Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Juraj Čurný sa po vlne kritiky zastal Calzonu. Goffa sa v odpovedi pýta: Prečo sa stále neučí po anglicky?
Slovenských futbalových reprezentantov čakajú prvé dva zápasy v kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2026. Vo štvrtok si doma zmerajú sily s favorizovaným Nemeckom a o tri dni - v nedeľu - odohrajú zverenci Francesca Calzonu stretnutie v Luxemburgsku.
Taliansky tréner minulý týždeň zverejnil nomináciu na spomínané duely. Opiera sa v nej o tradičné mená, medzi nimi aj o Petra Pekaríka, pravého obrancu, ktorý má 38 rokov a pol sezóny je už bez klubu.
Na sociálnych sieťach za to Calzona schytal vlnu kritiky nielen od fanúšikov, ale aj futbalových expertov. V rozhovore pre Pravdu sa napríklad takto vyjadril Vladimír Koník.
"Mimoriadne si vážim Peťa Pekaríka. Želal by som si, aby to bolo ako v tom filme, kedy jeden z hrdinov mladol hoci mal starnúť (Príbeh Benjamina Buttona, pozn. aut.).
Je to fantastický profesionál. Prototyp reprezentanta. Od mája však nehral zápas a je v reprezentácii. Som znechutený z reakcie reprezentačného trénera."
Keď sme sa ho opýtali na súvislosti, Koník pokračoval: Povedal, že sme nenašli pravého obrancu za ostatné tri roky. A ja sa pýtam, koho je to chyba? Toho, čo dvíha rampu pre autá na futbalovom zväze? Veď za to môže predsa len tréner Calzona.
Načo je Liga národov? Prečo neskúšal Kováčika, Kopáska, Kmeťa, Hrnčára? My tu ochkáme a padáme na zadok z talianskeho trénera. Prečo sme nezmenili herný štýl, keď nemáme krajných obrancov?
Na obranu Calzonovho rozhodnutia sa cez víkend na sociálnej sieti Facebook postavil Juraj Čurný, tlačový hovorca SFZ. Pomohol si svetovým šampionátom 1982 a príbehom legendárneho Paola Rossiho.
"MS vo futbale v roku 1982 boli prvé, ktoré som naplno prežíval. Mal som 16 rokov, konal sa v Európe takže časy prenosov boli obvyklé a keďže na ňom hrali aj naši reprezentanti tak samozrejme som im veľmi držal palce.
Dodnes mi ostal v pamäti televízny záber na frustrovaného Jožka Barmoša po tom čo si dal vlastný gól (do brány Stana Semana) v zápase s Anglickom.
Na MS 1982 nominoval taliansky tréner Enzo Bearzot útočníka Paola Rossiho napriek tomu že v sezóne 1980/81 neodohral ani minútu a v sezóne 1981/82 „až“ tri zápasy na jej konci a aj to len preto, že mu skrátili trojročný dištanc na dvojročný (týkal sa jednej z mnohých afér súvisiacich s podplácaním v talianskom klubovom futbale)," začal rozvíjať svoju úvahu Čurný.
„Talianski tifosi a aj novinári zúrili s temperamentom vlastným svojej národnosti. Bearzot to schytával o to viac, že v troch zápasoch základnej skupiny (vo všetkých Taliani len remizovali) bol Rossi nevýrazný, aby som citoval vtedajšie hodnotenia "ako duch bezcieľne sa potulujúci po ihrisku“.
"Ako to pokračovalo a napokon skončilo? Nepresadil sa ani v prvom zápase štvrťfinálovej skupiny kedy Taliansko vyhralo nad vtedajšími úradujúcimi majstrami sveta Argentínou. Ale v rozhodujúcom zápase s Brazíliou (3:2) hattrickom vyradil pravdepodobne najsilnejší tím troch kanárikov na čele so Zicom a Socratesom.
Kopačky zavesil na klinec, aby sa stal hercom. Dnes hovorí: Mám najlepšiu manželku na svete, bez nej by som to nezvládol
Priznávam, že som vtedy fandil Brazílii. V semifinále dvoma gólmi (2:0) “vybavil” skvele hrajúcich Poliakov na čele s Boniekom v životnej forme a vo finále načal (vtedy ešte len západných) Nemcov aby Taliani mohli oslavovať po celkovom víťazstve 3:1.
Paolo Rossi sa stal najlepším strelcom a aj hráčom turnaja a ešte v tom istom roku (1982) získal ceny pre najlepšieho futbalistu Európy, sveta a aj mnoho iných napriek tomu, že v reále odohral iba niečo viac ako pol sezóny.
Keby nebolo trénera Bearzota a jeho vytrvalej viery v hráča, jeho kvality a v to, že ho nesklame (hoci podľa obvyklých kritérií – zápasová prax – nemal byť prečo ani v nominácii a už vôbec nie v základnej zostave) tento jeden z najlegendárnejších a svojím spôsobom najkrajších futbalových príbehov v celej histórii by sa pravdepodobne vôbec neodohral," doplnil Čurný a následne premostil k dnešnej situácii.
"Čo tým chcem povedať a ako to súvisí s Petrom Pekaríkom, mojím priateľom Pekym? V zásade v tom, že tréner reprezentačného tímu vo svojich rozhodnutiach vychádza z mnohých poznatkov. Z tých, ktoré sú dostupné komukoľvek a v dnešnej online štatistickej dobe je tých údajov a dát k dispozícii naozaj veľmi veľa.
Súčasne s tým má k dispozícii vedomosti a skúsenosti, ktoré nemá k dispozícii nikto iný a sú internou súčasťou života a prípravy reprezentačného tímu vrátane osobnej a neprenosnej skúsenosti s konkrétnym futbalistom.
Ak by sa mal rozhodovať iba na základe všeobecne dostupných dát tak je vlastne svojím spôsobom zbytočný, pretože vtedy by vedel zostaviť nomináciu každý, aspoň trochu odladený počítačový softvér.
Veľkosť trénera sa ukáže aj vtedy kedy urobí smerom k verejnosti aj rozhodnutie, o ktorom tuší a vie, že sa obvykle nestretne s priaznivou odozvou. U nás to neraz prechádza až do prejavov neskrývaného pohŕdania a disrešpektu – ale veď čo je ľahšie ako byť ukričaným hrdinom spoza klávesnice počítača alebo mobilu," zastal sa trénera Calzonu, aby sa následne opäť vrátil do roku 1982.
"Enzo Bearzot to urobil hoci všetky vtedy dostupné teoretické predpoklady hovorili, že nie. Tento postup odvtedy a dodnes robia tréneri na celom svete. Nie preto že by chceli naštvať verejnosť či médiá (ktoré vždy budú kriticky nastavené a budú chcieť obvykle skôr nové ako staré mená), ale preto, že ich ambíciou je dosiahnuť čo najlepší výsledok.
Ak má mať tréner za ne zodpovednosť, tak ruka v ruke s tým musí mať aj kompetenciu rozhodovať. A robiť aj také rozhodnutia, ktoré môžu vzbudiť nevôľu verejnosti s rôznym stupňom intenzity.
O nominácii, zostave na zápas, striedaniach a aj taktike na zápas rozhoduje tréner a nikto iný. Tréner, ktorý si do ktorejkoľvek z týchto kompetencií nechá zasahovať nie je dobrým trénerom. Ako prvá to zaregistruje samotná kabína a pre ňu prestane byť tou jedinou a nespochybniteľnou autoritou akou má byť. Čo má obvykle nepriaznivý vplyv na výkon tímu na ihrisku," vysvetlil svoj postoj.
"Som presvedčený, a minimálne od roku 2010 odkedy pôsobím na SFZ to aj viem, že to tak určite je a tak to aj má byť. Platí jednoduché pravidlo: funkcionári vyberajú trénera a tréner vyberá svojich spolupracovníkov a hráčov.
Báchorky o tom, kto všetko (okrem trénera) o daných veciach rozhoduje sú síce lákavé ale v realite sa rovnajú porekadlu „čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo“.
P.S.: Neviem akú úlohu bude mať Peky v septembrových zápasoch, o tom rozhodne tréner. Ale pamätám sa, akej „dobroprajnosti“ sa dočkal pred zápasmi s Portugalskom či na EURE i predpovede ako si Ronaldo, Doku, Foden a ďalší urobia popri ňom diaľnicu," dodal na záver.
Pod jeho statusom sa rozprúdila diskusia, väčšina komentárov nesúhlasila s jeho postojom. Medzi nimi bol aj bývalý tréner Vladimír Goffa.
"Peky je super chalan, skromný poctivec, slušný človek, dobrý futbalista. Aj pre tieto vlastnosti mi bolo cťou, že sa stal krstným otcom mojej knihy Kontroverzný tréner.
Súhlasím, nominácia kádra (zostavy) je úplne v kompetencii trénera. Kto som ja, aby som dával rozumy reprezentačnému trénerovi? Ale nie je na škodu načúvať Vox populi. Aj Marek Hamšík či Škrťo sú nenahraditeľní, kvôli tomu ich tréner bude vari nominovať aj teraz?
Za pár rokov nenašiel tréner pravého obrancu? Z Talianska ťažko, mal by tráviť viac času na slovenských trávnikoch a nie iba pri počítači a dátach. Rozprávať sa osobne s kandidátmi, navigovať ich, čo a ako majú zlepšiť, aby si vypýtali flek.
Mimochodom, prečo sa neučí po anglicky? Je taký problém čo len v rýchlokurze naučiť sa základné futbalové frázy, aby mohol pohodlne komunikovať s hráčmi i verejnosťou.
Dosť veľký disrešpekt voči Hrnčárovi, Kmeťovi či Tomičovi (v čase ich dobrej formy), že šancu nedostali. Kopásek? Čo má viac urobiť? Zaujal mimoriadne na ME 21 a napriek tomu je odstrkovaný? Najviac ma (budem diplomat, tak použijem tento výraz) rozčarovala nenominácia Mária Sauera a Erika Prokopa.
Videl výkony Sauera v Toulouse? Lebo ja áno a bol som nadšený. Nevravím, že je to hotový a kompletný futbalista, ale ignorovať ho v tejto forme? Erik Prekop – ťahúň Ostravy a čaká na šancu len ako náhradník v nominácii?
No dobre, tréner má svoje kone, aj ja som mal kedysi, stál som si za nimi a vzdy podrzal. V tomto mu rozumiem. Nič nie je čierno – biele a môžem sa mýliť.
Myslím, že Calzona je slušný človek a odborník, ale nestotožňujem sa s jeho nomináciou a podľa komentov viem, že rovnako je na tom cca 95% fanúšikov. A to je pre trénera varovné číslo."
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.