Keď mi zavolali z Albánska, v tej chvíli mi ani len nenapadlo, že aj tam sa môže hrať futbal. A že tam vôbec chcú nejakého Slováka

Albánci sú temperamentnejší než východniari

Nedá sa neopýtať sa na úvod… Kto je temperamentnejší, východniari alebo Albánci?

(úsmev) Asi predsa len Albánci. Avšak ani nie tak tí z Tirany, ale špeciálne pri kosovských hraniciach to je dosť divoké. Nezabudnem, ako sme tam hrali zápas proti miestnemu FK Kukesi, klubu, ktorý momentálne vypadáva z druhej ligy.

Už počas týždňa ma upozorňovali, že to bude „niečo“. A veru aj bolo. Na toľko temperamentu si inde hádam ani nespomínam. Bol som tam svedkom incidentu, dali sme gól a za „odmenu“ priletela do tváre nášho hráča nejaká fľaša z hľadiska.

Chlapca museli zašívať. No jednoducho tam bolo „veselo“ od začiatku až do konca.

Takéto spomienky z pôsobenia v Albánsku prevažujú?

Oukej, toto bolo asi už trošku cez čiaru, ale temperament k Albáncom určite patrí. Keď sme hrali tiranské derby, ohňostroje, vytrhané sedačky a podobné veci nemohli chýbať. Napokon, aj u nás – na derby Slovana s Trnavou – je živo, nie?

Ani mi nenapadlo, že sa tam hrá futbal

Musel to byť zvláštny pocit, keď vám v lete 2022 dorazila ponuka z Albánska…

V Zlatých Moravciach sa mi skončila zmluva, chceli, aby som pokračoval, no ja som sa túžil posunúť inde. Ale toto ma zaskočilo, vôbec som s tým nepočítal, obzvlášť, keď už bol taký vysoký dátum.

Mal som síce medzitým niečo rozrobené, ale padlo to, a keď mi zavolali z Tirany, v tej chvíli mi ani len nenapadlo, že aj tam sa môže hrať futbal. A že tam vôbec chcú nejakého Slováka. (smiech)

S manželkou sme zvažovali, potom som si pozisťoval nejaké veci a po telefonáte so športovým riaditeľom som sa rozhodol. Poslali mi zmluvu, letenky a už som bol tam. Zbehlo sa to rýchlo.

Čo ste tam napokon našli?

Liga mala svoju kvalitu. Silnejšie tímy sa mohli porovnávať aj s našimi. Mali peniaze, mohli si dovliť aj legionárov za lukratívnejšie financie. K tomu lepšiu infraštruktúru na trénovanie a predzápasové sústredenia. Slabšie mužstvá na to boli o poznanie horšie.

Všade to je o financiách. Zaujímavé je, že hoci Albánci nie sú extra vysokí, tak za každý tím hral jeden aspoň dvojmetrový útočník. Spravidla cudzinec.

Čo však bolo horšie, boli arény, minimálne tri boli na úrovni slabšej časti našej druhej ligy. Inde to zasa bolo fajn, mestské derby sme hrávali na národnom štadióne Air Albania, vtedy prišlo aj 19-tisíc ľudí.

FK Partizani Tirana: tlak a tituly

Ako vás – ako legionára – prijali FK Partizani?

Úplne v pohode, hoci my legionári – okrem mňa ešte pár Macedóncov či Brazílčanov – sme viac držali pokope. Všade to je tak. Bývali sme v hlavnom meste, kúsok od seba. No aj domáci boli fajn, komunikovali s nami, nemôžem na nich povedať ani mäkké f.

Nedávali vám ani pocítiť, že im beriete miesto v základnej zostave?

Zdravá rivalita samozrejme bola. Ale to máte aj u nás. Avšak nič navyše, partia sme boli skvelá, ťahali za jeden koniec, aj preto sme po troch rokoch vyhrali pre tento najslávnejší albánsky klub majstrovský titul.

Dva týždne po mojom príchode angažovali talianskeho trénera, neskutočne dlhé a ťažké tréningy nám dával, hádam aj dva mesiace som si zvykal. Partizani je niečo ako Slovan u nás, takže nič iné ako víťazstvo sa neakceptovalo. Neustály tlak, časté zmeny trénerov, niektorí sa tam dlho neohriali.

To isté máte v Prešove, veď v tejto sezóne máte už tretieho trénera…

Presne. Ale tlak tam bol ohromný, len vyhrávať a vyhrávať. Mimochodom, často medzi nás chodil aj majiteľ Gaz Demi, je to národný hrdina, lebo pred rokmi, keď tam bola občianska vojna, finančne dosť pomáhal.

Pravidelne nám prišiel podať ruku, pýtal sa, ako sa máme, naozaj milý chlapík. V centre mesta mal obrovský hotel, určite mal aj iné biznisové aktivity, ale o nich už neviem.

Derby: ohňostroje a brutálna atmosféra

Čo znamená pre nich futbal? Podľa priemerných návštev to nie je futbalovejšia krajina ako Slovensko…

Ale je. Futbal je pre nich sviatok. Albánci sú vo všetkom posadnutí Talianskom – mnohí ovládajú aj jazyk. Prenáša sa to aj do futbalu, azda aj preto hrávajú viacerí v Serii A.

Futbal je pre nich motivácia, chcú sa dostať na svetovú scénu. Keď sa hralo derby, bol to naozaj „brutál“.

O moslimských krajinách je známe, že futbal sa do veľkej miery prispôsobuje náboženstvu. Majú to tak aj Albánci?

Ako kde, intenzívnejšie som to však zažil v Gruzínsku, tam sme sa tesne pred každým zápasom v kruhu modlili. Od hráčov až po trénerov. Áno, v Albánsku sa dodržiaval napríklad Ramadán, no nebol to žiadny extrém.

Ako sa vám tak inak žilo?

Tirana je krásna a veľká. Jednoducho moderná metropola, kde nájdete prakticky všetko. Mimochodom, hneď, ako som tam dorazil, ma kontaktovalo slovenské veľvyslanectvo, po celý čas mi bolo nápomocné, opýtali sa, či niečo nepotrebujem, aj na večeru ma občas pozvali.

V januári ma dokonca zavolali na kapustnicu a rezne so zemiakovým šalátom. Na druhej strane, Tirana je v rámci Albánska iný svet, nie všade to takto vyzeralo.

V čase, keď som tam bolo, sa začali propagovať letné dovolenky v Albánsku v neďalekom meste Durres. Keď som to ukázal domácim, len sa smiali, že sem vozíme ľudí na tie najhoršie pláže v Albánsku. Tá krajina má čo ponúknuť, vôbec som nemal problém s adaptáciou.

Titul a koniec: ako vyhrať ligu a skončiť

Prečo ste teda nezostali aj dlhšie?

Paradoxne sme vyhrali 17. titul v histórii klubu, ale keďže sa to podarilo až v poslednom kole, skončil celý trénerský štáb vrátane športového riaditeľa a šiestich cudzincov, ktorí sme tam boli.

Povedali nám, že chcú ísť novou cestou, s domácimi a mladšími hráčmi. Mal som síce kontrakt aj na ďalší rok, ale rozviazali sme ho.

Boli ste sklamaný?

Do istej miery áno, hoci ku koncu sme už tušili, čo sa bude diať. Ale vždy je zarážajúce, keď po rokoch vyhráte titul a na druhý deň vás idú dať preč. Nezostal tam kameň na kameni – dodnes sa z toho spamätávajú.

Potom prišla aj iná ponuka z Albánska, ale do iného klubu ako Partizani by som nešiel. Predsa len, je to ich najslávnejšia i najúspešnejšia značka a hoci ani tam veci nefungovali vždy na sto percent, v krajine to aj tak bolo to najlepšie. Odvtedy mi opäť prišlo pár nových ponúk, ale názor nemením.

Platili v Albánsku cudzincom lepšie ako trebárs v priemerných slovenských tímoch?

Určite áno. Každý zahraničný hráč je vždy lepšie platený ako ten domáci. Všade. Aj na Slovensku. Aj v Gruzínsku, kde som pôsobil potom. Bohužiaľ.

Bohužiaľ, keď ste práve vy ten domáci…

(smiech) To máte pravdu.

Kosovo očami insidera: Strašne náročné

Na slovenských futbalistov čaká na budúci štvrtok Kosovo. Pre Albáncov to je akoby hrali ich vlastní, však?

Dá sa to takto povedať. Spája ich história. Aj preto si myslím, že to bude strašne náročné. Je možné, že aj do Bratislavy vycestuje dosť fanúšikov, napokon, sú veľmi blízko k obrovskému úspechu.

Musia mať brutálnu motiváciu. A ich hráči sa zasa vedia nechať strhnúť. Čakám, že to bude stáť za to. Predpokladám, že Slovákov vnímajú ako hrateľného súpera.

Albánci majú niekoľko top útočníkov v európskych ligách… Sedí to na nich? Viac útok než obrana?

Môže byť. Sú nastavení tak, že keď dajú dva góly, potom jeden môžu aj dostať. Vpredu majú veľkú papierovú kvalitu, bude to ich zbraň. Pôjdu až do konca, nikdy si neprestávajú veriť. Treba byť zodpovední a potom dúfať, že to dopadne dobre.

Keby ste Škriniarovi a spol. mali dať pár tipov, ako vyzrieť na albánsku povahu, ako by zneli?

Možno ich skúsiť aj vyprovokovať. V rámci možností. Oni totiž veľmi ľahko stratia hlavu, potom sa prestávajú sústrediť na zápas. Možno by sa ich takto dalo rozhodiť. Dostať sa im pod kožu.

A nie je to trošku šikmá plocha? Začať si s nimi robiť prieky, to by sa mohli oni dostať pod kožu Slovákom, nie?

(smiech) Tak s tým počítam, že to budú skúšať. To je viac-menej jasné. Ono sa to deje už všade v Európe, ale treba uznať, že Albánci sú v týchto hrách fakt „dobrí“. No minca má vždy dve strany.

Môže to byť futbalová divočina

Váš tip na výsledok?

Poviem 2:1 pre Slovensko. Dúfam, že to takto dopadne.

Cesta do Ameriky vedie cez Kosovo a potom – možno – Turecko. Je reálne, aby Slovensko zdolalo takýchto dvoch súperov v priebehu štyroch dní?

Poviem teraz všetký klišé, čo mi napadajú – je to šport, je to futbal, lopta je guľatá, treba si veriť a začína sa od nula:nula. Ak by to vyšlo na Turecko, potom čakajme ešte ťažší duel ako stretnutie s Kosovom.

Fú, len keď si predstavím týchto dvoch súperov v rýchlom slede, no, bude to riadna divočina.