Možno sa raz dočkáme masových protestov proti AI. Bude to sviatok práce, ktorá ešte ostala
Ako študent som si občas privyrábal doučovaním matematiky. Spomínam si, ako moja žiačka, keď mala vynásobiť nejaké číslo nulou, vytiahla kalkulačku. S úžasom som sa na ňu zadíval.
A ona na môj úžas. V USA v polovici 80. rokov najväčšia stavovská organizácia, Národná rada učiteľov matematiky, vyšla do ulíc na protest proti používaniu kalkulačiek v školách. Ani si nespomínam na nejakú demonštráciu rodičov proti zlému vyučovaniu matematiky. Pritom tá, popri umení, patrí k tomu najkrajšiemu, čo ľudstvo vytvorilo. A kto si to nemyslí, zrejme nemal šťastie na učiteľov.
Asi ho nemal ani Donald Trump a niektorí členovia jeho kabinetu. Ale aspoň bavia svet. Keď prezident tvrdil, že sa mu podarilo znížiť cenu lieku o 600 %, servilný minister sa to podujal obhajovať ešte hlúpejšie – vraj keď to stálo najprv 100 dolárov a neskôr 600 (mimochodom, zdraženie o 500 %) a on to vrátil späť, zlacnil liek vlastne o 600 %. Nejako sme si už zvykli na dennú dávku jeho chaotických (a zdanlivo) iracionálnych vyjadrení.
Jednak je všeobecným problémom politiky, ktorý poznáme aj od nás, že hovorcovia už nestoja medzi voličmi a zvolenými a „spontánna“ komunikácia má svoje muchy. V prípade amerického prezidenta to vedie aj k veľkej volatilite trhov, hore-dole lietajú stovky miliárd. Na tom sa dá skvele zarobiť. A on je priam chodiaci konflikt záujmov.
Terajší nástup umelej inteligencie zatiaľ nevyvoláva pouličné demonštrácie, no jej vplyv na vzdelávanie bude zásadnejší, ako mala kalkulačka. Obavy, čo prinesie, sú opäť najsilnejšie práve v USA. Problémom je výstavba dátových centier a s tým súvisiace možné zdraženie energií, ale najmä strach o pracovné miesta.
Tentoraz nemusí platiť, že ich nové technológie viac vytvoria než pochovajú. Prednedávnom dvakrát napadli Samuela Altmana, šéfa OpenAI, jednu z hlavných postáv revolúcie AI. K ničeniu „strojov“ to má zatiaľ ďaleko.
No ukazuje sa nová hrozba. Systém Mythos dokáže objaviť zraniteľnosť softvérových systémov, čo v rukách hackerov môže viesť k obrovským škodám a ohrozeniu kritickej infraštruktúry. Nie v ďalekej budúcnosti, ale zajtra. Zatiaľ síce z opatrnosti nie je všeobecne prístupný a uvažuje sa, že prístup k nemu bude mať len niekoľko dôveryhodných spoločností, problém sa však tým len odsúva.
Ale späť k „iracionalite“ politikov. Netreba po ňu chodiť do cudziny. Pred pár dňami Útvar hodnoty za peniaze prezentoval mapu predpokladanej vyťaženosti našich diaľnic v roku 2050. Matematický model. Ako jeden z najtenších úsekov (rozumej najmenej vyťažených) bol na nej nakreslený tunel pod Karpatmi pri Bratislave. A ten je zároveň jedným z najdrahších.
Nie je jasné, komu poslúži. Bratislave minimálne. Tá by potrebovala iné, lacnejšie riešenia. Minister Ráž, možný kandidát na primátora, ktorý sľubuje vyriešiť dopravu, sa hrnie aj tak do projektu. Ono je v tom už veľa peňazí, a niekto na celej veci pekne zarobí. Takže vlastne racionálne rozhodnutie. Len pre koho.
A vráťme sa do Chicaga. Pred 140 rokmi sa tam začal generálny štrajk za uzákonenie osemhodinového pracovného dňa. S tragickými následkami. Odvtedy je 1. máj Sviatkom práce. No nie všade. V USA nemajú v ten deň ani voľno a de facto ani ten osemhodinový pracovný čas. Uvidíme, možno sa tam raz dočkáme násilných protestov proti AI.
A zvyšok sveta si ich bude následne pripomínať ako Sviatok práce, ktorá ostala a ktorú stroje nenahradia. Ak taká ešte bude.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.