Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Miláno - San Remo: "Keď som šiel močiť, všetci zastavili, už som sa ich nezbavil," spomína Cancellara. Sagan stratil nervy
Monumentálna cyklistická klasika Milano-Sanremo je najdlhšia jednodňová pretekárska skúška na svete a tradične otvára sezónu veľkých jarných klasík. Tento rok bude mať aj slovenskú stopu – premiérovo sa na štart postaví Lukáš Kubiš.
Dramatický finiš na Miláno-San Remo 2017: Peter Sagan (vľavo) a Michal Kwiatkowski (v strede).
Najdlhšia klasika, ktorá klame telom
Je prvou z piatich. Najdlhšou zo všetkých. Je nevypočítateľná. Vie byť pohodová, inokedy krutá. Monumentálna klasika Miláno – San Remo je prvou vážnou skúškou cyklistickej sezóny. Má obrovský cveng. Ak pretekára tím nominuje, znamená to, že má výkonnosť. A predovšetkým – na víťazov sa nezabúda.
Spravidla tretiu marcovú sobotu, 298 kilometrov na slnku, vo vetre, v daždi alebo v snehovej chumelici. V minulosti ponúkla už mnoho tvárí. Dnes vytasí ďalší zo svojich odtieňov. Na štarte bude stáť vôbec prvýkrát v kariére aj náš Lukáš Kubiš.
Predtým tu pravidelne pretekal slávny Peter Sagan. Populárne talianske preteky síce nikdy nevyhral. Zopárkrát bol však veľmi blízko.
Fakty o pretekoch Miláno – San Remo:
- dĺžka: približne 290–300 km
- najdlhšia klasika sveta
- kľúčové stúpania: Cipressa, Poggio
- prezývka: La Primavera
Miláno – San Remo, Okolo Flámska, Paríž – Roubaix, Liége – Bastogne – Liége a na jeseň Okolo Lombardska. Každá z nich nesie prívlastok monumentálna, každá z týchto klasík má svoje naj. O posledných štyroch vopred vieme, že cyklisti budú trpieť, len prvá klame profilom.
Vyzerá nenáročne, je však mimoriadne ťažká.
Švajčiar Fabian Cancellara bol svojho času klasikársky šampión. V San Reme sa však radoval iba raz. V sezóne 2008. „Odvtedy ma už nenechali ísť. Pol dňa som mal na zadnom kolese všetkých súperov. Keď som šiel močiť, zastavili so mnou. Nikdy som sa ich už nezbavil,“ opisuje svoje skúsenosti s prvým jarným monumentom.
Zlé počasie? To je garancia
Miláno – San Remo, to sú hodiny v sedle, keď máte pocit, že sa nič nedeje, ale oči treba mať na stopkách. Kľúčový okamih môže prísť v najnečakanejšej chvíli. Nie dva, každý má len jeden pomyselný výstrel.
„Intenzita kolíše. Je tam niekoľko bodov, keď musí mať cyklista dobrú pozíciu, inak to môže hneď zabaliť. V pelotóne je obrovská tlačenica a pády sú skôr pravidlom ako výnimkou,“ spomínal pred rokmi v rozhovore pre Športweb Peter Velits.
"Ale nebudem vám klamať, neboli to moje najobľúbenejšie preteky. Sú garanciou zlého počasia – raz sneží, potom prší a keď si myslíte, že najhoršie je už za vami, začne na vás brutálne fúkať.
V cyklistickom svete však majú obrovský cveng a váhu. Ak vás tím nominuje, znamená to, že máte výkonnosť," doplnil Slovák, ktorý roky jazdil v profipelotóne.
Trať meria takmer tristo kilometrov, v cyklistickom kalendári by ste márne hľadali dlhšiu jednodňovú klasiku. Pelotón smeruje z vnútrozemia k pobrežiu, spočiatku pokojným tempom, na poslednej päťdesiatke sa však pedále pekelne roztočia.
V cyklistickej literatúre sa píše, že za dedinkou Taggia je maják a ten upozorňuje nielen lode, ale aj pretekárov, že sa začína niečo diať.
„Úprimne, maják som nikdy nezaregistroval. (úsmev) Spomínam si však na úsek troch po sebe nasledujúcich kopčekov, ktoré boli pre mňa akýmsi signálom: aha, je to tu. Tam sa začínal boj o pozície, pretekár, ktorý mal ambície, musel byť minimálne v prvej päťdesiatke,“ zamyslel sa trojnásobný majster sveta v tímovej časovke.
Cipressa a Poggio: miesto, kde sa rozhoduje
Zhruba 50 kilometrov pred cieľom sa začína lámať chlieb, rovný profil z ničoho nič narušia dva nie dlhé kopce. Ak by boli v itinerári Tour de France, zapadli by, na ich meno si nespomeniete – Cipressa a Poggio sú však talianskymi legendami. Tam sa často rodia víťazi i porazení. To je to miesto, kde všetci čakajú útok a aj tak sa nechajú prekvapiť.
"Poggio nie je náročný kopec, zvládal som ho aj na veľkom prevodníku. Ide sa tam rýchlo aj po 280 kilometroch v sedle. Dôležitý je však boj na jeho úpätí – v tlačenici chce byť každý vpredu.
Ak sa to cyklistovi nepodarí, je zle. Viete, aký je najlepší signál? Musí vám fúkať do tváre, nesmiete byť zakopaný niekde v balíku pretekárov," vysvetlil nám Velits.
Keď sa pretekári dostanú na vrchol, začína klesanie. Nie je ani náročné, ani technické. No nasleduje po 290 kilometroch a je tesne pred cieľom. Posledná šanca, ako prekvapiť špurtérov.
V tej chvíli vraj záleží na všetkom. Aj na línii, ktorou pretekár vedie bicykel. Kedysi platilo, že cesta z Poggia nie je hrboľatá ako flámsky Paterberg, no nie je to ani žiadna hladká diaľnica v štýle F1. Lukáś Kubiš nám však pred pár dňami zvestoval, že na tomto kopci „natiahli nový asfakt“.
Do cieľa chodili mŕtve nohy
Kráľ cyklistiky Eddy Merckx ovládol Miláno – San Remo sedemkrát. Britský novinár William Fotheringham v knihe – Merckx: Napoly muž, napoly bicykel – opisuje, ako Belgičan počas jedného z ročníkov zaútočil na vrchole Poggia a pod ním mal až 30-sekundový náskok.
Autor spomína, že tento cyklistický kanibal bol taký silný, že vyšprintoval z každej zákruty, ktorá viedla do cieľa. Zatiaľ čo jeho nohy vraj boli stále svieže, ostatní ich mali už dávno mŕtve.
Pravda, ak na Poggio vôbec došli. Nielen dĺžka, ale aj premenlivé počasie robia z Miláno – San Remo mimoriadne ťažkú skúšku. Je polovica marca, počasie je premenlivé, občas bláznivé, hocikedy drsné. Ak jazdcov na ceste k azúrovému pobrežiu sprevádza vietor, je to nebezpečné i veľmi stresujúce.
Keď sme sa pred časom rozprávali s Petrovým bratom Martinom Velitsom o horúčavách na španielskej Vuelte, nenápadne premostil na klasiku Miláno – San Remo. Tej cti sa mu dostalo tesne pred odchodom do cyklistického dôchodku. Nie sú to však najkrajšie spomienky.
„Tam som si uvedomil, aké sú štyridsiatky fajn. Že radšej sa budem celý deň ochladzovať, ako sa trápiť v snehu a daždi v štyroch stupňoch Celzia. Prsty som mal také zmrznuté ako nikdy predtým,“ smial sa niekdajší slovenský pretekár s tým, že Miláno – San Remo 2013 nemalo nič spoločné s cyklistikou.
Peklo menom rok 1910
Nuž, ak by mohol vysadnúť na bicykel o 103 rokov skôr, vedel by, že to môže byť aj omnoho horšie. Práve o San Reme 1910 sa hovorí ako o najťažšom ročníku vôbec. Na štart sa postavilo 63 jazdcov ešte pred východom slnka.
Keď prví pretekári vošli do Pavie, začalo pršať, v neďalekej Tortone z toho bola už búrka, to najhoršie však prišlo pri stúpaní na Passo del Turchino na ceste do Ovady.
Legenda vraví, že Belgičan Cyrille Van Houwaert, ktorý bol v tom čase na čele, stretol na ceste dvoch lyžiarov. Môžeme sa len domnievať, kto bol viac šokovaný. Či cyklista alebo lyžiari…
Počas zjazdu však Van Houwaert takmer zamrzol na kosť a rozhodol sa, že preteky vzdá a radšej nájde útočisko vo vyhriatom dome povedľa cesty.
Slávny Eugene Christophe, víťaz Tour de France, si odskočil do hotela, aby svoje telo rozmrazil. Urobil dobre, lebo jazdci, ktorí ho medzitým predbehli, už do cieľa nedošli.
Video
Pavel a Sagan po otvorení slovenského olympijského domu
Pavel a Sagan po otvorení slovenského olympijského domu
Christophe prišiel do San Rema po dvanástich hodinách a 24 minútach, druhý Giovanni Cocchi o hodinu neskôr, na bronzového Giovanniho Marcheseho sa v cieli čakalo ďalších sedemnásť minút. Miláno – San Remo vtedy dokončili len štyria cyklisti.
Sagan a premárnený sen v San Reme
Samostatnou kapitolou bol na Miláno – San Remo zo slovenského pohľadu Peter Sagan. Prosil trate, na ktorej naposledy štartoval v sezóne 2023, mu vyhovoval. Žiaľ, slovenský Tourminátor viackrát len márne bojoval o triumf.
Najbližšie mal k výhre na Primavere, ako túto populárnu klasiku vo svete volajú, v rokoch 2013 a 2017. V oboch prípadoch však skončil na druhom mieste. Až päťkrát bol štvrtý (2012, 2015, 2019, 2020, 2021).
Dodnes ho najviac mrzí sezóna 2017. Mal skvelú formu a na legendárnom Poggiu ju chcel potvrdiť. Jeho excelentný nástup zachytili Julian Alaphilippe i Michal Kwiatkowski.
Obaja vedeli, že v rovnom súboju nebudú mať proti – v tom čase ešte len dvojnásobnému majstrovi sveta – žiadnu šancu. So Saganom nespolupracovali, ale naopak, Slovák ich diabolským tempom doviedol k cieľovej páske.
Na nej však dostal niekoľkocentimetrové K. O. od prefíkaného Poliaka.
„Nie je to len o tom, či vyhráte, ale aj o tom, ako vyhráte. Ak si rozoberiete, ako vyhral Kwiato, tak… Ak by som vyhral takto ja, nebol by som so svojím výkonom spokojný,“ povedal vtedy evidentne rozrušený Sagan.
Sagan vulgárna počastoval súperov
Na sociálnych sieťach sa pár dní po pretekoch objavilo aj video, na ktorom si rodák zo Žiliny nedával servítky pred ústa a súperov „častoval“ nepublikovateľnými výrazmi.
Pre Sagana to bola obrovská rana. Po talianskom monumente totiž strašne túžil. v Taliansku vždy rád jazdil a nikdy sa netajil vrúcnym vzťahom k tejto krajine. Napokon, práve tam naštartoval aj svoju brilantnú kariéru.
Počas nej sa obklopoval Talianmi – mal športového manažéra Lombardiho, mediálneho manažéra Uboldiho i obetavého domestika Daniela Ossa. „A vôbec, nie je aj Sagan tak trochu Talian?“ pýtali sme sa dávnejšie Alessandra Vanottiho, jeho niekdajšieho kolegu z Liquigasu, kde začínal v profipelotóne.
"A viete, že áno? Túto krajinu nosí v srdci. Napokon, s talianskym Liquigasom vtrhol do svetovej cyklistiky. Na tie roky spomínam azda najradšej, boli sme výborná partia, vládli medzi nami vzťahy, aké sa inde v pelotóne nevidia.
Peter cítil podporu od každého z nás. Nepreženiem, ak poviem, že sme žili ako veľká rodina. A tomu zodpovedali aj výsledky. Boli to pre nás zlaté časy a z Petra spravili jazdca, akým bol neskôr," odpovedal bývalý cyklista.
Sagan a Taliansko jednoducho po celú kariéru patrili k sebe.
Kubišov debut: splnený sen
Po pár rokoch však budeme mať na štarte ďalšieho slovenského cyklistu. Lukáša Kubiša, ktorý je lídrom prokontinentálneho tímu Unibet Rose Rockets. Je to výborný klasikár, na Miláno – San Remo však bude štartovať len prvýkrát.
Pred pár rokmi jazdil ešte za Duklu Banská Bystrica, na podujatie podobného rangu nemohol ani pomyslieť. „Sedel som pred televízorom a predstavoval si, ako tam raz budem pretekať. Pre mňa to je splnený sen.“
Ten sa mu dnes splní… A možno práve na Poggiu, kde sa lámu preteky aj kariéry, napíše svoj prvý veľký príbeh.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.