Orbánov "dar z nebies" má dvakrát viac sedadiel ako dedina sama. Miliónmi si označkoval aj Slovensko

Dnes tam stojí štadión, ktorý by sa nestratil ani v oveľa väčších mestách.

Pancho Aréna s kapacitou takmer štyritisíc miest sa týči len pár krokov od domu muža, ktorý z nej urobil symbol svojej éry – od vily Viktora Orbána. Práve tento štadión sa stal jedným z najvýraznejších obrazov jeho vlády. A možno aj jedným z dôvodov, prečo sa skončila.

Orbán po šestnástich rokoch na poste premiéra prehral parlamentné voľby. Porážku priznal pomerne rýchlo a označil ju za "bolestivú, ale jasnú“.

A hoci sa nová vláda ešte neujala kormidla, už dnes vyvstáva aj jedna športová otázka: čo sa stane s maďarským futbalom, ktorý Orbán počas svojho pôsobenia premenil prakticky štátny projekt?

Veď futbal je jeho celoživotná posadnutosť. Trebárs jeho prvou zahraničnou cestou ako premiéra v roku 1998 bolo finále majstrovstiev sveta vo Francúzsku.

No nebolo to len hobby. Futbal sa v jeho živote postupne stal súčasťou širšieho modelu centralizácie zdrojov, klientelizmu aj vplyvu v regióne.

Za jeho éry Maďarsko investovalo do futbalu viac verejných peňazí ako ktorákoľvek iná vyspelejšia krajina EÚ. Ide o stovky miliónov eur – cez priame dotácie, výstavbu štadiónov, mládežnícke akadémie aj špeciálny daňový mechanizmus.

Paralelný rozpočet

Najdôležitejším nástrojom sa stal systém TAO (társasági adó), zavedený v roku 2011. Firmy mohli presmerovať časť odvádzaných daní priamo do športu – predovšetkým futbalu.

Za prvých desať rokov ním pretieklo približne 923 miliárd HUF, čo predstavuje okolo 2,5 miliardy eur. Futbal z toho získal 40 percent, teda asi miliardu.

Maďarský najvyšší súd neskôr rozhodol, že ide o verejné peniaze, kritici to označili za financovanie bez akejkoľvek kontroly. Firmy získavali daňové úľavy i priazeň u vlády a kluby obrovský tok peňazí mimo bežných rozpočtových kontrol.

K tomu navyše pribudli priame štátne investície do infraštruktúry. Postavili sa desiatky nových alebo zrekonštruovaných štadiónov. Vrcholom bola národná Puskás Aréna za približne 575 miliónov eur.

Orbánovým najvýraznejším symbolom sa však stala Puskásova Akadémia vo Felcsúte – dedinke s 1 800 obyvateľmi, kde strávil časť detstva.

Práve tam vznikla Pancho Aréna s kapacitou 3 800 miest (viac ako dvojnásobok počtu obyvateľov, pozn. red.). Zahraničné médiá ju dnes nazývajú „darom z nebies“ pre ľudí, ktorí napokon dosluhujúceho maďarského premiéra povalili.

„Kým nemocnice chátrajú, stavajú sa tu štadióny. Väčšie, ako samotná obec," šikovne využívala opozícia Orbánov prehnane kladný vzťah k futbalu.

Ale nečudo, veď celkové investície do klubu a akadémie presiahli podľa odhadov sto miliónov eur, niektoré analýzy hovoria až o 370 miliónoch.

Klub založil Orbán v roku 2007 spolu s priateľom Lőrincem Mészárosom, ktorý sa stal predsedom a dnes patrí medzi najbohatších Maďarov. Jeho majetok sa odhaduje na 3,8 miliardy eur. Kedysi to bol plynárenský technik, Orbánov spolužiak zo základnej školy a spoluhráč zo žiackeho družstva v dedine.

V rozhovore pre The Guardian v roku 2018 Orbán osobne opisoval filozofiu takto: "Futbal je zvláštna kombinácia slobody a vojenskej disciplíny. Musíte byť v tíme, ale zároveň aj tvoriť. Na ihrisku to dokážem nájsť, v politike je to však ťažšie.“

Pri prehliadke štadióna ukazoval redaktorovi na drevené strešné klenby a hovoril: "Toto je umenie.“

Parkovisko pred arénou malo vyhradené miesta pre oligarchov blízkych vláde – pre bankára Sándora Csányiho (najbohatší Maďar a šéf Maďarskej futbalovej federácie), či samotného Mészárosa.

Orbán tam pravidelne trávil svoje voľné víkendy. Na pompéznej chate, len dvadsať metrov od štadióna.

Sieť klubov napojených na moc

Orbánov maďarský futbal, to nebol len jeden klub. Vznikla celá sieť. Ferencváros vedie Gábor Kubatov, vysoký predstaviteľ Fideszu. Fehérvár predtým vlastnil István Garancsi, blízky spojenec Orbána, s účasťou elít ako bankár Sándor Csányi.

MTK Budapešť je prepojený s europoslancom Tamásom Deutschom, spoluzakladateľom Fideszu, najnovšie má silné väzby na popredné politické špičky aj Újpest.

Menšie kluby ako Diósgyőr, Kisvárda či Mezőkövesd často vlastnili podnikatelia, ktorí žili zo štátnych zákazok – investície do futbalu boli akousi "odmenou za lojalitu“.

Mechanizmus fungoval v uzavretom cykle: štát vyhlasoval tendre na diaľnice, mosty, štadióny a eurofondy, spriaznené firmy ich vyhrávali, zisky reinvestovali do klubov, kluby posilňovali politickú lojalitu aj imidž.

Analytici z Transparency International to opísali takto: "Aj keď nenávidíte futbal, musíte chodiť na tieto zápasy. Je to jediné miesto, kde sa elita stretáva mimo svojho úzkeho kruhu. O veľkých stavebných a infraštruktúrnych projektoch sa rozhoduje v skyboxoch.“

Podľa zahraničných analýz (The Guardian, Reuters, Foreign Affairs) futbal zapadal do modelu iliberálnej ekonomiky: štát presúval zdroje, vytváral lojalitu a ekonomiku čoraz viac koncentroval v rukách spriaznených skupín.

Väčšina klubov NB1 bola priamo alebo nepriamo napojená na vládu – niečo, čo v Európe nemá obdobu.

Infraštruktúrny boom

Zahraničné médiá už roky píšu o štadiónoch, ktoré vyrástli z ničoho. Okrem Puskás Arény a Pancho Arény vznikli nové stánky v Debrecíne, Székesfehérvári, Szombathelyi, Mezőkövesde či MTK v Budapešti. Celkovo to boli stovky miliónov eur do infraštruktúry.

Nejaké pozitíva boli predsa len zrejmé: moderné štadióny, lepšie tréningové podmienky, akadémie. Maďarsko sa vrátilo na Euro 2016 a 2020, kluby ako Ferencváros a Fehérvár sa dostali do skupinovej fázy Európskej ligy.

No efekt zostáva otázny. Priemerná návštevnosť ligy dlhodobo stagnuje. Liga zostáva závislá od štátu, predaj hráčov do kvalitných európskych celkov je biedny, konkurencieschopnosť naďalej nízka.

Kritici hovoria o nadmerných investíciách bez primeraného výsledku. Akadémie vraj nedosahujú očakávanú kvalitu, v mládežníckych kategóriách Maďarsko tiež nezaznamenalo výrazný pokrok. Boli sezóny, keď mal najlepší tím súťaže v základnej zostave desať cudzincov a len jedného Maďara – brankára.

Symbol politického projektu

Najvýraznejší príklad je Puskásova Akadémia. Orbán sa venoval futbalu na poloprofesionálnej úrovni – v 90. rokoch hrával za Felcsút v nižších maďarských súťažiach.

Dodnes vraj preferuje „starý“ fyzický futbal pred modernou taktikou založenou na dátach. Viackrát sa vyjadril, že futbal má byť jednoduchý a priamočiary.

Po návrate k moci v 2010 urýchlil rozvoj felcsútskeho futbalu. Klub premenoval na Puskásovu Akadémiu FC, bez kompenzácie získal práva na meno tamojšej legendy, Ferenca Puskása.

„Je nerozumné myslieť si, že Felcsút by mal mať tím v najvyššej súťaži. Nemali by sme si nič nahovárať, ani našim hráčom, ani našim fanúšikom. Našou dlhodobou ambíciou je vytvorenie stabilného tímu druhej ligy, ktorý vyniká v rozvoji mládeže a poskytuje príležitosti pre talenty budúcnosti.“

Skutočnosť bola kdesi inde. Krásna Pancho Aréna bola dokončená v roku 2014. Klub dostal desiatky miliónov skrze dane, postupne sa stal tretím najfinancovanejším v krajine.

História si tak bude pamätať, že v 2007 tam založili akadémiu, v 2009 premenovali klub. Najprv spolupracoval s Videotonom ako rezervný tím, potom samostatne.

Prvé veľké peniaze využil na nákup skúsených hráčov a cudzincov – v jednej sezóne získal až 35 zahraničných posíl. Napriek sľubom o mládeži v základnej zostave tam hralo v sezóne 2019/2020 len necelých osemnásť percent absolventov akadémie.

Klub sa dostal do prvej ligy a skončil tretí. György Szöllősi, blízky Orbánov spojenec a niekdajší šéfredaktor športového denníka Nemzeti Sport, napísal: „Futbalová prestavba vo Felcsúte sa stala motorom a symbolom revitalizácie športu v celej krajine.“

A Orbán? Ten sa nenechal obťažovať absurdnosťou akademického tímu, v ktorom sa prakticky žiadni odchovanci nepodieľali na postupe do prvej ligy. Naopak, vyhlásil, že „od maratónca by sa nemalo žiadať vysvetlenie, prečo boli ostatní bežci oveľa pomalší ako on“.

Mužstvo dnes vedie slovenský tréner Zsolt Hornyák. Podľa portálu transfermarkt je v ňom desať tridsiatnikov a len dvaja tínedžeri. V tabuľke je momentálne siedme.

Kritici klub vidia – ako inak – samozrejme kriticky. Jeden z dlhších analytických textov to zhrnul takto: "Puskásova Akadémia sa stala symbolom korupcie, neefektivity, klamstiev a kolosálneho plytvania peniazmi. Ale dobre vedieť, že potrebujete aspoň 200 miliónov eur, aby ste raz mohli hrať v Európskej lige na vlastnom štadióne.“

Export futbalu

Orbán však svoj futbalový projekt neobmedzil len na Maďarsko. Približne 70 miliónov eur investoval aj do klubov v susedných krajinách s výraznou maďarskou menšinou. Na Slovensku to bol DAC Dunajská Streda. Kľúčovou osobou je Oszkár Világi, s blízkymi väzbami na Orbána.

Rekonštrukcia MOL Arény stála približne 22 miliónov eur – bola financovaná cez maďarský energetický gigant MOL, slovenský štát, mesto aj súkromné zdroje. Orbán ju osobne otvoril a neskôr aj akadémiu, ktorá stála ďalších štrnásť miliónov. Maďarský futbalový zväz na ňu prispel čiastkou 6,5 milióna.

Koncom roka 2016 totiž prijali v Maďarsku zákon, podľa ktorého môžu poskytnúť finančnú pomoc pre futbalové akadémie aj mimo krajiny. Na otázku, či si Orbán touto dotáciou neoznačkoval územie, Világi na tlačovej konferencii odpovedal, že pomáhať neznamená značkovať.

„Som strašne smutný, že keď pomáha niekto iný, hľadáte zlé úmysly. Podľa mňa je to chyba pravdepodobne vášho pohľadu alebo pohľadu skupiny ľudí na Slovensku, ktorí vo všetkom hľadajú zlé. Nechcú pochopiť, že existujú dobré veci a treba sa tomu radovať.“

Podľa poľského experta Michala Banasiaka z Poľského inštitútu športovej diplomacie však šlo o viac ako šport: "Orbán využil odpor súvisiaci s Trianonskou zmluvou do svojej politiky. Mapa Veľkého Maďarska visela na úradoch. Šport sa stal prostriedkom na podporu menšín,“ opísal v rozhovore pre Przegląd Sportowy.

Podobne financoval rumunský Sepsi OSK (dvakrát vyhral tamojší pohár, pozn. red.) i srbský TSC Bačka Topola, ktorý postúpil do európskych súťaží.

Orbán vytvoril model, ktorý je v tomto regióne výnimočný. Na rozdiel od Poľska, kde vznikla infraštruktúra pre Euro 2012 a jestvujú mestské a súkromné kluby bez centralizovanej kontroly), Česka, kde sa veľkých domácich značiek ujali miestni miliardári, či Srbska a Rumunska, kde síce politické zásahy sú, ale chaotické a bez jednotnej stratégie, on vytvoril akýsi centralizovaný systém moci.

Futbal bol predĺžená ruka štátu a oligarchického systému.

Symbolika a média

A poslúžil mu aj ako nositeľ symbolov. Na zápasoch mával okolo krku šál s mapou Veľkého Uhorska. A keďže kontroloval približne 80 percent mediálneho trhu, pozitívny obraz jeho futbalových projektov bol zaručený.

Teraz sa to pravdepodobne zmení a Banasiak upozorňuje: "Orbán bol roky veľmi štedrý podporovateľ športu. Peniaze prúdili do maďarských a zahraničných klubov spojených s maďarskými menšinami.“

Budúci premiér Péter Magyar počas kampane tiež urobil gestá smerom k menšinám a športby mohol využiť na získavanie podpory krajanov v zahraničí. Kľúčovým indikátorom bude osud Csányiho – šéfa futbalovej federácie a najväčšej štátnej banky.

"Či si udrží najmä druhú pozíciu, bude istým znakom prístupu novej vlády k futbalu,“ nazdáva sa Banasiak.

Maďarská ekonomika má problémy a výdavky na šport – roky jedny z najvyšších v EÚ – môžu byť prvou obeťou škrtov.

Vo vzduchu visí tiež otáznik nad štadiónom v Komárne, ktorý stavia konzorcium blízke boháčovi Mészárosovi. Lehota na dokončenie bola 30. november 2025, lenže peniaze stále akosi chýbajú a ligista tak hráva v Zlatých Moravciach.

Napriek tomu poľský novinár neverí v úplné zastavenie tokov: "Nemyslím si, že maďarské financovanie, na ktoré sa kluby ako DAC a Bačka Topola do značnej miery spoliehali, bude úplne zastavené.“

Pravda je taká, že súčasný systém je finančne centralizovaný, politicky kontrolovaný, ekonomicky závislý a mediálne podporovaný. Či nová vláda túto väzbu rozviaže, alebo len premaľuje, či ponechá, ukážu najbližšie mesiace.

A možno aj to, či pekná aréna vo Felcsúte bude v budúcnosti pripomínať úspešný projekt, alebo len pomník jednej politickej éry.