Šampión, všetci za tebou zomierajú. V tom sa legendy pozreli na seba: Toho Slováka už nikdy nedobehnú

Jar 2016 má zvláštnu chuť. V pelotóne sa mieša únava z dlhých kilometrov v sedle, ostrý prach z flámskych ciest aj ticho, ktoré nie samozrejmé.

Len pár dní pred štartom slávnej monumentálnej klasiky Okolo Flámska 2016 zasiahli cyklistiku dve obrovské tragédie – smrť mladých jazdcov Antoinea Demoitiého a Daana Myngheera, ktoré varovne pripomínajú, že aj tento šport má svoju temnú stránku.

Aj preto je počas stého ročníka slávneho podujatia pelotón nastavený akosi inak. Menej slov, viac rešpektu.

Začína sa pretekať…

Na štarte cítiť neprehliadnuteľné napätie. Vlastne tak ako vždy, keď sa pelotón vydáva na ťažké mačacie hlavy. Aj tentoraz ide „full gas“, ako hovoria jazdci. Pomyselný pedál je na podlahe prakticky od štartu.

Na papieri to je úctyhodných 255 kilometrov, v realite však niečo oveľa nemilosrdnejšie. Nekonečný sled nástupov, vetra z každej strany a osemnástich kopcov, ktoré síce nevyzerajú drsne, ale v reality vás chcú „zabiť“.

Flámsko nikdy nedáva nikomu nič zadarmo.

Cesta k rozhodnutiu

Od začiatku sa formuje dlhočízny únik, v ktorom je aj Imanol Erviti, režíruje viac ako polovicu pretekov. Španiel v ňom vydrží neuveriteľných 180 kilometrov a aj tak skončí medzi najlepšími. To je na tejto klasike normálne.

Medzitým však odpadávajú onakvejšie mená. Obhajca Greg Van Avermaet končí po páde s najčastejším cyklistickým zranením – bolestivou zlomeninou kľúčnej kosti. Arnaud Démare sa tiež porúča k zemi. Darmo, Flámsko si rok čo rok vyberá svoju krutú daň.

A vpredu sa medzitým začína rysovať príbeh, ktorý dnes pozná každý Slovák.

Je necelých osemnásť kilometrov pred cieľom. Na Oude Kwaremont prichádza prvý zlom. Peter Sagan v dúhovorom drese majstra sveta sa prvýkrát pohne vpred. Nie je to nič dramatické, skôr len presné načasovanie útoku. Jedine Belgičan Sep Vanmarcke nie je prekvapený a „zavesí“ sa za lídra Tinkoffu.

Za nimi sa snaží dotiahnuť Fabian Cancellara. Muž, ktorý na flámskych kockách vyzerá ako doma. ,Spartakus", štvornásobný majster sveta v časovke, jazdec, ktorý tieto cesty miluje a lúči sa s nimi. Komentátori všetkých televíznych staníc, ktoré vysielajú priamy prenos, to niekoľkokrát pripomenú.

Cyklistický silák Cancellara však akosi nestačí…

Paterberg alebo 380 metrov pravdy

O pár kilometrov ďalej sa nachádza miesto, ktoré rozhoduje o večnosti. Slávny Paterberg. Krátky kopec, len 380 metrov. Priemer cez 12 percent, maximum okolo 20. Ak na ňom pretekár neodovzdáva aspoň 1000 wattov, bicykel pod ním sa vraj zastaví. Po 240 kilometroch je to predsa len niečo úplne iné.

Z drobného kopca je zrazu test, či telo ešte spolupracuje s hlavou. Uhýbate pred dlažobnými kockami, ktoré z vás chcú vytriasť dušu, hľadáte pás hlinenej cesty, lebo tadiaľ je to jednoduchšie.

„Paterberg je vskutku čudná cestička. Vôbec nezáleží na tom, po koľký raz po ňom idete, stále vás poriadne prekvapí,“ opisuje ho Sagan prakticky presne. Na jeho úpätí treba ísť mimoriadne rýchlo.

Lenže pred ním je ostrá zákruta a potom dlažobné kocky, ktoré vás chcú vytriasť z bicykla. A práve tam sa to stane…

Sagan neútočí teatrálne. Nepostaví sa zo sedla. Len zrýchli. Ako dieselový motor. Záber za záberom. Šialene rýchlo. Za ním idúci Vanmarcke sa v bolesti začne kývať zo strany na stranu. Na dohľad vzdialený Cancellara stále verí, z plných bojuje, ale rozdiel je zrazu poriadne viditeľný.

„Pozrite sa naňho, toto môže byť rozhodujúci nástup!“ kričí do mikrofónu komentátor Eurosportu.

„Vanmarcka doslova hodil cez palubu,“ zaznie v belgickej Sporze. Slávna cyklistická legenda Tom Boonen to neskôr zhrnie úplne jednoducho: „Za to, ako zaútočil na Paterbergu, si zaslúži veľký rešpekt.“

Sagan ide. Len sám. Už len po rovine. „Máš vietor v chrbte. Za tebou zomierajú, nevládzu,“ posiela mu odkaz športový riaditeľ Patxi Vila.

Sám proti všetkým

Do cieľa zostáva trinásť kilometrov. Síce rovinatých, ale zradných. Za Saganom je totiž Cancellara, cyklista, ktorý dokáže stíhať ako málokto. Obzvláśť, keď mu z tímového auta kričia do vysielačky.

„Zaber, zaber šampión. Saganovi sa viackrát stalo, že mu došli sily v posledných piatich kilometroch.“ Lenže nie tentoraz.

Vanmarcke už nevládze striedať, Cancellara tak bojuje prakticky sám – proti Saganovi aj proti realite. Rozdiel kolíše, ale nikdy neklesá pod pätnásť sekúnd.

Začína byť jasné, že v živote Petra Sagana sa niečo sa mení. Šesť mesiacov predtým na majstrovstvách sveta v Richmonde zmaže nálepku „večne druhý“. Teraz šliape do pedálov v ústrety prvému monumentu.

V cieli v Oudenaarde stoja žijúce legendy. Eddy Merckx, Johan Museeuw aj Roger De Vlaeminck. Muži, ktorí v minulosti definovali túto superťažkú klasiku.

Kamery si ich po celý čas všímajú, fragmenty z ich rozhovorov neskôr použijú vo vydarenom dokumente k 100. ročníku Okolo Flámska. V tom zaznie veta: „Dobehnúť Sagana? To bude fakt veľmi ťažké.“

„Nikdy ho nedobehnú.“

A Merckx len prikývne… A má úplnú pravdu.

Hlas, ktorý takmer odišiel

Sagan vchádza do Oudenaarde s vetrom v chrbte. Najprv jeho náskok trochu klesne, potom ho zasa opäť o niečo navýši. Všetko má pod kontrolou, hoci mu z tímového auta hlásia o pár sekúnd menší rozdiel, než ukazuje časomiera. Vraj aby náhodou nepoľavil.

Slovenská superstar sa pri posledných kilometroch na Okolo Flámska 2016 pristavuje aj vo svojej autobiografii. Spomína zvláštnu scénu.

„Tri kilometre pred cieľom som videl chlapíka v drese Molteni, ako prelud Eddyho Merckxa. O pár minút som sa stal víťazom tohoto monumentu.“

Flámsko má jednoducho zmysel pre symboly.

Saganovi chýba posledných pár sto metrov, keď komentátor Eurosportu to už nevydrží. „Fabian Cancellara vo Flámsku štvrtýkrát nevyhrá. Nedovolí mu to absolútny talent. Toto je éra Petra Sagana. Chapeau! Toto je extra špeciálny deň pre extra špeciálneho jazdca. Rock ’n’ Roll Peter Sagan!“

Rodák zo Žiliny prechádza cieľom po šiestich hodinách, desiatich minútach a 37 sekundách. Zdvihne ruky nad hlavu. A potom pridáva svoje typické „wheelie“.

Stáva sa prvým slovenským víťazom monumentu.

Sagan – dokonalý Flám

Všetko z bezprostrednej blízkosti sleduje aj Steven Buyse, zakladateľ fanklubu Petra Sagana a hoci je to belgický Flám, pre Športweb hlási:

„Van Avermaet, Boonen, Gilbert sú skvelí jazdci. Pripúšťam, že by dávalo oveľa väčší zmysel, ak by sme založili fanklub niektorému z nich. Ale Peter Sagan je výnimočný. Po osobnostnej, ale aj po športovej stránke. Má parametre dokonalého Fláma.“

Po pretekoch neprichádzajú žiadne veľké prejavy. Z každého jeho gesta zračí len veľká únava. „Taktika bola jasná – chcel som prísť do cieľa sám. Keď sme v skupine, nik so mnou nechce spolupracovať,“ povie v cieli do množstva pripravneých kamier a diktafónov.

Keď túto hlášku započujú jeho šéfovia v mechanickom vozidle Saxo-Tinkoff, len sa radostne uškrnú. „Áno, chcel prísť sám. Tak teda prišiel.“

Pre Fabiana Cancellaru to sú posledné flámske preteky. Chcel štvrté víťazstvo, forma by bola, ideálny deň tiež. Ale nestačí to. „Zmeškal som ten jeden moment,“ priznáva. Nevadí, z tímového auta ho povzbudzujú: „Aj tak si borec, Fabian. Dnes sa viac nedalo. Sagan je príliš silný.“

Úplne na konci

Po veľkolepom dni ruch ustáva, televízne štáby balia techniku a Sagan po tom všetkom nastúpi do pripraveného auta. Iba on, kamera, jeho manažér Gabriele Uboldi a nekonečná únava.

„Povedz niečo do kamery. Ahojte, ja som Peter Sagan,,,“ vyzýva ho taliansky priateľ a manažér. Sagan sa len „ťažkopádne“ usmeje. „Každý ma predsa pozná.“

Je to už desať rokov, hoci akoby to bolo iba včera. Pri spomienke a televíznych záberoch, ktorých je na internete spústa, husia koža neschádza. Keď sa dnes vraciame k Okolo Flámska 2016, nevidíme totiž len víťazstvo.

Je to aj moment, keď sa jazdec, ktorý bol dovtedy „len“ výnimočný, stal ešte niečím viac. Cyklista, ktorého definovala nielen sila, ale aj rozhodnosť. „Ak chceš vyhrať, musíš riskovať, že prehráš.“

Len jeden útok na Paterbergu.

A potom veta, ktorá to vystihla najlepšie: „Nikdy ho už nedobehnú.“