Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Najsmutnejší futbalový príbeh s dojímavým koncom. Prišiel o rodičov, brat spáchal samovraždu. K umierajúcemu Talianovi sa nevedela dostať sanitka
Je známy ako jedna z najväčších ľudských tragédií, ktorá presahuje hranice futbalového trávnika. Je to príbeh nesmiernej vôle a boja s nepriazňou osudu, ktorý sa skončil predčasnou smrťou priamo počas zápasu.
Príbeh, ktorý je jedným z najsmutnejších vo futbalových dejinách.
Piermario Morosini sa narodil 5. júla 1986 v Bergame. Odmalička sa venoval futbalu, ktorý bol jeho životnou láskou.
Poctivo trénoval, drel, s jediným cieľom – stať sa profesionálom. A v tvrdej práci neprestával napriek tomu, že osud ho podroboval jednej náročnej skúške za druhou.
Napokon, posúďte sami…
Keď bol Piermario v náročnom – tínedžerskom – veku (mal 15 rokov), prišiel o milovanú mamu Camillu. Neuplynuli ani dva roky a z polosiroty bola sirota. Navždy ho opustil aj otec Aldo.
Z dospievajúceho chlapca sa razom stala či skôr musela stať opora rodiny. Vzal na seba zodpovednosť a starostlivosť o sestru Carlu Mariu i zdravotne postihnutého brata.
Aj ten sa však onedlho po otcovej smrti pobral z tohto sveta, keď si sám siahol na život.
Po Morosiniho boku tak zostala z početnej rodiny len sestra – taktiež zdravotne postihnutá. Stal sa tak jej jediným opatrovníkom, na ktorého sa mohla spoľahnúť.
Aj kvôli nej makal na futbalovom trávniku ešte viac. Naďalej túžil po kariére profesionála, čo sa mu napokon podarilo.
Odchovanec Atalanty Bergamo prestúpil do Udinese, kde pôsobil v rokoch 2005–2007 a odohral zaň 5 zápasov v Serii A.
Po tom, ako si taliansky stredopoliar prešiel Vicenzou, Regginou, Padovou či Bolognou, zakotvil v tíme Serie B v Livorne.
S ním cestoval 14. apríla 2012 na zápas do Pescary. V tom čase nik netušil, že pre 25-ročného futbalistu bude posledným v kariére…
Morosini nastúpil v základnej zostave a nič nenasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k tragédii. Prišla však osudná 31. minúta.
Morosini náhle skolaboval. Kamery zachytili jeho zúfalú snahu vstať – trikrát sa pokúsil dostať na nohy, kým definitívne nestratil vedomie.
Na trávniku v okamihu nastala panika. Pribehli lekári. Spoluhráči i súperi zostali v šoku, mnohí kľačali a plakali. Akoby tušili, že tento príbeh nebude mať šťastný koniec.
Zápas bol okamžite prerušený. Bývalého talianskeho mládežníckeho reprezentanta po podaní prvej pomoci za asistencie defibrilátora preniesli na nosidlách do sanitky.
Tej sanitky, ktorá sa k nemu spočiatku nevedela dostať. Takmer minútu jej totiž blokoval výjazd automobil mestskej polície.
Piermario Morosini bol prevezený do nemocnice Santo Spirito, ale správy neskôr naznačovali, že zomrel ešte pred príchodom do nej. Dôvod úmrtia? Zástava srdca.
Jeho smrť prišla len štyri týždne po tom, čo sa skončil život Fabrica Muamb z rovnakého dôvodu v zápase anglického FA Cupu. Po týchto udalostiach sa vo svetovom futbale zvýšilo povedomie o tomto srdcovom riziku.
Tu sa však celý príbeh nekončí. Má aspoň jeden svetlý bod. Po tom, ako Morosiniho pochovali, prišiel so silným vyhlasením Antonio Di Natale.
Najlepší strelec Serie A zo sezónach 2009/2010 a 2010/2011 odkázal do sveta, že sa finančne postará o Morosiniho sestru.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.