Laurinec odovzdával SFZ v dobrej kondícii. Pod Kováčikom je z najbohatšieho najzadlženejší

Odovzdával štafetu Jánovi Kováčikovi, ktorého nedávno opäť zvolili do najvyššej futbalovej funkcie.

Po MS 2010 zväz nezbohatol

Aj Laurinec nedávno sledoval dianie na volebnej konferencii – ako čestný prezident SFZ. „Rešpektujem jej výsledky. Ale súčasná situácia zväzu je veľmi zlá, skoro kritická. Bude náročné sa z nej dostať. Pozitívnu úlohu by mohol zohrať postup na tohtoročné majstrovstvá sveta. Priniesol by finančné prostriedky, ktoré by mohli prekonať súčasné finančné problémy.“

Ani tento úspech však nemusí byť spásou. Zažil to aj Laurinec. V závere jeho pôsobenia na čele zväzu síce prišiel historický postup reprezentácie na MS 2010, ale aj v tomto období SFZ trápila ťaživá finančná situácia.

„Vďaka peniazom, ktoré sme dostali z MS, sme naše záväzky vyrovnali a zväz sme odovzdávali v dobrej kondícii,“ tvrdí Laurinec.

V lete po šampionáte však hrozilo, že sa nezačne najvyššia futbalová súťaž. Kluby pohrozili, že nenastúpia na úvodné kolo, pokiaľ nedostanú vyplatené finančné podlžnosti súvisiace s predajom marketingových a televíznych práv.

Týždne sa tiež na verejnosti prepierala kauza rozdeľovania peňazí, ktoré futbal zarobil na MS. Zo sumy 6,67 milióna eur padlo na odmeny pre hráčov, trénerov, realizačný tím, funkcionárov vyše päť miliónov, dovedna až 77 percent, hoci pôvodne sa uvažovalo o 40 percentách.

Mimochodom, táto situácia rozladila aj Kováčika. Prijal zásadu, ktorú po postupoch reprezentácie na ME viackrát zopakoval, že tretinu z balíka si rozdelia hráči, tretina pôjde na náklady spojené s účasťou na ME a tretina na podporu mládeže a rozvoj futbalu.

Pôsobilo to sympaticky a transparentne, hoci verejnosť sa už neskôr nikdy nedozvedela konkrétne čísla a koľko peňazí kam putovalo.

Na konferencii v septembri 2010 mal Kováčik dvoch súperov: trénera Dušana Galisa a bývalého reprezentanta Ľubomíra Luhového. Očakával sa tuhý boj, no napokon bolo Kováčikovo víťazstvo jednoznačné, rozhodlo sa už v 1. kole.

Podnikateľ, majiteľ produkčného domu Forza a futbalového klubu Dukla Banská Bystrica dostal 126 hlasov, Galis 26 a Luhový 4.

Rozchod s oponentmi

Víťaz si krok za krokom upevňoval pozíciu na čele hnutia, jeho oponenti, ktorí sa spočiatku ozývali, sa postupne stiahli. Slovnú prestrelku viedol najmä so šéfom Únie ligových klubov Dušanom Tittelom. A tiež s trénerom reprezentácie Vladimírom Weissom.

Najprv z trezoru unikli informácie o trénerovom plate a potom mu za vulgárne vyjadrenia po tlačovej besede po zápase s Ruskom, ktoré zachytili kamery, naparil exemplárnu pokutu 10-tisíc eur. O dva mesiace neskôr, v januári 2012 sa už Weiss porúčal s odstupným 105-tisíc. A Kováčik v ďalších troch voľbách už nemal súperov, slávil stopercentné triumfy… Ukázalo sa, že to bol nešťastný vývoj.

Po pol roku pôsobenia na SFZ pripravil správu na výkonný výbor. „Je v nej pätnásť kapitol, zmapovali sme celý stav – dokumenty, normy, hospodárske výsledky za rok 2010, záväzky, organizačnú štruktúru, personálnu oblasť, stav účtovníctva, zhodnotenie účinkovania mužstva na MS, ekonomické dopady i iné,“ vysvetľoval.

V roku jeho nástupu hospodáril zväz s rozpočtom 6 301 865 eur. Kováčik sa neraz posťažoval na zložitú finančnú situáciu, ktorú musel riešiť. V marci 2011 priznal, že reprezentanti nemajú od MS vyplatené štartovné.

„Prioritne sme riešili náklady spojené s účinkovaním reprezentácií a platy zamestnancov zväzu. Hráčom som sľúbil, že dlh im splatíme do júnového zrazu,“ vravel v rozhovore pre Pravdu. " Máme dvadsaťstranovú audítorskú správu o nedostatkoch v účtovníctve na SFZ. Od novembra sme museli urobiť desať dodatočných daňových priznaní, po nich deficit narástol na mínus 650-tisíc."

Dôležitým krokom bol rozchod s marketingovým partnerom UFA Sports Slovakia v lete 2011. V zákulisí sa vravelo, že predčasné ukončenie zmluvy stálo zväz až päť miliónov eur. Kováčik ju považoval za nevyváženú a nevýhodnú. Garantovala zväzu 2,3 milióna eur na dvojročný kvalifikačný cyklus.

Očakával podstatne vyšší príjem. Všetky televízne a reklamné práva získal späť zväz a začal ich spravovať svojou stopercentnou dcérskou spoločnosťou – SFZ marketing.

„Rok 2010 sme uzavreli so stratou 2 774 000 eur,“ uviedla pre Pravdu vtedajšia šéfka ekonomického oddelenia SFZ Silvia Štefániková. „Na rok 2012 už chceme pripraviť vyrovnaný rozpočet, rátame s vyššími príjmami z marketingových aktivít.“

Návrat na začiatok cesty

Nároky však rástli, rozbujnieval sa funkcionársky aparát, vysokým tempom stúpal aj rozpočet. Na začiatku roka 2018 bola Kováčikova pozícia pevná a sľuboval zlaté futbalové časy. Neohrozene triumfoval na ďalšej volebnej konferencii.

„Nemôžem sľúbiť športové úspechy. Viem však sľúbiť, že najbližšie štvorročné obdobie, čo sa týka rozvoja, bude jedno z najlepších, aké slovenský futbal zažil,“ vyhlásil.

Naplno sa rozbehla rekonštrukcia štadiónov, zlepšovala sa infraštruktúra. Prezident SFZ sľúbil aj dve veľké podujatia: ME do 21 rokov, ktoré sa uskutočnili vlani a hovoril aj o zápase o európsky Superpohár na Tehelnom poli, čo zostalo zbožným želaním.

Zväz sa začal správať ako rozšafný grand. Rozpočet postupne vyskočil až k 30 miliónom eur, pracoval v podmienkach, o ktorých sa mohlo iným zväzom iba snívať. Neexistujúca opozícia, absencia oponentúry, nefungujúca vnútorná kontrola, prekračovanie rozpočtu a ignorovanie akýchkoľvek signálov, že zväz už žije nad pomery, doviedlo SFZ ku katastrofálnej ekonomickej situácii.

Pred voľbami, ktoré sa konali na konci februára, vytiahol minister Rudolf Huliak kauzu s mobilnými telefónmi a ručením pochybných nákupov majetkom zväzu. „Kauza sa s blížiacim sa termínom konferencie stupňovala, keby som bol na druhej strane, robil by som to rovnako,“ vyjadril sa Kováčik.

Tento rok začal SFZ hospodáriť s rozpočtom na vode a so sekerou takmer sedem miliónov eur. Bez vysvetlenia a aj bez vyvodenia zodpovednosti za súčasný katastrofálny stav. Z najbohatšieho zväzu sa stal najzadlženejší.

Po prvom zvolení do funkcie šéfa zväzu v septembri 2010 hovoril Kováčik o svojich o prioritách. „Je to transparentnosť a jednota. Najskôr sa musíme stať dôveryhodnými a získať si kredit.“

Takmer po šestnástich rokoch práce sa vrátil na úplný začiatok svojej cesty.