Budem úprimný, Van Aert je iný level ako Sagan, vravel nám pred rokmi belgický novinár. Veľký rival v nedeľu dokázal iný druh veľkosti

"Budem úprimný: van Aert a Mathieu van der Poel sú iný level. Aj v porovnaní s Petrom. Navyše, Wout hviezdi aj v časovkách a v horách, tam, kde Sagan nikdy nežiaril.

Dokáže vyhrávať týždňové etapové preteky ako Tirreno – Adriatico či Critérium du Dauphiné. Hovorím to so všetkou úctou k Saganovi a k tomu, čo všetko dosiahol. Bol to najlepší klasikár svojej generácie," povedal nám vtedy belgický novinár.

V tej chvíli to znelo ako nevyhnutná budúcnosť. Ako logické odovzdanie moci. Lenže realita nasledujúcich rokov bola oveľa komplikovanejšia a sebavedomé slová akoby van Aertovu kariéru zakliali.

Rodák z Herentalsu síce pravidelne potvrdzoval, že patrí medzi najkomplexnejších cyklistov sveta, no jeho víťazná zbierka rástla omnoho pomalšie, než sa vtedy čakalo.

Od víťazstva na Miláno – Sanremo 2020 nepridal dlhé roky žiadny monument, hoci bol opakovane medzi najväčšími favoritmi.

Na klasike Paríž – Roubaix zažil sériu smoliarskych momentov – pády, technické problémy, zlé načasovanie útokov. V sezóne 2022 bol druhý, inokedy ho zradila technika či zdravotné problémy.

Popritom však zbieral úspechy inde: etapové víťazstvá na Tour de France, triumfy v časovkách, dominantné výkony v kopcoch, výrazne pomáhal tímu Visma – Lease a Bike.

Bol jazdcom, ktorý vedel vyhrať šprint, časovku aj horskú etapu, čo ho robilo výnimočným, no práve na jednodňových klasikách, kde sa rodia legendy, mu stále niečo chýbalo.

Až do uplynulej nedele. Jeho triumf na Paríž – Roubaix 2026 má jednoznačne punc výnimočnosti.

Nohy ako špagety

Bolo to ako zvyčajne na severe Francúzska. Preteky extrémov. Rýchle tempo, množstvo defektov, selekcia na legendárnych sektoroch vrátane nevyspytateľného Arenberského lesa. Všetci favoriti mali problémy vrátane van der Poela, trojnásobného obhajcu, ktorého vyradili mechanické poruchy.

A tak zostal van Aertovi jediný súper, aktuálne ten najväčší zo všetkých – Tadej Pogačar. „Najťažšie bolo udržať sa na jeho kolese. Tadej útočil znova a znova a ja som bol mnohokrát na svojom limite,“ priznal van Aert.

Pogačar, úradujúci majster sveta, šampión, ktorý kam vkročí, tam víťazí, aj tentoraz opakovane útočil. Skúseného Belgičana sa snažil zlomiť ešte pred slávnym velodrómom. „Ale moje nohy boli ako špagety,“ uznal neskôr Slovinec, čím vystihol brutálnosť týchto pretekov. Aj naňho to bolo príliš.

Rozhodnutie padlo až na ikonickom ovále v Roubaix.

„Keď som vstúpil na velodróm, presne som vedel, čo mám robiť. V príprave som si ten šprint prehrával znova a znova, toľkokrát sa mi o ňom snívalo,“ vyznal sa van Aert. Držal sa svojho plánu. Striehol na Pogačarovom kolese, kontroloval pozíciu, čakal na správny moment.

A keď prišiel, zaútočil. Presne. Včas a bez zaváhania.

Analytik a bývalý pretekár Matt Stephens to pomenoval pomerne výstižne: „Bol to špurt vraha – chladnokrvný, vypočítavý, absolútne presný.“ V tom okamihu sa ukázala mentálna stránka van Aerta. Nie impulzívna agresivita, ale kontrolovaná presnosť. „Na sto percent veril, že to vyhrá, už keď vošiel na velodróm,“ dodal Stephens.

Van Aert po víťazstve vôbec neskrýval emócie. „Znamená to pre mňa všetko. Je to môj cieľ od roku 2018,“ vravel.

Práve sezóna 2018 bola kľúčová. Na Paríž – Roubaix 2018 zomrel jeho tímový kolega Michael Goolaerts po páde počas pretekov. „V ten deň som stratil tímového kolegu. Odvtedy som sa sem chcel vrátiť a ukázať prstom do neba,“ vysvetlil van Aert.

A po prejazde cieľom to aj urobil. "Toto víťazstvo je pre Michaela, pre jeho rodinu, pre celý tím a pre všetkých, ktorí tam vtedy boli,“ dodal.

Van Aert uzavrel kruh

Van Aert sa v cieli zložil na zem. Nezadržateľne a hlasno vzlykal, zatiaľ čo sa pri ňom zastavovali príbuzní aj kolegovia. Aj jeho následná výpoveď bola viac ako silná. „Veľakrát som prestal veriť, že dokážem vyhrať. Ale na druhý deň som sa vždy zobudil a pokračoval.“

Nebola to len fráza. Belgičan v posledných rokoch prešiel viacerými boľavými neúspechmi i zraneniami vrátane vážneho poranenia členka, ktoré si vyžiadalo operáciu. Často sa vracal po pádoch, často pracoval pre tím, často bol "len“ druhý.

Aj preto má jeho nedeľňajšie víťazstvo omnoho širší význam. „Aj keď šťastie dnes nebolo vždy na mojej strane, stále som veril. A konečne prišla odmena,“ tešil sa.

Zaujímavý bol aj jeho pohľad na samotný finiš: „Neexistuje krajší spôsob, ako vyhrať, než proti majstrovi sveta. Poraziť ho v šprinte jeden na jedného je niečo výnimočné.“

Zo štatistického hľadiska dosiahol druhé víťazstvo na monumente a prvé po šiestich rokoch. Na najväčších klasikách sa tak vyrovnal Petrovi Saganovi, hoci v celkových úspechoch stále za slovenskou legendou výrazne zaostáva.

Rozdiel je však inde. Van Aertov príbeh je o vytrvalosti a o nezlomnosti. O schopnosti vracať sa. O tom, že aj jazdec, ktorý „má všetko“, môže čakať roky na moment, keď sa všetko spojí. Tentoraz sa to stalo na najtvrdších pretekoch sveta.

„Mám pocit, akoby som uzavrel kruh,“ povedal van Aert v cieli.

A možno aj preto dnes výrok z roku 2021 znie inak ako vtedy. Akoby Maarten Delvaux mal predsa len v niečom pravdu. Van Aertov príbeh nie je o dominancii, akú kedysi zosobňoval Peter Sagan, ani o bezchybnej mašinérii víťazstiev, akú dnes predstavuje Tadej Pogačar.

Je to iný druh veľkosti. V tom, ako dlho dokázal čakať a čo všetko musel prekonať, aby konečne vyhral.

Doráňané koleno

Cyklistický velikán, s ktorým Sagan zvádzal nezabudnuteľné súboje, má za sebou viacero ťažkých zranení. Trebárs minulý rok portál Cyclinguptodate pripomenul, že Van Aertovo telo sa od Tour de France 2019 do Vuelty 2024 zmenilo na mapu jaziev.

„Možno už nikdy neuvidíme toho jazdca, ktorý bez námahy vyhrával etapy aj klasiky,“ písal skeptický autor. Médiá i sociálne siete sa jednej chvíli zamerali predovšetkým na jeho koleno, ktoré vyzeralo všelijako, iba nie zdravo.

Van Aert sa síce na nič nevyhováral, ale pravda bola taká, že na Vuelte 2024 si na zostupe z Collada Llomena vážne poškodil kolenný kĺb a hlboká rana si vyžadovala šitie a intravenózne antibiotiká, aby sa predišlo infekcii.

To ho vyradilo na zvyšok sezóny. Instagramový príspevok IDLprocycling na prelome rokov ukázal Van Aerta pri rehabilitácii v posilňovni.

Jazvu na kolene pritom označil za „keloidnú“, čo naznačuje trvalé poškodenie tkaniva. Fanúšikovia i médiá špekulovali, že hoci neutrpel žiadne zlomeniny, hlboké rany a poškodenie kĺbu by mohli výrazne znížiť jeho výbušnosť, na ktorej si vždy zakladal.

Dôvodov, prečo bol tento univerzál na ústupe, bolo pochopiteľne viacero. Tak ako Sagan, aj on dlhodobo pretekal pod ťaživým psychologickým tlakom. Médiá často pripomínali, že cyklistická verejnosť od neho na klasikách Okolo Flámska či Paríž – Roubaix mala vždy najväčšie očakávania.

On síce neraz končil na stupňoch víťazov, no nikdy nevyhral. Médiá špekulovali, že to mohlo narušiť jeho sebavedomie.

Van Aert však dolplácal aj na rivalitu s Mathieu van der Poelom. Pretekajú proti sebe prakticky od malička a zatiaľ čo spočiatku ich súperenie vyzeralo byť „fifty – fifty“, v posledných rokoch to bola skôr jednostranná záležitosť v prospech Holanďana.

Ten má na konte už sedem triumfov na monumentálnych klasikách, je majstrom sveta, Van Aert teraz pridal len druhé. „Mathieu a ja sme odlišní, ale vždy sme na rovnakej trati. Je to ako šachová partia, len na bicykloch.“

A aby toho nebolo málo, je tu aj Pogačar, ktorý sa rozhodol, že chce nielen víťazstvá na Tour de France, ale aj na jarných klasikách. Nedávno si dal na Okolo Flámska opäť repete, na Roubaix mu zatiaľ stále niečo chýba.

Hlúpa opica

Van Aert bol dlhodobo veľkým súperom Slováka Sagana, hoci do pelotónu zavítal, keď bol Tourminátor už trikrát dekorovaným majstrom sveta.

Písal sa rok 2018, keď Belgičan vstúpil do profesionálneho pelotónu s tímom Verandas Willems-Crelan (neskôr Jumbo-Visma).

Van Aert doň prišiel ako trojnásobný svetový šampión v cyklokrose a svoju všestrannosť rýchlo ukázal aj na ceste. Pre Sagana bol zrazu konkurentom v šprintoch, klasikách i etapových pretekoch.

Ich prvé vzájomné súperenie sme sledovali na začiatku sezóny 2019, keď sa obaja zúčastnili na jarných klasikách. Napríklad na Gent-Wevelgem 2019 skončil Van Aert tretí a Sagan štvrtý, čo naznačilo, že medzi nimi začína vznikať súperenie.

Pamätné bolo aj Paríž-Roubaix, kde Sagan obhajoval titul. Van Aert sa vpredu držal ako kliešť napriek viacerým technickým problémom.

V tej istej sezóne sa ich cesty preťali aj na Tour de France, pričom Van Aert vyhral 10. etapu v šprinte, zatiaľ čo Sagan skončil piaty. Všetky spomínané momenty naznačili, že rodák z Herentalsu je pre slovenskú superstar novou výzvou.

Ich rivalita sa naplno rozvinula v sezóne 2020, najmä na Starej dáme, kde sa odohral ich najviditeľnejší konflikt.

Počas záverečného špurtu 11. etapy sa Sagan pomerne agresívne tlačil tam, kde veľa miesta nebolo, len aby si vytvoril priestor. Nalepený na bariére ramenom a hlavou zatlačil na Van Aerta, čo sa považovalo za nebezpečné a dodatočne dostal trest.

Za cieľovou páskou bolo veselo. Van Aert pripustil že si so Saganom vzájomne vymenili sprosté nadávky. Potom sa vraj s ním chcel normálne porozprávať, ale s rozčertením Slovákom sa nedalo.

Hektický deň v Poitiers mal však dohru. Na druhé ráno začala na sociálnych sieťach kolovať krátka videonahrávka, kde belgický šampión pred tímovým autobusom v spoločnosti Toma Dumoulina nazýva Sagana hlúpou opicou.

Tieto slová zaznamenala na kameru aj jedna z televízií a krátke video z momentu nám vtedy do redakcie zaslala fanúšička cyklistiky z Belgicka. „Van Aert povedal achterlijk aap – čo po flámsky znamená hlúpa opica. Keď sa u nás povie achterlijk, znamená to, že je niekto veľmi hlúpy,“ vysvetlila.

Zo záznamu bolo zrejmé, že Holanďan Dumoulin si uvedomoval prítomnosť kamier a snažil sa Van Aerta veľmi rýchlo upokojiť. Vyslovené sa však už vziať späť nedá a donieslo sa to aj Saganovi do uší. Chcel ospravedlnenie, čaká však dodnes.

"Nebolo to z jeho strany pekné. Viem však, že svoje gesto oľutoval. Obaja sú silní chlapi s obrovským egom, ihneď som pochopil, že ani jeden z nich sa nepríde tomu druhému ospravedlniť.

Také veci sa v športe, najmä v zápale boja, stávajú," komentoval situáciu pre Športweb Maarten Delvaux z denníka Het Nieuwsblad. Odvtedy bol Van Aert na Slovensku „persona non grata“. Ktokoľvek mohol víťaziť, len nie on.

Múdry chlapík

V každom prípade, Wout je inak milý chlapík. Je iný ako Sagan, oveľa menej nápadný, učaruje vám však svojou skromnosťou.

„Vždy si nájde čas na zástupcov médií aj fanúšikov. Vie byť aj vtipný, no najprv ho musíte spoznať. Vždy hovorí na rovinu – iba to, čo si naozaj myslí. Vo svojich odpovediach nikdy zbytočne nezahmlieva,“ vraví Delvaux.

Je vraj veľmi inteligentný, po ukončení strednej školy študoval na univerzite Thomasa Morea v Geele aplikovanú informatiku. Jeho odbor zahŕňal programovanie, databázové systémy, softvérové inžinierstvo aj analýzu dát – oblasti, ktoré vyžadujú logické myslenie, analytické schopnosti a zmysel pre detail.

Štúdium začal v roku 2012, krátko po dovŕšení osemnástin, venoval sa mu približne tri semestre. Dôvod, prečo štúdium nedokončil, spočíval v jeho rýchlom cyklistickom napredovaní.

Už ako junior dominoval v cyklokrose, a keď sa v roku 2014 stal profesionálom, bolo jasné, že má potenciál stať sa svetovou špičkou.

Zdalo sa, že jeho kariéra je už na zostupe. Vraví, že sa nebojí pádov, ale skôr momentu, keď si uvedomí, že to všetko bolo zbytočné. „No stále mám hlad po víťazstvách. Skončím, až keď ho stratím,“ opakuje.

Na to si zrejme ešte chvíľu počkáme, lebo Van Aert sa v nedeľu na náročných prašných cestách poriadne namlsal. „Prežil si ťažké časy, ale na to sme teraz zabudli,“ komentovala v cieli jeho manželka.