Najnovšie

Koľko času potrebujú starostovia a primátori? Rok k dobru nie je roztopašnosť

Slovensko je široko-ďaleko jedinou krajinou, kde sa komunálni lídri volia väčšinovým volebným systémom. Tak si vyberáme osobnosti, ktorým odovzdávame moc riadiť naše samosprávy.

Michal Kaliňák, splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu, štátny tajomník MV S
4.5.2026 00:00
odoberať
Google News
zdieľať
poslanec kalinak
Foto: Robert Huttner Pravda

Parlamentná rozprava o návrhu sociálnodemokratickej strany Hlas na predĺženie volebného obdobia samospráv odkrýva nemalú mieru nepochopenia nášho komunálu. Aj to limituje diskusiu a politickú zhodu na potrebnú zmenu ústavy.

Široká paleta dôvodov

Predĺženie volebného obdobia je okrem iného aj o tom, aby dĺžka mandátu vo väčšinovom systéme bola identická. Samosprávne orgány si ľudia volia v priamych voľbách na štyri roky a hlavu štátu, tiež priamo, ale na päť rokov. Rovnaký meter nemôže ublížiť.

Ak si odmyslíme dĺžku funkčného obdobia rady školy či dĺžku platnosti rôznych strategických dokumentov, ktorá je tiež päťročná, stále máme ďalšie dôvody na predĺženie volebného obdobia.

Slovensko mimoriadne potrebuje modernizáciu samosprávy i miestnej štátnej správy. V tomto období formulujeme východiskovú pozíciu pre nové eurofondy. Z nich musíme časť využiť na reformy, lebo stále je to lacnejšie, ako hľadať financie na systémové zmeny v štátnej kase. Tu však potrebujeme súhru a participáciu s komunálnymi lídrami.

Aby zmeny neboli len schválené, ale aj zavedené do praxe. Predĺženie volebného obdobia sa tak stáva atraktívnou ponukou na spoluprácu, aby komunálni lídri získali čas realizovať svoj program a z času si ukrojili aj pre potrebnú spoluprácu na modernizácii.

V minulosti sme mali predĺžené obdobie samosprávnych krajov. Presne o rok. Neboli sme svedkami žiadnych externalít, ktoré by sa teraz mohli ukázať ako hrozby či riziká predĺženia volebného obdobia. Za predĺženie mandátu od riadnych volieb, ktoré sa uskutočnia koncom októbra tohto roka, bolo Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska i Združenie samosprávnych krajov. Všetky tri reprezentatívne organizácie unisono.

Každá z nich pritom vie, že samosprávne voľby nie sú prioritne o straníckych značkách a každými voľbami si pozíciu medzi štatutármi aj členmi zastupiteľstiev zlepšujú nezávislí kandidáti, teda tí, ktorí vstupujú do volebného súboja bez straníckych tričiek. Takže povrchná interpretácia politického motívu nie je na mieste. Všetky tri samosprávne združenia, hoci niektoré odlišným pohľadom, majú rovnaký postoj týkajúci sa potreby modernizácie samosprávy. Cítia to správne a nikto zorientovaný to nemôže spochybniť.

Preto, ak je vôľa na potrebe modernizácie, keď sú k dispozícii financie (z nových eurofondov), ešte treba čas. Presne toto je trojkombinácia, ktorá vytvára najlepšie podmienky pre systémové zmeny. Čas sa nedá zastaviť ani spomaliť. Treba ho využiť. Predĺženie volebného obdobia samospráv vytvorí dostatočný časový priestor robiť v komunite a participovať na systémových opatreniach.

Koľko času potrebuje starosta?

Odpoveď na túto otázku ponúka aktuálna analýza Parlamentného inštitútu Národnej rady Slovenskej republiky s rovnomenným názvom. Autorský kolektív síce v úvode konštatuje, že „účelom analýzy nebolo porovnávať mieru právomocí, ale politický cyklus samosprávy“.

Tak sa na to pozrime faktami. Spomedzi európskych štátov je v šiestich krajinách šesťročný mandát. Rovnaký počet štátov má pre samosprávy päťročný cyklus. Síce 14 štátov má model nastavený na štvorročné volebného obdobie, ale lepším pohľadom zistíme obrovskú slabinu. V Česku, Dánsku, Estónsku, vo Fínsku, v Lotyšsku, Nórsku, Španielsku či vo Švédsku sú starostovia a primátori volení nepriamo – teda zastupiteľstvami!

Ak je to slabý argument, poďme k ďalšiemu. V prípade komunálnych volieb je v 16 štátoch zavedený pomerný systém, teda dominuje strana (koalícia), nie meno kandidáta. V ďalších ôsmich štátoch je volebný systém v samospráve postavený na kombinovanom systéme – teda kombinácia väčšinového s pomerným.

Slovensko je tak široko-ďaleko jedinou krajinou, kde má starosta (primátor) a členovia zastupiteľstva skutočne silný mandát priamo od voličov. Kto má najviac hlasov, získava mandát. V našom prihraničí žije 44 % obyvateľov. Mnohé samosprávy udržiavajú mimoriadne silnú spoluprácu s partnermi z okolitých štátov.

Slovensko je tak široko-ďaleko jedinou krajinou, kde má starosta (primátor) a členovia zastupiteľstva skutočne silný mandát priamo od voličov.

Projektmi pomáhajú v kvalite a spokojnosti života svojich obyvateľov. Patríme medzi málo krajín, kde každý kraj susedí s nejakým štátom. Prihraničie je aj o porovnávaní.

V Maďarsku majú samosprávy päťročný mandát. A v Poľsku tiež. V susednom Česku je snaha o predĺženie mandátu zo súčasných štyroch rokov na šesť, a to s tým, aby starostovia a primátori boli volení priamo občanmi väčšinovým volebným systémom. Ako na Slovensku, lebo takto by získali silnejší mandát s neprenosnou zodpovednosťou.

Predĺženie volebného obdobia by v samosprávach nebol iba rok k dobru pre samosprávnych politikov. Bol by to prvý krok k zaisteniu partnerstva a spolupráce na modernizácii samosprávy ako jedinečného modelu, ktorý nemožno nahradiť ani vymeniť. Na to by mali myslieť poslanci pri hlasovaní.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy