Keď reklama stíchne: Cez víkend písal príbeh jeden "obyčajný" futbalista z Braväcova. Niečo som sa od Tigrana naučil

Bolo to vskutku milé futbalové divadlo.

Na Horehroní sa hral prestížny duel 7. ligy Oblastného futbalového zväzu Banská Bystrica, Poniky – Braväcovo. Tretieho s druhým. Zápas mužstiev, ktoré boli počas uplynulých šiestich mesiacov v rámci reklamnej kampane na slovenských obrazovkách častejšie ako ktorýkoľvek iný tím.

V reklame sa to skončilo 7:7, na ostro zasa 2:2. V tom prvom prípade dal na oboch stranách všetky góly Tigran Barseghjan, v tom druhom všetko odštartoval výstavný kúsok Miroslava Kochana.

Rodák z Braväcova to v 5. minúte zápasu trafil lepšie ako Barseghjan v reklame.

Vinkel pred celým Slovenskom

Ešte v nedeľu večer sme sa pokúšali spojiť so šťastným strelcom. Na Facebooku však nie je a hoci kontakt naňho nám obratom poslal starosta Braväcova, odpoveď prišla až pred polnocou.

„V pondelok budem celý deň v škole, zavolajte prosím večer,“ napísal nám študent 3. ročníka Drevárskej fakulty vo Zvolene.

Mal za sebou veľký futbalový deň, veď jeho exportný gól z priameho kopu videlo celé Slovensko.

„Ale potom žiadna veľká párty nebola, ani gól som nijako nezapíjal, dali sme si guláš, vypili nejaké pivo a šlo sa domov. Aj zápas som si hneď pozrel,“ usmieva sa 22-ročný študent z odboru protipožiarnej ochrany, možno budúci technik BOZP.

„Rýpeme si“, pýtame sa ho, či predsa len by radšej nebol futbalistom. „Už asi nie. Ale mal som také detské sny, chcel som hrať na veľkých štadiónoch. Dostať sa do svetového futbalu. Ale to asi všetci malí chlapci, všakže?“ vracia sa do minulosti. Sám s futbalom začal ako šesťročný.

Veď ako na dedine. Keď chlapec, tak futbal…

„Ale ktovie, možno si tento môj priamy kop všimli aj niekde vyššie a ozvú sa,“ žartuje do slúchadla. Veru, lopta z jeho kopačky mala priam dokonalú trajektóriu.

„Nuž, asi som sa v reklame niečo od Tigrana naučil,“ uškrnie sa. Priame kopy má vraj rád. „Už v doraste som ich kopal, techniku som si trošku vycibril. A zostalo mi to aj medzi dospelými.“

V Braväcove sú vraj na priame kopy určení traja, po odpískaní sa vždy dohodnú. Aj na Ponikách tak bolo.

„Pravda, nemuseli sme sa veľmi núkať. Ja som si veril. Tréner sa pýtal, či radšej neskúsime signál, ale ja som to radšej takto – strieľal priamo do bránky. Nechcel som vymýšľať. Hoci – priznám sa – chcel som to dať ešte bližšie k tyči,“ povie s tým, že zopár takých gólov už dal.

Hoci… Pred televíznymi kamerami celoštátnej televízie bol prvý.

Barseghjan je fajn chlap

Priznáva, že keď v nedeľu nastupoval na ihrisko, predsa len to bolo iné. „Aj trému som mal, toľko ľudí tu na futbal nikdy nechodí. Ale len zo začiatku, časom to opadlo,“ spomenie. Potom už televízne kamery ani divákov nevnímal.

Na Ponikach ich bolo v nedeľu bezmála tritisíc, v neďalekej Podbrezovej, kde sa hrá najvyššia súťaž, o tom môžu sotva snívať, v krajskej Banskej Bystrici ani nehovoriac.

"Veru, nechodí tam veľa ľudí. Občas som aj ja zbehol na futbal do Podbrezovej, ešte keď tam hrával môj menovec Maťo Kochan, či Argentínčan Podio, teraz je v Brezne.

Ale viete, cez týždeň som v škole, cez víkend mám vlastný zápas, na ligu sa moc nedostanem. Ale takého Barseghjana som videl dosť, strávili sme spolu pol dňa. Veľmi fajn chlapík, dosť priateľský," nenápadne preladí.

Bolo to takto…

„Niekedy koncom júla za nami prišiel tréner Jozef Srnka, či nepôjdeme natočiť reklamu na Poniky,“ vraví. Ani ho len nenapadlo, o aký veľký projekt ide.

Že najbližší polrok sa bude do zunovania vídať na televíznej obrazovke. Že celé Slovenko v jednej chvíli zistí, že Braväcovo je dedina kdesi pri Brezne.

„Ale ani sa nečudujem, že to ľudia nevedeli,“ rozosmeje sa.

"Natáčali sme dva dni. V sobotu Poniky, v nedeľu my z Braväcova. Tigran prišiel neskôr, Petra Vlhová až na záver. Samozrejme, že to bol iný polrok ako zvyčajne.

Oveľa viac ľudí nás teraz pozná. Ale priznám sa, že po pár mesiacoch v telke ma to už aj otravovalo, A keď som to videl 50– či 60-krát, akoby som to prestal aj registrovať," povie.

S blížiacim sa zápasom sa vraj záujem stupňoval. „Obzvlášť posledné dni boli intenzívnejšie. Aj upútavku s nami prišli natočiť,“ vracia sa späť.

„No trénovali sme ako vždy, hoci tento zápas mal pre nás inú cenu – veď to bol nielen majstrák, ale prišlo toľko ľudí. Samozrejme, že sme sa chceli vytiahnuť.“

Jedine za Braväcovo

Braväcovo je druhé, Poniky tretie, oba celky majú zhodne po 20 bodov, na prvé Selce strácajú šesť. „Chceli by sme postúpiť. Vyššie ako v siedmej lige som dosiaľ nikdy nehral,“ želá si.

Do konca súťaže už veľa nezostáva, ale ktovie…

V utorok sa vráti zo školy vo Zvolene, v stredu a piatok bude mať tréning. "A keď chlapi nebudú na smene, hádam sa zídeme aj v plnej zostave. Poviem vám, chcel by som ešte dlho hrať, aspoň kým mi bude zdravie držať.

Odmalička sa venujem futbalu, je to relax, ten pocit človek inde nezažije. A – samozrejme – za Braväcovo, kde som sa narodil a kde aj žijem. Neťahá ma to inde, nechcel by som sa presúvať, radšej posuniem Braväcovo vyššie."

Jeho futbalový život sa teraz vráti do starých zabehaných koľají.

„Hádam budeme mať aj väčší kľud. Hlavne nech máme z futbalu radosť, stále sme tu tí istí chlapi, tu v Braväcove sme riadna partia,“ povie mladík, ktorý dlho obdivoval Ronaldinha, no dnes má oči predovšetkým pre Pedriho.

A ako budete spomínať na uplynulý polrok? „Samozrejme, že len v tom najlepšom.“