Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
A všetci domov, sme národ zlyhaní. Naposledy uspeli, keď ešte neboli iPhony. Čo sa to vlastne pokazilo?
Taliansky futbal prežíva hlbokú krízu. Po ďalšom zlyhaní v kvalifikácii a tretej neúčasti na majstrovstvách sveta sa ukazuje, že nejde o náhodu, ale systémový problém. Analýza odhaľuje príčiny úpadku "Squadry Azzurry" - od zanedbanej mládeže cez slabnúcu Serie A až po stratu identity, ktorá kedysi robila z Talianska futbalovú veľmoc.
Gennaro Gattuso, taliansky tréner.
Rím v ten večer nepôsobil ako mesto, ktoré práve prehralo rozhodujúci futbalový zápas. Skôr ako miesto, ktoré si uvedomilo niečo omnoho nepríjemnejšie – že nejde o ojedinelý problém. Prehra po penaltách v Bosne a Hercegovine totiž nepôsobila nijako výnimočne, naopak, zapadla do dobre známeho scenára.
„Nechajme to tak,“ povedal reportérovi britského denníka The Guardian Valentino Del Duca, čašník z malej reštaurácie neďaleko Trastevere. Najprv vraj odmietal hovoriť, hoci futbal bol vždy témou, ktorú Taliani vedeli rozoberať do posledného detailu. Zrazu však chýbajú slová.
Keď predsa len niečo „precedil“ pomedzi zuby, nebol to hnev, iba chladnokrvné konštatovanie: „Sme národ zlyhaní. Bodka.“ Znie to síce kruto a azda aj nespravodlivo, no presne to vystihuje náladu v krajine, ktorá ešte pred pár rokmi oslavovala titul majstrov Európy, ale dnes tretíkrát po sebe chýba na majstrovstvách sveta
Pozorovatelia odhadujú, že ďalšia neúčasť povedie k obrovským finančným stratám až do výšky 100 miliónov eur z vysielacích práv a sponzorských zmlúv pre Taliansku futbalovú federáciu.
Video
Fair Play - Prehra s Kosovom? Poviem vetu, za ktorú ma 90 percent Slovákov zožerie. A povedia, že Weissovi nadbieham
Fair Play - Prehra s Kosovom? Poviem vetu, za ktorú ma 90 percent Slovákov zožerie. A povedia, že Weissovi nadbieham
Koniec, padáme do pekla
Prehra s Bosnou podľa talianskych médií vyznievala až príliš povedome, mužstvo postupne strácalo tvár, disciplína sa rozpadla a sebavedomie vyprchalo. „Ako keby sa dostavil strach,“ pomáha si The Guardian ďalšou spoveďou, tentoraz Gustava Sosu, Argentínčana, ktorý žije v Ríme už dve dekády. „Vedeli, o čo sa hrá. A práve to ich zvalcovalo.“
Pritom strach je slovo, ktoré sa s talianskym futbalom nikdy predtým nespájalo. Squadra Azzurra bola vždy synonymom taktickej istoty, akéhosi futbalového cynizmu, schopnosti prežiť aj tie najťažšie momenty. V tom istom zápase dokázala hrať katastrofálne a zároveň vyhrať. Čaro však pominulo.
Talianske noviny boli kedysi majstrami dramatických titulkov. Keď „azúroví“ prehrali baráž so Švédskom v novembri 2017, denník La Gazzetta dello Sport to označil za „Koniec“ a „Apokalypsu“. Po prehre so Severným Macedónskom v roku 2022 zas Il Corriere dello Sport videl krajinu padať „do pekla“.
Tentoraz prišlo z ich pera niečo oveľa jednoduchšie: „Tutti a casa.“ Po slovensky povedané: „Všetci domov!“ Jednoducho totálna rezignácia…
Naposledy sa totiž Taliani objavili na majstrovstvách sveta v roku 2014, keď nepostúpili zo skupiny; následne sa nekvalifikovali do Ruska 2018 ani Kataru 2022.
A keďže na šampionáte 2010 ich ponížili aj Slováci, potom o Talianoch platí nasledovbné: vo vyraďovacej fáze sa na najväčšom futbalovom pódiu predstavili ešte pred tým, ako bol na trh uvedený prvý iPhone.
Sacchiho i Baggia nevypočuli
Taliansko bolo odjakživa krajinou, kde účasť na majstrovstvách sveta nebola cieľom, skôr len východiskovým bodom. Turnaj sa začínal až v osemfinále. Všetko predtým bola formalita.
Dnes, ako upozornil súčasný minister športu Andrea Abodi, „už existuje celá generácia detí, ktorá nezažila Taliansko na majstrovstvách sveta“.
Akoby futbal – základný prvok talianskej identity – sa menil na niečo vzdialené.
Aj preto reagovali politici oveľa ostrejšie než zvyčajne.,,Nie je to len šport. Je to súčasť našej kultúry. A táto kultúra zlyháva," nechal sa počuť napríklad Matteo Renzi, bývalý premiér.
Na opačnej strane je obrovský tlak na prezidenta futbalovej federácie Gabriela Gravinu. Jeho meno sa skloňuje v každej diskusii, hoci on bol viac symbolom, než absolútnou príčinou. Vo štvrtok večer zo svojej funkcie odstúpil.
Najfrustrujúcejšie na celom príbehu je, že nejde o nečakaný kolaps. Taliansko už dlho tuší, čo sa deje. Po katastrofe na MS 2010 – o ktorú sa postaralo Slovensko po nečakanej výhre 3:2 – dostal Arrigo Sacchi za úlohu reformovať mládežnícky systém.
Tlačil na talianske kluby, aby viac investovali do svojich akadémií. Zároveň sa snažil presunúť dôraz v mládežníckych kategóriách od výsledkov a taktickej strnulosti k tomu, aby mali jednotlivci viac priestoru na radosť z hry a rozvíjanie vlastného inštinktu.
Legendárny Roberto Baggio zasa pripravil detailný plán modernizácie – 900 strán analýz, návrhov a riešení. Predstavil ho v decembri 2011, no v januári 2013 rezignoval s tým, že projekt bol už rok "doslova mŕtvy:.
"Nemám rád, keď sedím na gauči, keď by som mohol robiť niečo iné, povedal . Sacchi odstúpil o rok neskôr, ako dôvod uviedol stres.
Slabá liga i reprezentácia
Zatiaľ čo systém zlyhával na úrovni federácie, zmeny prebiehali aj nižšie – tam, kde sa kedysi rodili slávni hráči. „Keď som bol malý, stále sme hrali futbal na ulici,“ spomína Gabriele Alfano v reportáži Financial Times. „Dnes vidím deti oveľa menej.“
Nie je to nostalgia, mestá sú naozaj iné, životný štýl je iný, možnosti sú výrazne pestrejšie. „Možno sme teraz viac na tenis,“ dopĺňa a naráža na veľké úspechy Jannika Sinnera, aktuálne svetovú tenisovú dvojku, štvornásobného grandslamového víťaza.
Ale späť k futbalu, lebo k problémom na ihrisku sa pridávajú aj tie mimo neho. Serie A už dávno nie je ekonomickým lídrom Európy. Výrazne zaostáva za Premier League aj La Ligou.
Video
Ronaldinho show s hviezdami príde na Slovensko
Ronaldinho show s hviezdami príde na Slovensko
Zdroj:
TASR
Jej posledný zástupca v tohtoročnom osemfinále Ligy majstrov – Atalanta Bergamo – dostal „preplesk“ od Bayernu Mníchov s celkovým skóre 2:10.
Dôvody zaostávania sú pomerne známe: zastarané štadióny, komplikovaná byrokracia, pomalé investície. Projekty nových arén roky kdesi „stoja“. Dôsledky sú však viditeľné. Menej peňazí znamená menej talentu. Menej talentu znamená slabšiu ligu. A slabšia liga znamená slabšiu reprezentáciu.
Je to kruh, ktorý sa zatiaľ nepodarilo prerušiť. Keď Taliansko vyhralo Euro 2020 proti Anglicku, zdalo sa, že je z neho vonku. Že prišla nová generácia, nový štýl, nová energia. „Ale po Eure sme šli zasa dole. Stratili hlad,“ pripomína Sosa.
Ak netrpíš, nevyhráš
Na talianskej lavičke sedel v utorok neskoro večer Gennaro Gattuso. Inokedy pôsobí neuveriteľne dramaticky, teraz bol skôr sústredený. „Ako niekto, kto rozumie tomu, čo sa deje, ale nemôže to zastaviť,“ píše La Gazzetta dello Sport.
Pre staršiu generáciu je Gattuso symbolom niečoho, čo dnešnému tímu chýba. Nebol najtalentovanejší, nebol ani najkreatívnejší, ale o to dôležitejší. „Ak netrpíš, nikdy nemôžeš vyhrať,“ zvykol vravieť.
Gattuso je spojnicou medzi dvoma svetmi. Medzi Talianskom, ktoré vyhralo majstrovstvá sveta v roku 2006, a Talianskom, ktoré dnes hľadá svoju identitu. Jeho vlastný príbeh je pritom jednoduchý – chlapec z Kalábrie odišiel do škótskeho Rangers, aby sa naučil tvrdosti.
Neskôr – za chrbtom Andreu Pirla – robil všetko, čo nebolo vidieť. Každý odobratý súboj, každý návrat do obrany, každé povzbudenie šlo za ním. Bol to hráč, ktorý vytváral priestor pre ostatných.
Pirlo s Gattusom boli akousi talianskou rovnováhou. Talent a práca. Krása a disciplína. To všetko dnes na Apeninskom polostrove akosi chýba.
Ako tréner má Gattuso inú úlohu. Už nebehá ani neodoberá lopty, môže len dobre pripraviť svoj tím. „Ako hráč som bol na seba vždy prísny a rovnaký som aj ako tréner, je to jediný spôsob, ako sa viem zlepšiť.“ V Bosne mu to však akosi nefungovalo.
Čo sa vlastne pokazilo
Aj preto v Zenici len ťažko hľadal slová. "Bolí to, naozaj to bolí. Viac než mňa bolí vidieť túto skupinu, ktorá v uplynulých mesiacoch odovzdala úplne všetko, a myslím si, že sme si zaslúžili dostať späť to, čo sme do toho vložili.
Úprimne si myslím, že je príliš zjednodušujúce a nezrelé hovoriť dnes o mojej budúcnosti," povedal, nadýchol sa a pokračoval.
„Tu by sme mali hovoriť o Taliansku, o reprezentačnom drese, o tom, že je to ďalší úder, hoci tentoraz sme si ho nezaslúžili. Zaslúžili sme si viac, a práve preto na mojej budúcnosti nezáleží.“
V Taliansku sa však takéto zlyhania neodpúšťajú, je viac ako isté, že pri reprezentácii skončí. V utorok neskoro večer sa Rím vrátil do normálu.
Reštaurácie sa zaplnili, ulice ožili, život pokračoval. „Aj s otázkou, ktorú si Taliansko kladie čoraz častejšie: Čo sa vlastne pokazilo?“ uzatvára The Guardian.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.