Pred polrokom by som nepovedal, že sa mi toto môže stať. Mladého Slováka dnes čaká naozaj veľký deň

Jedna z najlepších súťaží na svete štartuje tento víkend a je pravdepodobné, že šikovný stredopoliar si v nej odbije svoj debut. Predtým však musel vyriešiť ešte pár nefutbalových záležitostí a tak sme ho telefonicky dostihli až o deň neskôr proti pôvodnému plánu.

„Prepáčte, ale vo štvrtok som mal frmol. Je tu hádam aj sto stupňov, s priateľkou som behal po obchodoch, celý čas som navyše riešili wifi pripojenie. Normálne som mal už nervy,“ vysvetľoval na úvod rozhovoru bratislavský rodák.

Je tých povinností nepomerne viac ako ste mali v Žiline?

Závisí to od konkrétneho dňa. Možno vás prekvapím, ale v Toulouse máme asi viac voľna ako tomu bolo v Žiline.

V klube máme neraz aj jeden, či dva dni v týždni pauzu, to predtým nebolo. Na druhej strane, som tu krátky čas, stále sa len usádzam. Navyše, zariaďoval som si bývanie, hádam už mám všetko.

Čo všetko ste dnes už stihli? (piatok, 14.30, pozn. red.)

O pol ôsmej som odišiel z domu a o dvadsať minút už sedel na raňajkách v klube. Nasledovala akási predrozcvička v posilňovni, potom tréning, opäť činky, organizačný míting, sprcha, obed a zasa nákupy. (smiech) Aktuálne sa presúvam domov.

Líšia sa tréningy od tých v Žiline?

Povedal by som, že sú viac-menej všade podobné. Možno že to je tu o niečo uvoľnenejšie, ľahšie, viac pozornosti venujeme najbližšiemu súperovi. Rozoberajú sa taktické záležitosti. Samozrejme, všade to je v niečom iné, ale rozdiely určite nie sú dramatické.

Uvoľnenejšie znamená čo?

Fyzicky menej náročné.

V príprave ste vo väčšine zápasov začínali v základnej zostave. To ste zrejme ani nečakali, však?

Šiel som sem s tým, že nejakú šancu určite dostanem. Že sa postupne dostanem na ihrisko a možno aj do základnej zostavy. Ale že to bude takto skoro a v začínajúcej jedenástke – poviem úprimne – to som nečakal. No bola to len príprava, medzitým prišiel ďalší stredopoliar, ale zdá sa, že moja pozícia je dobrá.

Medzi výsledkami prípravných stretnutí svieti prehra s Lipskom 0:7… To čo bolo?

No, to bolo také… Vlastne ani neviem, ten výsledok určite nezodpovedal priebehu. Do čoho kopli, z toho bol gól, hoci Nemci vyhrali zaslúžene.

Jedno je isté – ak by sme boli v plnom zložení a zápasovo správne nastavení, takýto rozdiel by to určite nebol. Ale naštvalo ma to.

Určite aj trénera…

Samozrejme. Každého, kto sa nejakým spôsobom pohybuje okolo klubu. Ale takáto prehra je niekedy dobrá aj na prebudenie sa. Hádam to je aj náš prípad.

Ako reaguje vedenie mužstva na vaše výkony?

Zatiaľ dostávam pozitívne signály, hoci viem, že stále mám čo zlepšovať. Prišiel som zo slovenskej ligy priamo do francúzskej, to je vskutku obrovský skok a ľudia v klube to tiež vedia. Zatiaľ však všetko klape, zdá sa, že idem po správnej ceste.

Znamená to, že v sobotňajšom ligovom zápase v Nice by ste mohli byť od začiatku na trávniku?

Uvidíme cez víkend. Ale mohol by som. (úsmev)

Je pomerne výnimočné, keď sa hráč zo slovenskej súťaže ihneď presadí v top päť európskych súťažiach…

A nemusí to byť hneď, ale akýmkoľvek spôsobom. Je to obrovský kvalitatívny nárast. Vo všetkom. Je to výnimočné, ale šanca je vždy. Futbal je o veľkej konkurencii, vždy to je „buď – alebo“.

„Mário verí, že na to má, že sa dokáže natoľko zlepšiť, aby bol platným hráčom a nesedel len na lavičke,“ povedal nám v júni váš otec Július. Cítite už nejaký progres?

Už dnes sa cítim ako iný hráč, ale nie preto, že hrám vo Francúzsku, ale kvôli skúsenostiam, ktoré som tu za takú krátku dobu nabral. Je to na nezaplatenie, takéto niečo môže futbalistovi len pomôcť. Je to iný svet.

Veď si len zoberte, že už len v príprave som hral proti takým súperom, akých som v živote nestretol. Stuttgart, Lipsko, Sevilla, Ronaldov Al-Nasr. To všetko ma môže posunúť len vpred.

Ronaldo bol zážitok, že?

Na celý život. Napokon, koľkým futbalistom sa dnes podarí ešte zahrať si proti nemu? Veľmi si túto šancu vážim. Poviem vám, že keď som bol pred pol rokom takto v Žiline, nevedel som si ani len predstaviť, že toto sa mi môže stať.

A zahrali ste si nielen proti večnej legende Ronaldovi, ale aj vychádzajúceh hviezde, Nickovi Woltemademu…

Nielen proti nemu, ale aj s Benjaminom Šeškom, či Xavim Simonsom. Opakujem, všetko to boli pre mňa obrovské skúsenosti.

Rodičia si už kúpili lístok na zápas do Nice?

Nevycestujú tam, stretnutie si pozrú v televízii. V treťom kole však doma privítame Paríž St. Germain, na tomto zápase už určite nebudú chýbať.

Povedzte, na čo ste si museli v Toulouse najviac zvykať?

S ničím som nemal extra problém, ide to rýchlo. Veľmi sa mi páči Francúzsko, aj Toulouse ako také je úžasné. Ľudia v klube sú skvelí, pomáhajú mi, so spoluhráčmi i trénermi sa mi komunikuje dobre.

Povedal by som to takto: na život som si zvykol prakticky ihneď, na futbalový skok sa adaptujem postupne.

A čo horúčavy?

Uf, posledné dva týždne tu je prakticky stále 38 až 40 stupňov Celzia. Nie je to sranda. Trénujeme však ráno, keď je vonku okolo 34 stupňov, to sa ešte dá. Sú to extrémy, ale osobne ich mám radšej ako veľkú zimu.

Mimochodom, nie ste prvým Slovákom vo farbách Toulouse. Spomenul vám to už v klube niekto?

Áno, vraveli mi, žiaľ, to meno som zasa zabudol.

Bol to Viliam Hýravý, skvelý futbalista. Tiež ofenzívny záložník, ktorý dlhé roky hrával v Žiline…

Tak to je milé. Vtipné. A tiež symbolické.

Páči sa vám Toulouse?

Ó, je to naozaj krásne mesto. Až ma prekvapuje, ako málo som o ňom dosiaľ vedel. Aj moji rodičia sa boli pozrieť, s priateľkou som ho celé pochodil.

Nedávno v centre Toulouse finišovala aj jedna z etáp Tour de France… Boli ste?

Samozrejme. V meste bol štart aj cieľ. Z časti som bol aj súčasťou tohto kolosu, keďže hráči Toulouse mali v dejisku autogramiádu. Stihol som aj samotný finiš.

Je to niečo obrovské, Francúzi mi vraveli, že zo športového hľadiska je viac len olympiáda, nič iné. Mal som z toho ohromný zážitok.

Cestovateľské bedekre píšu, že Toulouse je mesto, ktoré vás naučí milovať francúžstinu… Sedí to?

Nuž… Francúžstina je veľmi pekný, ale aj ťažký jazyk. Na to, aby ste sa ho naučili, potrebujete učiteľa. Jedného mi už pridelili, začínam sa učiť, verím, že to dostanem aspoň do štádia, aby som sa dorozumel.

Čo sa týka klubu, všetci hovoria aj po anglicky, takže nemám žiadny problém. Napokon, aj tréner je Španiel, nie Francúz. Ak tu niekde v útrobách klubu počujem domáci jazyk, tak potom len vtedy, keď sa bavia dvaja Francúzi.

Kde bývate?

Prvé dva-tri týždne som strávil v hoteli, ale teraz už žijem v apartmáne – desať minút autom od štadióna, desať od centra mesta. Ideálne miesto, už som sa zabýval. Momentálne je tu so mnou aj priateľka.

Žilina, kde ste boli od svojich trinástich sám, bola asi dobrá škola, však?

Určite. Nielen po futbalovej, ale aj po osobnostnej stránke.Pomohlo mi to, zistil som, aké je to žiť bez rodiny, nebol to teda pre mňa žiadny šok.

Čo sa týka servisu, klub sa o veľa postará, raňajky aj obedy mám zabezpečené, večeru si už každý rieši sám. Teraz mi navarí priateľka, keď tu nebudem, zavolám na štadión a pošlú mi.

Je ľahšie sa z Toulouse dostať domov do Bratislavy alebo za bratom do Rotterdamu?

Určite do Holandska – mám tam priamy let. Ak chcem ísť domov, tak len cez Prahu, Budapešť alebo Krakov, dokonca ani do Viedne sa z Toulouse nelieta.

Leo je mladší, ale skúsenosť s veľkoklubom získal ako prvý? Aj vám niečo poradil?

Takmer každý deň hráme spolu „playstation“, rozprávame sa veľa o futbale, o všetkom, ako sa v tom ktorom klube majú veci.

Ale futbal spolu hádam nehráte…

(smiech) Fifu len občas, radšej máme formulu.

Ak sa obaja usadíte v základnej zostave svojich tímov, je celkom pravdepodobné, že vás čoskoro spolu uvidíme aj v seniorskej reprezentácii…

Leo už v „áčku“ je a u mňa je to jeden veľký sen. Viete, byť medzi svojimi krajanmi je vždy niečo špeciálne. Je to méta, ktorú sa posnažím čo najskôr dosiahnuť.

V minule ste vraveli, že podrobne sledujete futbalové štatistiky a všetko, čo súvisí so súťažou, v ktorej hráte. Ako vám pred začiatkom ligy z toho vychádza Toulouse?

Študujem, študujem… Je tu štyri až päť tímov, o ktorých môžem povedať, že sú topka. Ostatných štrnásť mužstiev je na podobnej úrovni. Veľa bude záležať od aktuálnej formy.

Podľa jednej z predikcií by sa malo Toulouse umiesntiť na 10. priečke domácej súťaže. S niečím podobným by v klube vládla spokojnosť?

Desiate miesto? To by mohlo byť fajn, nie? Myslím, že aj v klube by s tým boli spokojní. Čo sa týka mňa, chcel by som pozbierať čo najviac štartov. A predovšetkým – futbalovo sa posunúť vpred.

Už teraz sa neviem dočkať zápasu v Nice alebo s Parížom doma, či vonku, veď momentálne je to najlepší klub na svete.