Hamšík.

Možno preto, lebo Kosovčania milujú útočných hráčov Hamšíkovho kalibru. Mimochodom, keď s ním budete, povedzte mu prosím, že má u nás strašne veľa fanúšikov.

Citlivý vzťah Slovenska a Kosova

Rezonuje u vás, že Slovensko je jednou z pár európskych krajín, ktoré neuznávajú Kosovo ako štát?

Samozrejme, dotýka sa nás to. Všetky krajiny v Európe by totiž mali vedieť, že sme boli národom, ktorý nemal základné ľudské práva, vrátane práva hrať futbal. Avšak šport by mal spájať ľudí po celom svete.

Pre mňa nie je Slovensko nepriateľský štát, je to však krajina, ktorej politici musia zmeniť svoj prístup k nám a pochopiť, že Kosovo bolo napadnuté agresormi s cieľom etnicky ho „vyčistiť“.

Veď preto intervenovalo aj NATO – videlo totiž drastické porušovanie ľudských práv zo strany bývalého srbského vodcu Slobodana Miloševiča.

Uráža vás, že Slováci neuznávajú vašu krajinu? Je možné, že v hľadisku budú aj provokatéri…

Nie, neuráža. To, čo uráža Kosovo a mohlo by ho uraziť aj počas zápasu na Slovensku, je, ak by slovenskí fanúšikovia skandovali slogany podobné tým srbským: „Zabite Albáncov“, „Kosovo je Srbsko“ a iné politické pokriky s rasistickými urážkami, ktoré sú navyše zakázané aj podľa predpisov UEFA.

Zápas Kosova v Španielsku sprevádzali problémy, duel v Rumunsku bol skontumovaný. Je vaše mužstvo pripravené aj na veci, ktoré nemusia až toľko súvisieť s futbalom?

Je pripravené, pretože podobné situácie zažilo už v minulosti. Má dostatok skúseností, vie, ako reagovať na nefutbalové problémy. V oboch prípadoch – so Španielmi aj s Rumunmi – neboli žiadne problémy, keď ich Kosovo hostilo v Prištine.

Tie nastali až v Španielsku, kde tamojšia futbalová federácia (RFEF) uvádzala Kosovo s poznámkou pod čiarou (napr. ako „teritórium Kosova“) a niekedy odmietala zobraziť aj našu vlajku.

Správala sa k nám nie ako k štátu, ktorý je uznaný 110 krajinami sveta, z ktorých 80 percent sú demokratické krajiny vrátane mnohých v Európe.

V Rumunsku došlo k ešte horším excesom, za ktoré bola Rumunská futbalová federácia (FRF) potrestaná – za rasistické a provokatívne pokriky ako „Zabite všetkých kosovských Albáncov“, „Kosovo je Srbsko“ atď.

Nakoniec to vyvrcholilo až do momentu, keď kosovskí futbalisti opustili ihrisko počas zápasu Ligy národov v novembri 2024 v Bukurešti, pretože sa cítili nebezpečne a nedôstojne.

Aj šéf slovenského futbalu Ján Kováčik naznačil po žrebe, že nemá z neho radosť… Mal na mysli skôr nešportovú stránku…

Kováčik nech má starosti len o slovenských fanúšikov, ktorí by mohli používať slogany proti Kosovu a iné politické aspekty, ako sa to stalo v prípadoch Španielska a Rumunska.

Kosovskí futbalisti a ich priaznivci – „Dardánci“ – nebudú nikdy útočiť na slovenských hráčov alebo slovenský ľud tým, že by ich označovali za podporovateľov Srbov pri genocíde, ktorú spáchali v Kosove.

Napriek všetkému má Kosovo rešpekt k Slovensku a jeho ľuďom, rovnako ako k ostatným krajinám juhovýchodnej Európy – Česku, Poľsku, Slovensku, Bulharsku, Ukrajine – s touto mimoriadne zdieľame jej utrpenie vo vojne proti Rusku – Grécku alebo Cypru.

Dokonca aj Grécko a Cyprus, ako krajiny, ktoré Kosovo neuznávajú, sa zhostili zápasov proti našej reprezentácii tým najlepším možným spôsobom. Kováčik by si azda mal vziať Grécko za príklad toho, ako zorganizovať svoj semifinálový kvalifikačný duel proti Kosovu bez akýchkoľvek problémov.

Máte informácie, koľko vašich fanúšikov by mohlo pricestovať do Bratislavy?

Verím, že ich bude viac ako tisíc. Mohlo by ich byť aj viac, ale závisí to aj od toho, koľko vstupeniek bude k dispozícii.

Prišiel som o rodinu: osobný príbeh z Kosova

Čo by pre vás znamenal postup na majstrovstvá sveta?

Pre mňa veľmi veľa, pretože svet by sa dozvedel jednu vec. Že ak nebudú vojny, budú sa diať zázraky, a aj taký malý štát ako Kosovo – so všetkými svojimi politickými a ekonomickými problémami – po desiatich rokoch od prijatia dokáže postúpiť na MS.

Tam, kde sú národné tímy zo štátov, ktoré majú sto alebo dvesto rokov, ale nikdy sa na šampionát nedostali. Predstavte si, ako by utláčané národy bez akejkoľvek slobody dokázali postúpiť na majstrovstvá sveta.

Je to príbeh pripomínajúci umelecký film, ktorý na konci zanecháva krásnu chuť a odkazuje, že každý človek by mal bojovať za svoje sny. Kedysi to bol aj môj sen.

Bol som mladý, ale nemohol som ho uskutočniť, pretože som vyrastal vo vojne. Dnes budem šťastný, že si ho budú môcť vychutnať naše deti. Bol to sen mnohých generácií, ktoré sa narodili, vyrastali a zostarli vo vojne.

Zomierali bez toho, aby dosiahli slobodu. Viete, v roku 1998, keď sa u nás odohrávali kruté boje, som prišiel o dvoch strýkov a sedem bratrancov, ktorí boli členmi Kosovskej oslobodzovacej armády. Väčšina z nich boli stále veľmi mladí muži.

Hovorte…

Mal som sedemnásť. Bol som svedkom útoku na civilistov, keď srbské paramilitárne jednotky zabili dokonca trojročné dieťa, ako aj starších ľudí a mnohé ďalšie deti. Medzi obeťami bol aj môj 72-ročný bratranec, popravili ho vo vlastnom dome. Počas vojny som tiež stratil šestnásť spolužiakov, z ktorých siedmi snívali o tom, že sa raz stanú profesionálnymi futbalistami.

Práve preto my, rodičia dnešných detí, tak veľmi túžime pracovať v tomto športe, bojovať zaň a uctievať odkaz obetí, mučeníkov a hrdinov vojny v našej krajine. Toto je motivácia, ktorá poháňa národný tím Kosova, aby vložil do futbalu všetko a dosiahol čo najvyššie ciele.

Ako sa skončí zápas Slovensko – Kosovo

Náš názor je, že sa rozhodne v pokutových kopoch. Váš?

Viac-menej si myslím to isté. O všetkom rozhodnú tréneri. Kosovo má veľmi dobrých, spoľahlivých útočníkov a ak sa tréner Foda rozhodne zmeniť formáciu z 3–5–2 na 4–3–3, potom môžeme očakávať zápas s naším vysokým pressingom a protiútokmi zo strany Slovenska.

Osobne by som niečo také preferoval, keďže chcem vidieť góly. Mám rád spektakle – chcem ho vidieť od Kosova aj od Slovenska, aby si fanúšikovia užili krásny futbal. Takto zabudneme na prázdne slogany alebo konflikty fanúšikov.

Nech sa súboj odohráva na ihrisku, tam by mali byť len šou a emócie. Zabudnime na politiku, tak, aby sa na konci fanúšikovia objímali a spolu oslavovali. Pri prehre aj pri víťazstve. Futbal spája národy. Nech je tento zápas taký, ktorý spojí Kosovo a Slovensko k dobrému a nie k zlému.

Ak by Kosovo postúpilo, čo by sa dialo na budúci týždeň v Prištine?

Bolo by to ako národný sviatok. Myslím si, že ak by sme prešli cez Slovensko, potom v Prištine zdoláme Turecko alebo aj Rumunsko.

Nie preto, že by kvalita bola na našej strane, ale preto, že Kosovo má tím, ktorý je silný na každej pozícii a jednotlivcov, ktorí dokážu rozhodnúť zápas – na rozdiel od Slovenska, Turecka aj Rumunska. Je na trénerovi, aby z toho teraz vyťažil maximum.