Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Kubiš pred veľkými pretekmi: Nielen ja, 97 percent pelotónu si myslí to isté. Všetci čakáme nie či, ale kedy to ten chlap spraví
Zastihli sme ho len tri hodiny po dojazde do cieľa na tradičnej jarnej klasike Nokere Koerse. Na letisku v Bruseli, z ktorého včera neskoro večer odlietal do Milána, kde v sobotu odštartuje slávna monumentálna klasika Miláno - San Remo. Slovenský cyklista Lukáš Kubiš (26) z tímu Unibet Rose Rockets je na prahu najdôležitejšej časti doterajšej kariéry.
Lukáš Kubiš.
K šiestemu miestu prijímate gratulácie, alebo sa vám niečo také už máli?
Úprimne? Mal som pocit, že pódium bolo v mojich silách, preto som skôr sklamaný, že to nevyšlo. Mohol som tam stáť, žiaľ, bol tam moment, keď som stlačil brzdy a akoby som nebol rozhodnutý, ktorou stranou pôjdem.
Stratil som momentum a stálo ma to aj nejakú pozíciu. Ale Jasper Philipsen podal skvelý výkon v samotnom závere a zaslúžene vyhral. Takže ak sa ma pýtate, či prijímam gratulácie, tak ja odpovedám, že nie som spokojný so šiestym miestom.
Sú to len tri hodiny po tom, ako ste dorazili do cieľa… Ako sa práve cítite?
Tým, že tento rok sme tu pretekali inak ako vlani, kedy sme na trati viac tvorili, nie som až taký unavený.
Snažil som sa šetriť sily, veď v sobotu ma čaká naozaj veľké podujatie. Ale dvesto kilometrov je dvesto kilometrov, nohy si to určite všimli, tie neoklamete. V Taliansku si však dám vo štvrtok „coffey ride“ a dobre zregenerujem.
Ruky sa vám po toľkých úsekoch na mačacích hlavách netrasú?
Takmer vôbec. Nokere Koerse nie je Paríž – Roubaix. Na Pekle severu to je niečo úplne iné, omnoho väčšie vibrácie, človek sa z toho potom dostáva aj štyri dni. Tentoraz to bolo v pohode, na kockách som strávil dovedna možno pätnásť kilometrov.
Ale predsa len – jarné klasiky sú asi niečo úplne iné, ako letné rovinaté etapy…
To veru áno. Navyše, toto je len začiatok sezóny, po zime sú všetci poriadne namotivovaní, všetci sa chcú pretekať. Aj napätie v pelotóne je výrazne väčšie ako napríklad v auguste. Tam už cyklisti myslia skôr na dovolenku. (smiech) Obzvlášť na kockách – vo Flámsku a na Roubaix – sa idú bomby. Tam je to neskutočne nervózne.
Čo je najkľúčovejšie na monumentálnych klasikách?
Musíte si strážiť pozíciu. Keď si spomieniem na minuloročné Paríž – Roubaix, tam samotný výkon nie je ani tak dôležitý ako to, ako si strážite pozíciu. Proste v správnej chvíli musíte byť na správnom mieste, neexistuje, aby ste boli pred Arenbergom kdesi vzadu, to máte potom po pretekoch. Hoci do cieľa je stále ďaleko, je veľký rozdiel, či ste piaty alebo päťdesiaty.
Túto jar absolvujete všetky tri najväčšie monumenty – pred dvomi rokmi sa to mohlo zdať ešte ako celkom vzdialený sen, však?
Sedel som pred televízorom a predstavoval si, ako tam raz budem pretekať. Pre mňa to je splnený sen. Vlani to bolo Paríž – Roubaix, teraz pridám Miláno – San Remo aj Okolo Flámska. Neskutočne sa na to teším.
A tentoraz budete aj lídrom tímu… Povedzte, ako si to má laik, čitateľ, predstaviť? Je to niečo ako futbalový kapitán?
Samozrejme, keď raz okolo vás vyskladajú tím, automaticky ste pod tlakom. Ale musím pochváliť celú stajňu, môžem sa tu na všetkých spoľahnúť. Tvrdo som makal, aby som sa dostal do tejto pozície, nedostal som ju zadarmo. Som šťastný, že v Unibet Rose Rockets mi veria.
Už v sobotu vás čaká na Miláno – San Remo tristo kilometrov v sedle… To je zrejme dosť aj na profesionála.
Na papieri to znie dlho, ale ono to je aj v skutočnosti dlhé. (smiech) Na druhej strane, prvých 150 kilometrov by malo byť pokojných, nepredpokladajú sa vážne útoky.
No beztak, musíte sedieť na sedle, potrebujete dopĺňať energiu a dávať neustále pozor, hoci o všetkom podstatnom sa rozhodne v posledných dvoch hodinách.
Profil trate vyzerá pomerne nudne, ale legendárni cyklisti potvrdia, že nohy spravidla dorazia do cieľa mŕtve.
Určite áno, predsa len, je to šesť a pol hodiny na bicykli. A po tom všetkom príde slávne Poggio, kde sa musíte totálne vydať. Hoci minulý rok sa rozhodlo už na predošlej Cipresse. Uvidíme teraz, čo sa bude diať. Určite to nebude nič ľahké.
V roku 1910 prišli do cieľa zo 63 jazdcov len štyria… Prešli ste sa už niekedy po tejto trati?
Nemal som takúto možnosť. Ani nikde v okolí. Ale v piatok sa na tom dobre pozriem, veľmi som zvedavý na legendárne Poggio, napozerané ho mám teda poriadne, ale v skutočnom živote to bude určite niečo iné. Vraj tam natiahli nový asfalt, takže o to lepšie.
Aký by bol z vášho pohľadu ideálny scenár pretekov?
No… Na štarte bude aj „Pogi“. Videli sme, čo spravil minulý rok. Myslím si, že to bude dosť podobné, pretože pokiaľ chce vyhrať, určite nepôjde do šprintu s niekým rýchlejším. Predpokladám, že zaútočí už na Cipresse a potom to už bude len na jeho výkone – či ho udrží až do cieľa.
Ale nie som to len ja, kto takto premýšľa, 97 percent pelotónu chápe, že Tadej Pogačar si to spraví po svojom a my ostatní sa budeme pretekať o ďalšie miesta. Taká je novodobá cyklistika. (smiech)
Nie je to smola, keď jeden „uletený“ jazdec dokáže zvyšku poľa takto „pokaziť“ preteky?
Alebo to môže byť česť, však? Užívajme si, že máme takúto možnosť, že môžeme súťažiť s takouto legendou. Už len to, že ho môžeme zblízka sledovať. Osobne mu veľmi fandím, lebo cyklistiku robí naozaj perfektne. Jednoducho je najlepší. To je fakt.
A čo tak najlepší v dejinách?
Čas ukáže. Tadej je ešte stále mladý, no svoju kariéru rozbehol skvele. Nie je žiadna novinka, čo teraz poviem, ale keď Pogačar príde na preteky, všetci len čakáme, čo sa bude diať. A je jedno, či to je Strade Bianche, Miláno – San Remo alebo Okolo Flámska. Nikto nerieši či, ale kedy sa zdvihne a odíde.
Keď sa pozrieme na váš pretekársky itinerár – najbližších dvadsať dní si príliš neoddýchnete.
Bude to už len o pretekaní. Už len správne rozložiť regeneráciu medzi podujatiami. Ale všetko sú to najslávnejšie jarné podujatia, som nadšený, že budem štartovať na všetkých. A či to bude najťažších dvadsať dní v kariére? To vám poviem po nich.
Ktorý z troch monumentov – San Remo, Flámsko, Roubaix – vám je najbližší?
Mojím tohtoročným vrcholom bude týždeň od Flámska po Roubaix. Tam by mala aj moja forma gradovať. Naviac sa však teším asi do Belgicka, tie kopce, tie kocky – práve tam by som mal pretaviť svoju váhu do samotného výkonu.
Paterberg alebo Arenberg?
(smiech) Ťažké si vybrať, oba sektory sú hviezdne. Na oba sa teším, preto nepoviem ani jeden.
No povedzte, čo je také atraktívne na jazde po mačacích hlavách? Keď človek vidí v cieli Paríž-Roubaix jazdcov, akoby vyšli z mučiarne.
Veru, je to drina, zároveň niečo, o čom snívate celý svoj život. Vaša námaha smeruje práve k takýmto veľkým pretekom. Vlani som si šiel do Roubaix po lepší výsledok, žiaľ, mal som smolu, nevyšlo to, ale nazbieral som veľké skúsenosti.
Zistil, ako moje telo reaguje, koľko dostalo zabrať, nič ťažšie som odvtedy neabsolvoval. Veď to je 250 kilometrov, z toho 70 na rozbitých kockách. Bol to zážitok, ale keďže som chcel skončiť lepšie, vnímal som to aj trošku inak.
Video
Slovenská armwrestlerka Ivana Pitáková vs. Peter Sagan
Slovenská armwrestlerka Ivana Pitáková vs. Peter Sagan
Zdroj:
instagram.com/ivanapitakova
Lanské video z cieľa v Roubaix – a váš obrovský smútok – obletelo celé Slovensko. Bol to psychicky najboľavejší deň v kariére?
Bol. Určite. Netajím to. Mal som cieľ, na konci dňa, keď som videl výsledkovú tabuľu, tak som vedel, že to, s čím som tam šiel, som mohol dosiahnuť. Bolo to trpké, tento rok sa to však pokúsim zúročiť.
Proste na kockách treba mať aj šťastie, tak?
Ale to praje pripraveným…
Desať rokov po triumfe Petra Sagana na Okolo Flámska bude na týchto pretekoch opäť štartovať náš cyklista. Slovensko bude môcť pri veľkonočnom obede opäť sledovať monumentálnu klasiku.
Je to pre mňa česť. Naozaj! Aj na minuloročných pretekoch Okolo Slovenska som videl, ako ma ľudia povzbudzujú, na všetkých som veľmi hrdý. Ďakujem. Je krásne, keď môžem slovenských cyklistických fanúšikov opäť pritiahnuť pred televízne obrazovky. Je to záväzok.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.